To, že najvyššie výdavky na zdravotníctvo neznamenajú aj najlepšie výsledky, sa ukazuje v USA. Okrem nich prinášame pohľad na systémy zdravotníctva aj v Japonsku a Austrálii. Prinášame druhú časť prehľadu systémov vo svete
Spojené štáty americké
Americký systém sa výrazne líši od európskych zdravotných systémov. Podľa OECD je s prehľadom najdrahší na svete. Napriek objemu výdavkov sú však výsledky amerického zdravotníctva v porovnaní s najlepšími krajinami s univerzálnym systémom výrazne horšie. Ako uviedol Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) vo svojej publikácii Najlepšia zahraničná prax pre reformu slovenského zdravotníctva, hlavným dôvodom je najnižšie pokrytie populácie verejným zdravotníctvom vo vyspelom svete. „Silnú úlohu v pokrytí tvoria súkromné poisťovne, podľa OECD až 53 percent, ktoré sú zamerané na tvorbu zisku,“ uvádza publikácia.
Americký systém sa nedá porovnať so žiadnym iným vyspelým zdravotníctvom. Ide o zmiešaný systém, ktorý obsahuje prvky centralizovaných systémov a aj konkurenčný trh v prípade súkromného poistenia pracujúcej populácie.
Systém zdravotného poistenia v USA tvorí Medicare, čo je verejný program zdravotného poistenia pokrývajúci populáciu vo veku 65 a viac rokov a ľudí so zdravotným postihnutím (18 percent populácie). Potom je to Medicaid, verejný program zdravotného poistenia, ktorý sa zameriava na chudobnú populáciu vrátane seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím (27 percent populácie). Systém tvoria aj takzvané iné verejné zdroje (Veterans Affairs, TriCare), kde cieľovú skupinu tvoria veteráni a príslušníci armády (tri percentá populácie). Najviac je zastúpené súkromné zdravotné poistenie, kam spadá vyše polovica populácie USA, aj s možnosťou príspevkov zamestnávateľov (88 percent populácie so súkromným poistením).
„Rozvinuté krajiny sa vyznačujú univerzálnym pokrytím populácie verejným zdravotníctvom. USA je však jediná krajina, ktorá nemá univerzálne pokrytie zdravotným poistením v takej miere ako ostatné vyspelé krajiny. Asi 10 percent populácie nemá žiadne zdravotné poistenie a musí platiť za zdravotnú starostlivosť z vlastného vrecka alebo je odkázaných na charitu,“ uvádza ÚHP.
Výdavky domácností na zdravotníctvo zaťažujú domácnosti v USA výrazne viac ako v ktorejkoľvek inej vyspelej krajine, tvoria 8,1 percenta, kým v EÚ to je 4,6 percenta. „Vysoké náklady na poistenie alebo samotnú zdravotnú starostlivosť, ako sú doplatky či spoluúčasť, sú zároveň hlavnou príčinou osobných bankrotov v USA. Táto príčina bankrotov domácností sa v podstate vôbec neobjavuje vo vyspelých európskych krajinách,“ spresňuje ÚHP.
Napriek tomu, že systém má najvyššie celkové výdavky na zdravotníctvo na svete, na výsledkoch sa to vôbec neprejavuje. Vykazuje výrazne horšiu očakávanú dĺžku života pri narodení, vyšší počet úmrtí odvrátiteľných zdravotnou starostlivosťou aj vyššiu novorodeneckú úmrtnosť ako ostatné vyspelé krajiny.
Japonsko
Systém zdravotného poistenia v Japonsku bližšie rozobral MUDr. Ján Dudra vo svojej publikácii Súkromné zdravotné poistenie. Ako píše, japonský systém zákonného zdravotného poistenia poskytuje všeobecné poistenie a je financovaný prevažne z daní a príspevkov fyzických osôb. „Povinnosťou každého občana je prihlásiť sa do systému zákonného zdravotného poistenia. Vstup do systému je viazaný na zamestnanie alebo bydlisko,“ uvádza MUDr. Ján Dudra. Štátni zamestnanci sú poistení vo svojich vlastných poisťovniach rovnako ako niektoré skupiny odborníkov, napríklad lekári so súkromnou praxou.
V roku 2015 sa celkové výdavky na zdravotníctvo odhadovali na približne 11 percent HDP, z čoho 84 percent bolo financovaných z verejných zdrojov, predovšetkým prostredníctvom systému zákonného zdravotného poistenia. Financovanie výdavkov na zdravotníctvo je podľa Jána Dudru zaistené z daní (42 percent), povinných individuálnych príspevkov (42 percent) a platieb OOP, čo sú priame platby domácností z vlastného vrecka (14 percent).
„Hradené služby zahŕňajú lôžkovú, primárnu, špecializovanú a psychiatrickú starostlivosť a tiež lieky na predpis. Okrem poistného platia občania za väčšinu služieb 30-percentnú spoluúčasť a niektoré poplatky. Malé deti a starší ľudia s nízkymi príjmami majú nižšie sadzby spoluúčasti a domácnosti majú ročné maximum na zdravotnú starostlivosť a dlhodobé služby v závislosti od veku a príjmu,“ dodal. Väčšina obyvateľov má súkromné zdravotné poistenie, ktoré však podľa neho slúži predovšetkým ako doplnok k životnému poisteniu, aby si zaistili dodatočný príjem v prípade choroby.
Pod japonský zdravotný systém zdravotného poistenia spadá vyše 98 percent obyvateľstva. Časť patrí pod takzvané poistné plány v zamestnaní (59 percent), časť spadá pod takzvané plány poistenia podľa bydliska a časť pod plány zdravotného poistenia pre nepracujúcich občanov do 74 rokov. Svoju vlastnú skupinu poistenia majú aj seniori, kam sa automaticky zaradia po dovŕšení veku 75 rokov (12,7 percenta).
Aj v Japonsku existuje pri povinnom zdravotnom poistení spoluúčasť pacientov, a to 30-percentná, za všetky zdravotné služby a lieky, pričom malé deti a seniori nad 70 rokov s nižšími príjmami sú oslobodení. Existujú však aj ochranné opatrenia. Napríklad mesačné maximum pre osoby mladšie ako 70 rokov s nižšími príjmami je 80 100 jenov (496,71 eura), nad touto hranicou sa uplatňuje zrážka vo výške jedného percenta. Osoby s nízkymi príjmami platia maximálne 35 400 jenov (219,52 eura) mesačne.
Okrem toho je pre domácnosť stanovený ročný limit na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, ktorý sa pohybuje od 340-tisíc jenov (2 108 eur) do 2,12 milióna jenov (13 144,84 eura) na účastníka v závislosti od príjmu a veku. Pri prekročení tohto limitu môžu byť všetky platby plne uhradené.
Austrália
Hlavným zdrojom financovania zdravotníctva je v Austrálii štátny rozpočet. Ako uvádza Ján Dudra, celkové výdavky na zdravotníctvo v rokoch 2015 až 2016 činili 10,3 percenta HDP, pričom dve tretiny týchto výdavkov (67 percent) financovala vláda. „Zdravotná starostlivosť je financovaná prostredníctvom národného daňového systému a čiastočne prostredníctvom odvodov z dane z príjmu vo výške dvoch percent v roku 2016. Výdavky na súkromné zdravotné poistenie v rokoch 2015 až 2016 tvorili 8,8 percenta celkových výdavkov na zdravotníctvo,“ uviedol J. Dudra.
Zaujímavosťou je, že vláda vo veľkej miere podporuje súkromné zdravotné poistenie. Dôvodom je najmä to, že sa ním znižuje požiadavka a tlak na verejné nemocnice a systém verejného zdravotníctva. Občanov podporuje v nákupe súkromného zdravotného poistenia jednak formou daňových úľav 8,5 až 33,9 percenta v závislosti od veku a príjmu, ale tiež vo forme penále v závislosti od príjmu jedno až 1,5 percenta za to, že občan súkromné zdravotné poistenie nemá.
„Súkromné zdravotné poistenie je ľahko dostupné a ponúka krytie priamych výdavkov domácností z vlastného vrecka a krytie u súkromných poskytovateľov. Taktiež väčší výber poskytovateľov najmä v nemocniciach a rýchlejší prístup k službám, ktoré nie sú urgentné, a zľavy na vybrané služby,“ dodal.
Ako ďalej uvádza, súkromné zdravotné poistenie môže zahŕňať úhradu nemocničnej starostlivosti, ošetrenie u praktického lekára aj bežnú ambulantnú starostlivosť. „Zaisťuje úhradu stomatologických, fyzioterapeutických, chiropraktických, podiatrických, domácich ošetrovateľských a optometrických služieb. Krytie môže byť obmedzené sumou v dolároch alebo počtom služieb,“ dodal.
Poisťovne v Austrálii sú ziskové aj neziskové inštitúcie. V roku 2016 bolo registrovaných 36 poisťovacích fondov. Ziskové aj neziskové zdravotné poisťovne v rámci poistiek duplikujú alebo dopĺňajú zdravotné služby poskytované v rámci verejného zdravotného poistenia. „Súkromné poisťovne uzatvárajú zmluvy s nemocnicami a lekármi a poskytujú tak svojim poistencom väčší výber zariadení alebo špecialistov v porovnaní s klientmi verejného poistenia,“ uvádza. Ak pacient čerpá zdravotnú starostlivosť, môže si zvoliť, či bude klientom verejného zdravotného poistenia, kde má plne hradené poplatky, alebo či starostlivosť využije ako súkromne poistený pacient, čo znamená 75-percentnú úhradu poplatkov.
