December je podľa dát zdravotných poisťovní najkritickejší z pohľadu chorôb dýchacej sústavy
Vianočné sviatky patria k najvyťaženejším obdobiam pre urgentné príjmy a pohotovosti. Vyplýva to z údajov zdravotných poisťovní spracovaných Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI). Zdravotníci v decembri častejšie ošetrujú pacientov s ochoreniami dýchacích ciest, popáleninami rúk, ale aj zlomeninami stehnovej kosti.
V roku 2024 zaznamenali urgentné príjmy pre deti a pre dospelých na Slovensku takmer milión návštev, bolo ich presne 976 256. Najrušnejšími mesiacmi boli júl a december. Práve prvý zimný mesiac je obdobím, keď sa zdravotníci častejšie stretávajú s popáleninami, ale napríklad aj s neprimeraným užívaním alkoholu.
„Pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu lekári na urgentoch počas minulého roka celkovo ošetrili 4 231 ľudí, kvôli toxickému účinku alkoholu skončilo na urgentných príjmoch v nemocniciach ďalších 1 487 prípadov. Popáleniny a poleptania zápästia a ruky, ktoré nezriedka súvisia s používaním silvestrovskej pyrotechniky, riešili zdravotníci na urgentných príjmoch presne 1 914-krát,“ uviedla hovorkyňa NCZI Alena Krčová.
December je podľa dát zdravotných poisťovní najkritickejší z pohľadu chorôb dýchacej sústavy. V závere minulého roka vyhľadávali ľudia pomoc lekárov na urgentoch a predovšetkým na pohotovostiach najmä z dôvodov akútnych infekcií horných dýchacích ciest, zápalu hrtana a priedušnice, priedušiek, hltana či mandlí.
Ako upozornila Krčová, pohotovosti (ambulantná pohotovostná služba) zabezpečujú zdravotnú starostlivosť mimo ordinačných hodín bežných ambulancií. Nie sú určené na riešenie život ohrozujúcich stavov a fungujú iba v obmedzenom čase mimo bežných ordinačných hodín lekárov prvého kontaktu (večer, víkendy, sviatky). V roku 2024 zaznamenali pohotovostné ambulancie celkovo 698 651 návštev.
„Z údajov zdravotných poisťovní vyplýva, že v roku 2024 Slováci najčastejšie navštevovali pohotovosti z dôvodu akútnej infekcie horných dýchacích ciest (78 481 prípadov). Druhým najčastejším dôvodom bola bolesť chrbta (55 574 prípadov) a do tretice išlo o akútny zápal mandlí, známy ako angína (49 020 ošetrení),“ dodala Alena Krčová.
Zvýšený počet volaní
To, že prelom rokov patrí z pohľadu zdravotníkov medzi najnáročnejšie obdobia v roku, potvrdzuje aj zdravotnícka záchranárka Alena Dudeková zo Záchrannej zdravotnej služby Bratislava. „Vianočné sviatky každoročne prinášajú výrazné zvýšenie počtu výjazdov záchrannej zdravotnej služby. Najčastejšie evidujeme náhodné úrazy, pričom mnohé z nich súvisia s požitím alkoholu, ďalej tráviace a kardiálne ťažkosti. Zvýšený počet volaní súvisí aj s obmedzeným prístupom k ambulantnej zdravotnej starostlivosti, pre ktorý sa verejnosť častejšie obracia na záchrannú zdravotnú službu. Rovnako zaznamenávame aj náhodné úrazy detí, ktorých najčastejšia príčina je nepozornosť,“ uviedla.
Praktické rady záchranárky, ako vyriešiť najčastejšie zdravotné komplikácie počas sviatkov:
Rybia kosť v krku
Zapichnutie rybej kosti v krku môže na prvý pohľad vyzerať dramaticky, vo väčšine prípadov však nejde o vážny zdravotný problém. Pomôže tuhšia strava, napríklad suchý chlieb alebo varený zemiak, ktorá kosť obalí a následne odplaví do žalúdka. Tam si s ňou poradia žalúdočné kyseliny. „Netreba prepadať panike, kosť uviaznutá v krku sa v niektorých prípadoch môže uvoľniť kašľom, ktorý sa spustí ako obranný reflex. Ak pretrváva nepríjemný pocit, odporúčame napiť sa vody a počkať, či ťažkosti neustúpia. Pokiaľ sa kosť nepodarí uvoľniť alebo sa objavia bolesti, ťažkosti s prehĺtaním či dýchaním, je potrebné vyhľadať odbornú zdravotnú pomoc,“ radí záchranárka.
Ťažkosti s trávením
Ak to počas sviatkov preženieme s jedlom, výsledkom môže byť bolesť v oblasti brucha, nevoľnosť, napínanie na vracanie alebo vracanie. Vtedy je podľa záchranárky potrebné okamžite nasadiť diétu, ideálne nesladený čierny čaj a staršie pečivo. „V ďalších dňoch vynechajte dráždivé a vyprážané jedlá. Vyhýbajte sa aj orechom, surovej zelenine, ovociu a alkoholu. Žalúdok upokojí harmančekový, feniklový alebo zázvorový čaj“, dodala.
Mastné a vyprážané jedlá môžu dať do pohybu žlčníkové kamene a vyvolať žlčníkový záchvat. Potvrdzujú to aj čísla, vlani na urgentoch ošetrili 3 074 prípadov s diagnózou žlčníkové kamene, ďalších 1 276 prípadov súviselo s akútnym zápalom podžalúdkovej žľazy (pankreasu), ktorý sa tiež spája so žlčníkovými kameňmi a s chybami v stravovaní.
„Žlčníkový záchvat sa prejavuje prudkou, kŕčovitou bolesťou v oblasti pod pravým rebrovým oblúkom, ktorá môže vyžarovať až do chrbta. Často ho sprevádza nevoľnosť a vracanie. Ak máte predpísané lieky na tento problém, užite ich. Tak ako pri žalúdočných ťažkostiach, aj tu je najlepšou obranou okamžité nasadenie prísnej diéty. Urobte si pohodlie a oddýchnite si. Ak máte k dispozícii voľnopredajné lieky podporujúce vylučovanie žlče a uvoľnenie kŕčov, môžete ich použiť. Pokiaľ bolesť neustupuje ani po niekoľkých hodinách, vyhľadajte lekársku pomoc,“ odporúča záchranárka Alena Dudeková.
Ideálne je preto sa neprejedať, jesť radšej častejšie, v menších porciách a nerobiť si zbytočne veľké zásoby potravín.
Priveľa alkoholu
Na silvestrovskú „opicu“ platí veľa spánku, dostatok tekutín, striedavé sprchovanie studenou a vlažnou vodou, ako aj pohyb na čerstvom vzduchu. Nevoľnosť zmierni studený obklad na čelo alebo na zátylok. Horšie je, ak sa to s alkoholom poriadne preženie.
„V prípade, že človek vykazuje známky opitosti, je ospalý a nedokáže udržať koncentráciu, uložte ho do polohy na boku a zabezpečte dohľad. Zvyčajne pomôže, ak si na čas oddýchne. Ak začne vracať, nechajte ho, aby sa mu uľavilo. Keď zaznamenáte problémy s dýchaním alebo kŕče, okamžite volajte 155,“ upozorňuje záchranárka.
Popáleniny
K ďalším častým vianočným nehodám patrí aj popálenie. Okrem nehôd pri varení a pečení významnou mierou k štatistikám o popáleninách počas vianočných a novoročných sviatkov prispieva manipulácia s prskavkami či zábavnou pyrotechnikou. Dáta zdravotných poisťovní potvrdzujú, že vlani lekári ošetrili najvyšší počet ľudí z dôvodu popáleniny alebo poleptania zápästia alebo ruky práve v decembri.
„Snažte sa popálené miesto držať pod tečúcou studenou alebo vlažnou vodou aspoň 10 až 15 minút. Nechlaďte ho ľadom a nikdy nestrhávajte obhorenú časť odevu. Zasiahnutú časť len prekryte sterilnou šatkou. Na ranu použite sterilnú gázu alebo tzv. vlhké krytie. Existujú aj špeciálne náplasti na popáleniny, ktoré je vhodné mať doma preventívne,“ uviedla záchranárka.
V prípade väčšieho poranenia navštívte lekára alebo zavolajte záchranku. Pri rozsiahlejšej popálenine je nevyhnutné odborné ošetrenie, ktoré môže skončiť aj hospitalizáciou.
Prázdninové úrazy
Ako letné, tak aj vianočné prázdniny sa vyznačujú vyššou úrazovosťou. Úrazy hlavy spôsobené pádmi sú veľmi nebezpečné. Príznaky otrasu mozgu (vracanie, dvojité videnie, ospalosť) si vyžadujú neodkladné vyšetrenie odborníkom.
Zimné úrazy sa však nevyhýnajú ani seniorom, riziko pre nich predstavujú najmä pády na neupravených chodníkoch. Z dát NCZI vyplýva, že najčastejším dôvodom hospitalizácií pri pádoch boli vlani zlomeniny stehnovej kosti a najviac sa ich stalo v decembri. Najčastejšie boli hospitalizované ženy nad 75 rokov.
Úrazy a zlomeniny hrozia aj na lyžovačke. Zlomeniny zvyčajne sprevádza intenzívna bolesť. „Pokiaľ je to možné, nehýbte s končatinou a zavolajte pomoc. Nikdy sa nepokúšajte poranenú končatinu narovnať a nevyzúvajte lyžiarky či topánky – aj tie môžu slúžiť ako dočasná fixácia. Nesprávnym zásahom by ste mohli viac ublížiť než pomôcť. Pri zlomeninách je vždy potrebná odborná lekárska pomoc,“ upozornila Alena Dudeková.
Aké stavy patria na urgentný príjem
- náhle ohrozenie života (bezvedomie, problémy s dýchaním),
- silná bolesť na hrudníku, podozrenie na infarkt,
- cievna mozgová príhoda (náhla slabosť, porucha reči),
- ťažké úrazy, polytraumy,
- masívne krvácanie,
- akútne dýchacie ťažkosti,
- ťažké alergické reakcie (anafylaxia).
Čím urgentný príjem NIE JE
- nie je to ambulantná pohotovosť,
- nie je to bežná ambulancia,
- nie je to miesto pre dlhodobé alebo banálne ťažkosti.
Aké stavy patria na pohotovosť
- horúčka, infekcie,
- bolesť ucha, hrdla, zubov,
- mierne úrazy (malé rezné rany, výrony),
- alergické reakcie bez ohrozenia života,
- zhoršenie chronického ochorenia bez akútneho ohrozenia.
Čím pohotovosť NIE JE
- nie je urgentný príjem,
- nie je určená na resuscitáciu ani intenzívnu starostlivosť,
- nie je miesto pre ťažké úrazy alebo náhle kolapsy
Zdroj: NCZI







