Aj pitná voda môže mať vplyv na pokožku – najmä pri každodennom sprchovaní
V nedeľu 22. marca si pripomíname Svetový deň vody – príležitosť zamyslieť sa nad tým, akú úlohu zohráva kvalitná voda nielen v našom zdraví, ale aj v každodennej starostlivosti o telo. Zakladatelia startupu Zenea, Lukáš Morávek a Tomáš Mravík, pritom upozorňujú, že aj voda, ktorú považujeme za vysokokvalitnú a bezpečnú na pitie, môže mať v určitých prípadoch vplyv najmä na citlivú pokožku.
„Chlór sa do vody pridáva vo vodárňach kvôli dezinfekcii, no na našej pokožke a vlasoch robí v podstate to isté, čo v potrubí – agresívne ich vysušuje. Žijeme v presvedčení, že voda z vodovodu je čistá, no kým prejde cez často nespoľahlivé potrubia až k nám domov, naberá do seba nečistoty, o ktorých ani nevieme. Práve chlór býva často tichým spúšťačom mnohých kožných problémov,“ vysvetľuje Lukáš Morávek, ktorý sa špecializuje na filtračné sprchové hlavice.
Problémom však nemusí byť len chlór. Voda môže počas svojej cesty potrubím zachytiť aj hrdzu či rôzne sedimenty, najmä v starších budovách. Tie sa následne dostávajú do kontaktu s pokožkou, ktorú môžu dráždiť a zároveň na ňu prenášať baktérie. V kombinácii s oslabenou ochrannou bariérou pokožky tak vznikajú podmienky na zhoršenie jej stavu.
„Pokožka je najväčší orgán tela a slúži ako prvotný ochranný štít. Denne čelí rôznym vonkajším vplyvom. Ak je jej ochranná vrstva narušená alebo oslabená, objavuje sa suchosť a nepríjemné pnutie. Ak sa tieto problémy opakujú, príčina môže byť práve v každodennom kontakte s vodou. Aj pitná voda môže obsahovať látky, ktoré na pokožku nepôsobia priaznivo,“ dopĺňa Tomáš Mravík.
Neviditeľné hrozby vo vode
Aj voda z vodovodu môže obsahovať mechanické nečistoty a sedimenty zo starých rozvodov – napríklad hrdzu, piesok či kal. Tieto častice môžu zanášať pokožku aj póry a prispievať k ich podráždeniu.
Osobitnú kapitolu predstavuje chlór. Ten sa síce do pitnej vody pridáva zámerne ako účinný dezinfekčný prostriedok, ktorý ničí baktérie, vírusy a ďalšie mikroorganizmy, no ani jeho regulované množstvá nemusia byť k pokožke úplne šetrné. Pri kontakte môže narúšať jej prirodzenú ochrannú bariéru, vysušovať ju a u citlivejších ľudí vyvolávať podráždenie, začervenanie či zhoršenie atopických prejavov.
V niektorých domácnostiach zohráva úlohu aj tvrdá voda s vyšším obsahom minerálov, najmä vápnika a horčíka. Vápnik sa síce podpisuje skôr pod estetické problémy, ako je vznik vodného kameňa, no aj tieto faktory môžu ovplyvňovať komfort pri každodennej hygiene.
Ako sa chrániť?
Znížiť vplyv nežiaducich zložiek vody pritom podľa odborníkov nemusí znamenať zásadné zmeny v domácnosti. Jedným z riešení sú filtračné sprchové hlavice, ktoré sú navrhnuté na zachytávanie skrytých kontaminantov.
„Filtračné sprchové hlavice s aktívnym uhlíkovým vláknom, ktorý zachytáva chlór, pachy aj mechanické nečistoty. Výsledkom je pokožka, ktorá menej svrbí, pričom atopici často pociťujú zmiernenie príznakov aj bez použitia špeciálnej kozmetiky,“ približuje Morávek. Dopĺňa, že hlavice sú navrhnuté tak, aby zároveň šetrili približne 20 percent vody bez straty tlaku.
Napriek týmto zisteniam však platí, že voda na Slovensku je z hľadiska pitnosti bezpečná. Podľa Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky za rok 2022 má krajina stabilné zásoby kvalitnej podzemnej aj horskej vody. To však nevylučuje, že jej zloženie môže mať v každodennom kontakte s pokožkou aj menej viditeľné účinky.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
