Významný medicínsky magazín Nature Medicine oslovil odborníkov s otázkou, ktoré klinické štúdie by mohli v roku 2024 zmeniť medicínu.
Aj napriek inflácii, vojne na Ukrajine, postpandemickým následkom či nedostatku personálu vo farmabiznise, klinický výskum pokračuje. Tento rok môže dokonca priniesť aj prelomové štúdie. Podľa odborníkov, ktorých Nature Medicine oslovil, by to mohli byť štúdie týkajúce sa liečby vysokého cholesterolu, vakcíny proti HIV, aj včasnej diagnostiky rakoviny pľúc.
Liečba hypercholesterolémie zmenou DNA
Podľa Amita Kheru, kardiológa a lektora na Harvard Medical School v Bostone, by v roku 2024 medicínsky svet mohol obohatiť liek, ktorý upravuje bázu DNA a má potenciál natrvalo znížiť cholesterol. „Približne 1 z 300 ľudí sa narodí s heterozygotnou familiárnou hypercholesterolémiou, čo z nej robí jednu z najbežnejších dedičných genetických chorôb. Ochorenie je spôsobené mutáciami v géne PCSK9, ktorý kóduje proteín. Ten rozkladá receptory pre lipoproteín s nízkou hustotou (LDL), typ cholesterolu. Hoci statíny môžu u týchto pacientov znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení, väčšina z nich nie je schopná dosiahnuť optimálne hladiny LDL cholesterolu pri dlhodobej liečbe,“ uviedol pre Nature Medicine.
Ako dodal, štúdia heart-1 je prvá globálna štúdia na ľuďoch, ktorej základy stoja na úprave bázy DNA in vivo. Liek je navrhnutý ako jednorazová liečba, ktorá inaktivuje PCSK9 v pečeni, aby sa trvalo znížil LDL cholesterol. Medzi komponenty lieku patrí mRNA, ktorá kóduje editor bázy adenínu, a vodiaca RNA, ktorá je zabalená v lipidových nanočasticiach, pričom sa dodáva intravenóznou infúziou. Priebežné výsledky boli vlani prezentované na vedeckých zasadnutiach Americkej kardiologickej asociácie.
Umelá inteligencia na včasnú diagnostiku rakoviny pľúc
Ďalším objavom, ktorý by mohol v medicíne ten rok zarezonovať, je včasná diagnostika rakoviny pľúc pomocou umelej inteligencie (AI). Myslí si to David Baldwin, pľúcny lekár v Nottingham University Hospitals a čestný profesor medicíny britskej univerzity v Nottinghame.
„Včasná diagnostika rakoviny pľúc zachraňuje životy, takmer tri štvrtiny rakoviny pľúc sú diagnostikované neskoro, v treťom alebo štvrtom štádiu. Pritom skoršia diagnóza v ktoromkoľvek štádiu umožňuje lepšiu a účinnejšiu liečbu,“ upozornil. Prvým vyšetrením, ktoré môže ochorenie ukázať, je zväčša röntgenové vyšetrenie hrudníka, po ňom nasleduje počítačová tomografia (CT).
„Naša prebiehajúca randomizovaná kontrolná štúdia so 150 000 pacientmi v šiestich nemocniciach v Spojenom kráľovstve testuje, či umelá inteligencia aplikovaná na röntgenové snímky hrudníka hneď po ich zhotovení dokáže skrátiť čas na CT vyšetrenie a tým pádom aj čas na diagnostiku. Už predtým sme dokázali, že okamžité hlásenie röntgenových snímok hrudníka rádiológmi môže takmer o polovicu skrátiť čas určenia diagnózy, zo 63 dní na 32 dní. Do analýzy AI sú zahrnutí pacienti odoslaní z primárnej starostlivosti na RTG hrudníka. Nábor ukončíme v júli 2024 a dúfame, že výsledky budeme mať ešte tento rok. Naša hypotéza založená na našom predchádzajúcom výskume je, že môžeme identifikovať rakovinu pľúc skôr a skrátiť čas na diagnostiku až o 50 %“, dodal pre Nature Medicine.
Ak štúdia zistí, že vďaka umelej inteligencii príde ku výrazne skoršiemu stanoveniu diagnózy, pravdepodobne to povedie k okamžitej zmene štandardu starostlivosti, do ktorého sa zahrnie využitie AI pri RTG hrudníka.
Vakcína proti HIV
Aj napriek tomu, že liečba HIV za posledné roky napredovala, stále neexistuje vakcína, ktorá by pred nákazou chránila. Zmeniť to môžu vedci z Vir Biotechnology v San Franciscu. Ako uviedol viceprezident a vedúci klinického výskumu Carey Hwang, účelom ich štúdie je vyhodnotiť bezpečnosť, reaktogenitu a imunogenicitu vakcíny na prevenciu infekcie vírusom ľudskej imunodeficiencie (HIV). Fáza 1, randomizovaná, dvojito zaslepená, kontrolovaná placebom, multicentrická štúdia zahŕňa dospelých vo veku 18 až 55 rokov s dobrým zdravotným stavom a bez HIV, ktorí dostanú jednu z troch úrovní dávok VIR-1388 alebo placeba. VIR-1388 je cytomegalovírusová (CMV) vektorová vakcína, ktorá indukuje silné, jedinečné a trvalé reakcie T buniek, ktoré môžu potenciálne zabrániť získaniu HIV.
Kmeňové bunky pre Parkinsonovu chorobu
Už niekoľko rokov prebiehajú aj výskumy súvisiace s liečbou Parkinsonovej choroby. Ako uviedla Malin Parmar, profesorka na New York Stem Cell Foundation a manažérka výskumného tímu v oblasti vývojovej a regeneratívnej neurobiológie na švédskej Lund University, väčšina klinických štúdií s Parkinsonovou chorobou skúma pacientov už s pokročilým ochorením. „Výsledkom je, že pacienti v skoršej fáze ochorenia, u ktorých by liečba mohla byť účinnejšia, sú často zo štúdií vynechaní,“ upozornila.
Preto štúdia STEM-PD bude transplantovať dopamínergné neuróny z ľudských embryonálnych kmeňových buniek do mozgu pacientov vo veku 50 – 75 rokov so stredne ťažkou Parkinsonovou chorobou. „Je to dôležité nielen preto, že je to prvýkrát, čo sa terapia ľudskými embryonálnymi kmeňovými bunkami testuje pri Parkinsonovej chorobe, ale aj preto, že sa zameriavame na ľudí so stredne ťažkým ochorením“, uviedla a dodala, že prvým pacientom boli podané dávky vo februári 2023. „Dúfame, že predbežné výsledky budeme mať do konca roka 2024“, dodala pre Nature Medicine.
Imunoterapia pre melanóm
Pokroky sa hľadajú aj pri liečbe melanómu. Podľa onkológa Christiana Blanka sme boli v posledných rokoch priekopníkmi neoadjuvantnej inhibície kontrolných bodov. „Pri melanóme musí byť účinnosť neoadjuvantnej inhibície kontrolného bodu oproti súčasnému štandardu adjuvantnej liečby potvrdená v štúdii fázy 3 predtým, ako sa neoadjuvantná liečba môže považovať za štandardnú možnosť pre týchto pacientov“, uviedol pre Natural Medicine Christian Blank, profesor onkológie Holandského onkologického inštitútu a Univerzity v nemeckom Regensburgu.
Štúdia NADINA je podľa neho medzinárodná, otvorená, dvojramenná, randomizovaná štúdia 3. fázy, ktorá zahŕňa 420 pacientov v Austrálii, Európe a USA s kožným alebo neznámym primárnym melanómom v štádiu III. Súčasným štandardom pre resekabilný melanóm štádia III je adjuvantná anti-PD-1 terapia, ktorá zlepšuje prežívanie bez recidívy, ale značná časť pacientov má recidívu po rokoch po terapeutickej disekcii lymfatických uzlín.
Cieľom štúdie NADINA je porovnať účinnosť neoadjuvantného ipilimumabu plus nivolumabu s účinnosťou adjuvantného nivolumabu pri makroskopickom melanóme štádia III. Pacienti s diagnózou rekurentného alebo de novo štádia III melanómu vrátane až troch tranzitných metastáz budú náhodne pridelení na neoadjuvantnú liečbu alebo adjuvantnú liečbu.
ADC pre mozgové metastázy
Ďalším objavom, ktorý by mohol tento rok pomôcť pacientom, sa týka pokročilého karcinómu prsníka, resp. metastázam v mozgu, ktoré sú častým problémom pri tejto diagnóze.
Mozgové metastázy postihujú približne polovicu HER2-pozitívnych pacientok, avšak s iba jednou liečbou schválenou americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv pre týchto pacientov. DESTINY-Breast12 je otvorená, multicentrická medzinárodná štúdia, ktorá vyhodnocuje účinnosť a bezpečnosť trastuzumab deruxtekánu, konjugátu protilátky a liečiva (ADC), ktoré sa zameriava na HER2, u pacientov s metastázami v mozgu alebo bez nich,“ uviedla onkologička z Bostonu Nancy Lin.
Štúdia je podľa onkologičky dôležitá nielen pre posúdenie samotného lieku, ale aj pre pochopenie intrakraniálnej aktivity ADC a obsiahne najväčší počet pacientov s mozgovými metastázami liečených trastuzumab deruxtekanom. Pribúdajú údaje, ktoré ukazujú, že niekoľko ADC by mohlo mať interkraniálnu aktivitu.
CT skríning rakoviny pľúc
Aj ďalšia štúdia, ktorá by mohla tento rok výraznejšie zasiahnuť do medicíny, sa týka rakoviny pľúc. Ako upresnil Carlijn M. van der Aalst z Medical Center v holandskom Rotterdame, dve veľké, randomizované, kontrolované štúdie ukázali, že skríning rakoviny pľúc pomocou CT môže znížiť úmrtnosť na rakovinu pľúc. „Implementácia skríningu rakoviny pľúc však bude pravdepodobne obmedzená, pomalá a navyše aj rôznej kvality. Čiastočne preto, že počiatočné CT vyšetrenia nevykazujú žiadne známky onkologického ochorenia u deviatich z desiatich ľudí“, upozornil.
Štúdia porovná, či je skríning každé dva roky rovnako účinný pri prevencii úmrtí na rakovinu ako každoročné testy u pacientov bez abnormalít pri prvom vyšetrení. Do štúdie bude zapojených 26 000 ľudí zo šiestich európskych krajín. „Ak sa podarí optimalizovať implementáciu skríningu rakoviny pľúc, očakáva sa, že mnohí ľudia budú rýchlo profitovať z tejto vysokokvalitnej skríningovej technológie a ďalší budú čeliť menším škodám, ako sa pôvodne predpokladalo, a znížia sa náklady na zdravotnú starostlivosť,“ dodal pre Nature Medicine.
