Strata sluchu už nie je doménou starších ľudí. O sluch prichádzajú už aj ľudia v nižšom veku. Za skoršiu hluchotu môže najmä nadmerný hluk, ale aj užívanie niektorých liekov.
Sluch nestratíme zo dňa na deň, poškodenie je zvyčajne postupné a najmä spočiatku býva táto zmena nepovšimnutá. Ako prvé ľudia, ktorí začínajú strácať sluch, majú problém počuť konverzáciu vo veľmi hlučnom prostredí, napríklad v reštaurácii, pri chôdzi po ulici alebo nedokážu zachytiť rozhovor medzi kolegami v kancelárii. Časom je pre nich ťažké počuť aj hlasné hlasy a nakoniec sa mierna strata sluchu zmení na hluchotu, čo znamená, že poškodenie je úplné a nezvratné. Vo väčšine prípadov je príčinou vek, podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má 12,7 % svetovej populácie nad 60 rokov stredne závažnú stratu sluchu, toto percento sa zvyšuje na 60 % vo veku 90 rokov.
Pokles o desať rokov
Podľa špecialistov sa však v ambulanciách začína objavovať čoraz viac mladších ľudí, ktorí majú problém so sluchom. „Priemerný vek klesol asi o desať rokov. Ak predtým začali mať pacienti problémy vo veku 70-80 rokov, teraz je to o desať rokov skôr″, uviedla Mari Cruz Iglesias, vedúca oddelenia otorinolaryngológie v klinickej nemocnici San Carlos v Madride pre španielsky denník El Pais. Lekárka vysvetľuje, že strata sluchu a hluchota u týchto pacientov nemá nič spoločné s prirodzeným starnutím vnútorného ucha, ktoré je známe ako presbyakúzia, ale závisí od dlhodobého vystavenia hluku. „Doprava, filmy, koncerty a nočné kluby. Aj keď ideme nakupovať do obchodov, je tam hudba. Je to život zabalený do množstva akustickej traumy, ktorá trvá stále,“ vysvetlila Iglesias.
WHO predpovedá, že do roku 2050 bude mať približne 2,5 miliardy ľudí na svete – teda jeden zo štyroch – určitý stupeň straty sluchu. Hoci stúpajúce čísla sú spôsobené najmä demografickými zmenami, ako je celosvetový rast staršej populácie, existujú aj iné faktory, ktoré ovplyvňujú sluch človeka počas jeho života. Hlavným faktorom je práve nadmerný hluk. S tým sa stretávajú už deti, ktoré sú denne vystavené nadmerným zvukom z TV, z hlučných akustických hračiek, či hlukom v škole, čím sa ovplyvňuje ich sluchový vývoj.
„Bohužiaľ, chýbajú nám objektívne údaje, pretože na túto tému ešte neboli vykonané vyčerpávajúce štúdie,“ priznáva otolaryngológ Miquel Quer z nemocnice Sant Pau v Barcelone. „Je však evidentné, že žijeme v spoločnosti, kde je veľa hluku a už mnoho rokov vieme, že hluk spôsobuje presbyakúziu. Nie je prekvapujúce, že pacienti začínajú byť mladší a mladší“, dodal.
Problém aj na Slovensku
Podobný trend si všimli aj lekári na Slovensku. „Určite sa posúva hranica začínajúcej sluchovej straty do nižších vekových kategórií. Prevažná väčšina pacientov s poruchami sluchu je na začiatku dôchodkového veku, to znamená po 60. roku života, ale objavujú sa aj pacienti v nižších vekových kategóriách, ako napríklad 45 a viac. Nie je ich veľa, ale už takých pacientov pribúda“, uviedla MUDr. Valéria Doláková, lekárka ORL z Nemocnice Šaca.
Ako dodala, u vnímavých pacientov s predispozíciou dokáže hlučné prostredie sprogredovať poruchu sluchu, teda urýchliť nástup sluchovej straty.
Plná reštaurácia aj nočný klub
Vystavenie intenzite zvuku viac ako 80 decibelov po dobu viac ako 40 hodín týždenne môže nenapraviteľne poškodiť zmyslové bunky vnútorného ucha. Premávka na rušnej ceste môže dosiahnuť 60 decibelov; plná reštaurácia dosahuje 80; hluk motocykla dosahuje 90 a hudba v nočnom klube dosahuje 100. Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci odhaduje, že 25 % až 33 % pracovníkov v Európe je vystavených vysokej hladine hluku, prinajmenšom štvrtinu svojho pracovného dňa. Takýchto pacientov má aj Valéria Doláková. „Tým, že do našej spádovej oblasti patria aj zamestnanci U. S. Steelu, stretávame sa najmä s poruchami sluchu spôsobenými hlukom“, dodala.
Nebezpečenstvo slúchadiel
Okrem environmentálnych a pracovných faktorov sa García Lorenzo, lekár z Barcelony, zameriava aj na ďalšie vplyvy, ktoré poškodzujú sluch a to najmä dlhodobé a vysoko hlasité počúvanie hudby prostredníctvom slúchadiel. Veľká vedecká štúdia publikovaná v novembri minulého roka v British Medical Journal Global Health odhaduje, že 670 miliónov až 1,35 miliardy dospievajúcich a mladých dospelých na celom svete je vystavených riziku straty sluchu v dôsledku počúvania hlasnej hudby v slúchadlách.
Problém slúchadiel pritom spočíva hlavne v dvoch faktoroch: ich dlhodobé používanie v prostredí, ktoré je už aj tak veľmi hlučné, ako sú ulice preplnené ľuďmi a autami, a nedostatočná vzdialenosť medzi vysielačom a prijímačom. „Slúchadlá budú nepochybne problémom ďalších generácií, pacientov, ktorí si o 10 alebo 20 rokov začnú uvedomovať, že stratili sluch,“ vysvetľuje Jacinto García Lorenzo.
Ušný lekár priznáva, že už začal liečiť mladých ľudí, ktorí prichádzajú do jeho ambulancie pre prípady presbyakúzie. „Nebolo by prehnané povedať, že v tomto začali upadať aj ľudia v strednom veku. Už to nie sú len naši starí rodičia, ktorých pri práci ohlušovali zvuky. Je tu celá generácia, ktorá sa teraz dožíva vysokého veku a už teraz má vážne problémy so sluchom. Prevalencia straty sluchu v západnom svete narastá,“ vysvetľuje.
Svetová zdravotnícka organizácia sa dokonca dohodla s výrobcami prehrávačov a slúchadiel na tzv. programe Safe listening (Bezpečné počúvanie). Na základe spoločnej dohody sa v súčasnosti slúchadlá vybavujú intenzitným a frekvenčným obmedzením s cieľom chránenia sluchového orgánu.
Aj rakovina a lieky
Pričasté používanie slúchadiel nie je jediným faktorom, ktorý spôsobuje, že čoraz mladší pacienti začínajú mať vážne problémy so sluchom. ORL lekár Eduardo Raboso z nemocnice La Princesa v Madride pre denník El País vysvetľuje, že medzi pacientmi s rakovinou začína byť výskyt hluchoty vyšší v dôsledku liekov používaných pri chemoterapii, ktoré môžu byť škodlivé pre sluch. „Je to nevyhnutná liečba, ktorá ale pred niekoľkými rokmi ešte nebola v populácii tak rozšírená,“ naznačuje lekár.
Podobné skúsenosti majú aj slovenskí lekári. „Stretávame sa aj s pacientmi s poruchami sluchu po užívaní cytostatík, onkologických liekov a antibiotík“, dodala ORL lekárka z košickej nemocnice.
Nedostatok údajov Ako píše španielsky denník, jedným z hlavných problémov, na ktorý odborníci poukazujú, je nedostatok údajov o tom, koľko pacientov vo veku 50 rokov má nejaký typ poruchy sluchu. „Ľudia prídu k lekárovi, keď už je neskoro, keď už majú vážne problémy, a nie vtedy, keď si začínajú uvedomovať, že niečo nefunguje tak, ako by malo,“ vysvetľuje Luis Lassaletta, prezident otologickej komisie španielskej Otorinolaryngologickej spoločnosti. „Keď sa konečne obrátia na špecialistu, jediné, čo sa dá urobiť, je zaviesť kochleárny implantát, pretože už majú prípady ťažkej alebo hlbokej straty sluchu“, dodal.
