Krvné biomarkery uľahčia výber pacientov do klinických štúdií
Alzheimerovu chorobu nie je jednoduché diagnostikovať. Jej diagnostika sa opiera o kombináciu viacerých vyšetrení, ktorých cieľom je potvrdiť ochorenie a zároveň vylúčiť iné príčiny.
Výzvou pri diagnostike bývajú aj počiatočné príznaky ochorenia, ako zabúdanie či problémy so sústredením. Pacienti ich často pripisujú únave alebo starnutiu a k lekárovi preto prichádzajú až v neskoršom štádiu ochorenia.
Ešte donedávna bolo pritom možné Alzheimerovu chorobu definitívne potvrdiť až po úmrtí pacienta. Dnes ju lekári dokážu diagnostikovať ešte za jeho života a s čoraz vyššou presnosťou.
Okrem zobrazovacích vyšetrení a biomarkerov z mozgovomiechového moku sa pri diagnostike stále častejšie využívajú krvné biomarkery. Práve tie majú potenciál celý proces výrazne zjednodušiť.
Zjednodušenie diagnostiky Alzheimerovej choroby
Potenciálny význam krvných testov pri diagnostike ochorenia naznačuje aj štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine vo februári 2026. Vedci v nej skúmali, či by jediný krvný test mohol raz pomôcť odhadnúť, v akom veku sa začnú prejavovať príznaky ochorenia.
Výskumníci z Washington University School of Medicine v St. Louis vytvorili model, ktorý využíva hladinu proteínu p-tau217 v krvnej plazme. Na jej základe odhaduje vek, v ktorom by sa u človeka mohli objaviť prvé príznaky ochorenia. Nejde ale o presnú predpoveď. Odhad sa od skutočného veku nástupu príznakov líšil v priemere o 3,0 až 3,7 roka.
Výskumníci v štúdii analyzovali údaje od 603 starších ľudí, ktorí boli zapojení do dvoch nezávislých výskumných iniciatív zameraných na Alzheimerovu chorobu. Išlo o Knightovo výskumné centrum pre Alzheimerovu chorobu pri Washington University a iniciatívu Alzheimer’s Disease Neuroimaging Initiative (ADNI).
Hladinu p-tau217 v krvnej plazme merali v oboch kohortách pomocou viacerých krvných testov. Následne sledovali, ako dlho po dosiahnutí kritickej hladiny p-tau217 sa u účastníkov objavili prvé príznaky ochorenia.
Výskumníci zároveň zistili, že čím neskôr v živote hladina p-tau217 dosiahla kritickú úroveň, tým kratší bol čas do objavenia prvých príznakov. Ak napríklad hladina p-tau217 dosiahla túto úroveň vo veku 60 rokov, prvé príznaky Alzheimerovej choroby sa objavili v priemere o 20 rokov neskôr. U ľudí, ktorí kritickú úroveň dosiahli vo veku 80 rokov, sa však príznaky objavili približne po 11 rokoch.
Uľahčenie výberu pacientov do štúdií
Zistenia majú veľký potenciál pre ďalší vývoj a testovanie preventívnej liečby. Predikčné modely by totiž mohli pomôcť identifikovať ľudí s vyšším rizikom rozvoja príznakov, ktorí by mohli mať z preventívnej liečby najväčší úžitok. Podľa hlavnej spoluautorky štúdie MUDr. Suzanne Schindlerovej by mohli uľahčiť aj výber účastníkov do klinických štúdií.
Krvné biomarkery sa však u ľudí bez kognitívnych ťažkostí zatiaľ neodporúča používať. Výsledky tohtoročnej štúdie preto neznamenajú, že sa krvné testy v tejto podobe stanú súčasťou bežných preventívnych prehliadok. Ich kľúčovou výhodou ale zostáva dostupnosť. V porovnaní s PET vyšetrením mozgu sú lacnejšie a menej náročné na vykonanie.
„Po ďalšom zdokonalení by tieto metódy mohli predpovedať nástup príznakov natoľko presne, že by sa dali využívať aj pri individuálnej klinickej starostlivosti,“ dodal hlavný autor štúdie a odborný asistent neurológie na Lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity Kellen Petersen.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
