Pribúdajú dôkazy, že nahradenie živočíšnych potravín rastlinnými je spojené nielen s nižším rizikom kardiovaskulárnych chorôb, cukrovky 2. typu, ale aj úmrtnosti. Vedci z nemeckého Centra pre diabetes sa pozreli na to, čím by sme mohli nahradiť mäso, aby sme to riziko znížili. Svoje závery uverejnili v časopise BMC Medicine.
Nie je to novinka, ale…
Ako píše španielsky denník El Pais, i keď nejde o novú myšlienku, „je presvedčivá, pretože zahŕňa a spája predchádzajúce vedecké štúdie“. Autori štúdie totiž zanalyzovali 37 publikácií, ktoré hovoria o dôležitosti nahradenia niektorých živočíšnych potravín za potraviny s rastlinným pôvodom. „To ale nemusí nevyhnutne znamenať vylúčenie všetkých živočíšnych produktov zo stravy,“ uviedla Sabrina Schlesinger, autorka štúdie a lekárka v nemeckom Centre pre diabetes. Ako dodala, nejde o to stať sa vegánom či vegetariánom, ale skôr obmedziť konzumáciu mäsa, najmä červeného a spracovaného mäsa.
Schlesingerovej tím zistil, že celkový výskyt kardiovaskulárnych ochorení sa znížil o 27 %, keď ľudia nahradili 50 gramov spracovaného mäsa (ako sú údeniny, hamburgery alebo klobásy) 28 až 50 gramami orechov denne. Aj výmena mäsa za strukoviny znížila kardiovaskulárne ochorenia, aj keď v menšej miere, o 23 %.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už v roku 2015 označila produkty priemyselne spracovaného mäsa ako sú napríklad údeniny za „karcinogénne pre človeka“ a zaradila ich do skupiny zdraviu najnebezpečnejších látok.
I keď štúdia hovorí všeobecne o produktoch živočíšneho pôvodu, nie všetky majú rovnaké účinky na zdravie. Nepreukázalo sa, že by nahradenie hydiny, rýb alebo morských plodov orechmi alebo strukovinami významne znížilo riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Rebríček najlepších diét
Menej červeného a priemyselne spracovaného mäsa a viac zeleniny, ovocia a rýb obsahuje aj stredomorská strava. „Stredomorská strava vykazuje najlepšie zdravotné výsledky, a je to strava bohatá na čerstvé potraviny rastlinného pôvodu, ktorá zahŕňa aj iné potraviny živočíšneho pôvodu v zníženom alebo miernom množstve,“ okomentoval výsledky štúdie Manuel Moñino, predseda Generálnej rady dietológov a odborníkov na výživu v Španielsku. Pred niekoľkými rokmi urobila Americká asociácia srdca (AHA) rebríček najlepších diét a stredomorská sa dostala na stupienok víťazov hneď po DASH diéte (nízky obsah soli a vysoký obsah ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov, nízky obsah tuku v mliečnych výrobkoch a chudé bielkoviny). Po stredomorskej strave nasledovala v rebríčku pescetariánska diéta, ktorej jedálniček zahŕňa najmä mäso z rýb a morské plody.
Všetky tieto zdravé diéty majú spoločné množstvo ovocia a zeleniny a celozrnných výrobkov, hoci nie sú striktne vegánske. „Stravovacie návyky bohaté na červené a spracované mäso sú spojené s vyššou konzumáciou nasýtených tukov a soli, čo sú dva kľúčové prvky pri zvyšovaní kardiovaskulárneho rizika, najmä dyslipidémie, vysokého cholesterolu a hypertenzie“, vysvetľuje Moñino.
Mäso a história
Za posledné roky viaceré vedecké závery varovali pred vysokou konzumáciou mäsa. Veľký prehľad štúdií za posledných 40 rokov spred niekoľkých mesiacov potvrdil, že vegetariánska a vegánska strava znižuje krvné tuky, čo dokonale zapadá aj do poslednej štúdie z Nemecka. „Globálne však spotreba mäsa naďalej rastie. Dôvodom môže byť rast populácie, rastúce príjmy a zmeny stravovania v niektorých častiach sveta, hoci povedomie sa v niektorých krajinách zvyšuje,“ upozorňuje Dr. Schlesingerová. Ako uvádza Francesc Xavier Medina Luque, profesor Centra pre antropológiu potravín na Open University of Catalonia. Medina, aby sme pochopili, prečo dnes konzumujeme toľko mäsa, musíme pochopiť jeho historickú cestu. „V histórii to bolo vždy vysoko cenené a ťažko dostupné jedlo,“ dodáva. Od priemyselnej potravinovej revolúcie v druhej polovici 20. storočia však ceny mäsa klesli a tak sa zrazu pre väčšinu ľudí stalo dostupné toto vysoko cenené a nedostupné jedlo. „Jeme mäso v množstvách, aké sa nikdy v histórii nevyskytli. Možno aj preto vznikajú určité stavy, ktoré majú priamy súvis so stravou,“ dodal antropológ.
