Spôsob, akým sa stravujeme v strednom veku, určí, akej staroby sa dožijeme. Toto tvrdenie prinieslo už niekoľko štúdií. Len málo z nich bolo takých rozsiahlych ako tá posledná, ktorú uverejnil časopis Nature Medicine
Autori sledovali stravovanie viac ako stotisíc Američanov počas 30 rokov a potom meraním rôznych parametrov zisťovali ich zdravotný stav, keď dosiahli sedemdesiatku. Štúdia potvrdila len to, čo sa vie už niekoľko rokov – že strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, orechy, strukoviny a nízkotučné mliečne výrobky sa spája s lepším fyzickým a duševným zdravím v starobe, zatiaľ čo vyšší príjem trans-tukov, sodíka, sladkých nápojov a červeného alebo priemyselne spracovaného mäsa znamená horší zdravotný stav alebo dokonca smrť. Prekvapivé však je, že drvivá väčšina účastníkov štúdie sa týmito zásadami neriadila. Výsledkom je, že iba 9,3 percenta z nich sa dožilo zdravého starnutia.
„Aj mňa prekvapilo to nízke percento. Musíte však vziať do úvahy aj to, že účastníci pochádzajú zo Spojených štátov, kde je výživa horšia a prístup k zdravotnej starostlivosti je obmedzenejší,“ citoval španielsky denník El País, ktorý o štúdii písal, profesorku epidemiológie na Kodanskej univerzite a jednu z autoriek štúdie Martu Guaschovú Ferreovú.
V štúdii sa nezohľadňovalo načasovanie príjmu potravy ani to, či účastníci dodržiavali prerušovaný pôst. Ako zdôraznila Marta Guasch Ferre, nie je dôležité len to, čo jeme, ale aj to, v akom veku to jeme. V 90. rokoch minulého storočia, keď sa prvýkrát zbierali údaje pre túto štúdiu, však neexistoval dostatok vedeckej literatúry na podporu týchto myšlienok.
Vedci pritom definovali zdravé starnutie ako dožitie sa 70 rokov bez prítomnosti 11 závažných chronických ochorení a bez zhoršenia kognitívnych funkcií, fyzických funkcií alebo duševného zdravia. To splnilo len necelých 10 percent účastníkov štúdie.
Ukázalo sa tiež, že k zdravému starnutiu prispelo lepšie dodržiavanie ôsmich špecifických diét. Patrila medzi ne napríklad stredomorská diéta, rastlinná diéta, protizápalová diéta a diéta špeciálne určená na zníženie hypertenzie (diéty AHEI, aMED, DASH, MIND, hPDI, PHDI, EDIP, EDIH). „Z toho vyplýva, že neexistuje len jeden spôsob, ako sa zdravo stravovať,“ vysvetlila Guaschová. Navyše je dôležité, aby sa táto strava dala kultúrne a sociálne prispôsobiť kontextu toho, kto ju prijíma. Ako príklad uviedla Španielsko, kde by bolo veľmi ťažké zakázať napríklad šunku, ktorá neodmysliteľne patrí do jedálnička tejto stredomorskej krajiny, zatiaľ čo v iných krajinách nie je problém ju vylúčiť zo stravy.
Štúdia odborníkov neprekvapila ani tak svojimi závermi, skôr svojou silou. Nikdy predtým sa totiž na túto tému nevykonala epidemiologická štúdia s takým množstvom ľudí, ktorých sledovali počas takého dlhého obdobia. Ako priznávajú vedci, nepovedala nič, čo by sa už nevedelo. Je však dôležitým a definitívnym potvrdením toho, že na zlepšenie zdravotného stavu ľudí je potrebné podporovať zdravú výživu.
Zo štúdie však tiež celkom jasne vyplýva, že to nie je jednoduché. Paradoxom je, že čím viac máme dôkazov o tom, že ultraspracované potraviny ničia naše zdravie, tým viac ich konzumujeme. Ide totiž o výrobky, kde množstvo cukru, soli a tuku je umelo nastavené v takej koncentrácii, v akej sa v prírode nenachádzajú. To podľa vedcov vyvoláva intenzívny účinok na náš mozog, pričom môžu mať schopnosť vyvolávať závislosť.
Štúdia dokonca ukazuje, že strava tehotnej matky môže ovplyvniť zdravie jej dieťaťa dokonca aj v neskoršom veku. Podľa spoluautorky štúdie nikdy nie je neskoro na zlepšenie stravy. „Ak zmeníte spôsob stravovania v šesťdesiatke, pravdepodobne sa to odrazí v sedemdesiatke,“ uviedla. Ako však dodala, vzhľadom na náročnosť osvojenia si nových životných návykov, najmä vo vyššom veku, je to takmer nereálne.
