Prípady spôsobené infekciou bývajú však závažnejšie ako prípady vyvolané imunizáciou
Hoci rozsiahle štúdie zistili, že vakcíny proti covidu-19 sú bezpečné, účinné a počas pandémie zachránili milióny životov, prinášajú aj vzácne, ale reálne riziko zápalu srdcového svalu myokarditídy.
Podľa portálu STAT vedci identifikovali pár imunitných signálov, o ktorých sa domnievajú, že sú príčinou prípadov myokarditídy. Zároveň prišli s dôkazmi o tom, že tieto signály možno blokovať.
Vedci preštudovali predchádzajúce štúdie o vakcínach proti covidu-19 a identifikovali pár imunitných signálnych molekúl, alebo cytokínov, ktoré sa vyskytujú vo vyšších hladinách v krvi osôb očkovaných vakcínou s myokarditídou: CXCL10 a interferón-gamma (IFN-). Autori zistili, že tieto signály môžu byť vyvolané aj v laboratóriu, keď boli imunitné bunky vystavené vakcínam Pfizer a Moderna Covid alebo keď boli očkované myši.
Vedci zistili, že protilátky blokujúce CXCL10 a IFN- znižovali príznaky srdcového stresu pri očkovaných myšiach aj v srdcových sféroidoch, malých 3D výrastkoch ľudských buniek, ktoré napodobňujú niektoré funkcie srdca. Ďalej zistili, že účinky týchto cytokínov môže zmierniť aj genisteín, prírodná látka zo sójových bôbov a z iných strukovín, ktorá sa spája so znížením zápalu.
Ako uvádza STAT, tieto zistenia uverejnené v časopise Science Translational Medicine prichádzajú v čase, keď vakcíny s mRNA čelia kritike aj skúmaniu zo strany Trumpovej administratívy. To prinútilo vedcov, aby našli krehkú rovnováhu medzi hlásením nových poznatkov o nežiaducich účinkoch a zároveň jasným zdôraznením, že vakcíny sú celkovo bezpečné.
„Chcem zdôrazniť, že ide o veľmi, veľmi zriedkavý jav. Cieľom tejto štúdie je pochopiť, prečo k tomu dochádza, čo sa deje v týchto zriedkavých prípadoch,“ uviedol riaditeľ Stanford Cardiovascular Institute a hlavný autor štúdie Joe Wu.
Ako uviedla emeritná profesorka na Vanderbiltovej univerzite Kathryn Edwards, zistenia na myšiach majú svoje obmedzenia, pretože zvieratá v štúdii dostali vyššie dávky vakcíny v pomere k svojej telesnej veľkosti ako očkovaní ľudia. Podľa autora štúdie Joea Wua výskumný tím použil vyššiu dávku vakcíny, aby sa pri zvieratách vyvinula myokarditída. Inak by podľa jeho odhadov bolo potrebných až 20-tisíc myší, aby sa tento zriedkavý nežiaduci účinok prejavil.
Miliardy dávok
Po celom svete sa podali miliardy dávok mRNA vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2, a to aj v krajinách s veľkými centralizovanými zdravotnými systémami, ako sú Kanada, Anglicko, Južná Kórea a Izrael. Práve údaje z týchto krajín a tiež z USA umožnili vedcom zaznamenať prípady bolesti na hrudníku, dýchavičnosti a búšenia srdca u niektorých nedávno očkovaných ľudí. Tieto príznaky, ktoré boli väčšinou mierne, sa objavujú približne po siedmej z každého milióna prvých dávok vakcíny. Frekvencia stúpa na 31 prípadov z každého milióna druhých dávok a 60 z každého milióna dávok u mužov do 30 rokov.
Dôležité je však povedať, že infekcia SARS-CoV-2 spôsobuje myokarditídu v oveľa vyššej miere ako očkovanie, pričom Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb hlási 1 500 prípadov na milión pacientov s covidom-19. Prípady spôsobené infekciou bývajú takisto závažnejšie ako prípady vyvolané imunizáciou.
Hoci vedci spočiatku predpokladali, že myokarditída vyvolaná vakcínou môže byť spôsobená alergickou reakciou na injekcie alebo autoimunitou, najnovšie výskumy poukazujú na zápalové proteíny.
Tím vedcov zo Stanfordu analyzoval údaje z dvoch predchádzajúcich štúdií, v ktorých sa zbierala krv od očkovaných osôb. Vedci zistili, že CXCL10 a IFN- boli častejšie u pacientov s myokarditídou ako u očkovaných ľudí, u ktorých sa tento stav nevyvinul. Zistili tiež, že tieto cytokíny sa zvýšili v priebehu prvých pár dní po očkovaní, približne v čase, keď sa objavili príznaky myokarditídy. Predchádzajúce výskumy ukázali, že hladiny týchto cytokínov klesajú niekoľko týždňov po očkovaní.
Ďalšie laboratórne experimenty ukázali, že látku CXCL10 vytvárajú najmä makrofágy, imunitné bunky, ktoré rozpoznávajú infekciu a spúšťajú obrannú reakciu. CXCL10 následne priťahuje ďalšie imunitné bunky k miestu infekcie. Iný dôležitý signálny proteín, IFN-, vzniká predovšetkým v T bunkách, ktoré riadia priebeh imunitnej odpovede.
Keď vedci v laboratóriu vystavili bunky srdcového svalu týmto imunitným látkam, zistili, že sa prestali pravidelne sťahovať. To naznačuje, že signály imunitného systému môžu narušiť schopnosť srdca efektívne pumpovať okysličenú krv do tela.
Vedci potom skúmali, či by sa myokarditíde dalo zabrániť blokovaním týchto imunitných signálov. Myšiam podali dve dávky vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, pričom niektoré dostali aj protilátky, ktoré blokujú CXCL10 a IFN-. Myši, ktoré dostali tieto protilátky, mali nižšie hladiny srdcového troponínu, proteínu, ktorý ukazuje poškodenie srdca, a menej imunitných buniek sa dostalo do srdcového tkaniva než pri myšiach, ktoré dostali len vakcínu.
Vedci zistili, že genisteín mal podobný účinok ako protilátky blokujúce CXCL10 a IFN- zmiernil myokarditídu pri očkovaných myšiach aj v laboratórnych bunkách. Molekulu testovali čiastočne preto, že predpokladali, že pohlavné hormóny môžu vysvetliť, prečo muži častejšie trpia myokarditídou, genisteín totiž napodobňuje účinky estrogénu.
Štúdia podľa kardiológa a genetika zo Scripps Research Translational Institute Erica Topola ponúka jeden z najlepších dôkazov, ktoré vysvetľujú, čo spúšťa myokarditídu u niektorých očkovaných ľudí. Niektoré otázky však podľa neho zostávajú nezodpovedané, najmä otázka, prečo mRNA vedie k týmto poruchám cytokínov.
Wuova skupina teraz skúma, či by sa genisteín mohol použiť na prevenciu alebo liečbu myokarditídy. Táto zlúčenina sa predáva ako doplnok stravy a nachádza sa v potravinách, ako je tofu, ale prípravok použitý v nedávnej štúdii bol koncentrovanejší ako ten, ktorý je bežne dostupný v obchode. Vedci tiež skúmajú, či môžu genisteín upraviť tak, aby sa lepšie dostal do krvného obehu.
Štúdia z Francúzska
Tesne pred koncom roka vyšla štúdia z Francúzska, ktorá ukázala, že očkovanie znižuje riziko úmrtia na ťažký covid-19 o 74 percent a nezvyšuje úmrtnosť z iných príčin. Išlo o doteraz najväčší výskum, ktorýzahŕňal 22,7 milióna očkovaných a 5,9 milióna neočkovaných ľudí. O štúdii sme písali v predchádzajúcom vydaní Medicíny.
Ako uviedli autori štúdie, u ľudí vo veku 18 až 59 rokov očkovaných proti covidu-19 sa počas štyroch rokov nezistilo zvýšené riziko úmrtnosti. Výsledky tak ďalej potvrdzujú bezpečnosť mRNA vakcín používaných na celom svete. Štúdiu zverejnil portál JAMA Network. Hoci viaceré štúdie skúmali vplyv očkovania proti covidu-19 na krátkodobú úmrtnosť, žiadna sa doteraz nevenovala dlhodobému riziku úmrtia podľa toho, či boli ľudia očkovaní, a to najmä u mladších osôb, ktoré len zriedka prekonávajú ťažký priebeh ochorenia.
Ako uviedli autori štúdie, krátko po očkovaní boli hlásené závažné nežiaduce účinky, pričom hlavnými závažnými nežiaducimi účinkami hlásenými po očkovaní mRNA boli myokarditída, anafylaxia a priečna myelitída, pričom nebola zistená žiadna súvislosť s rizikom infarktu myokardu, pľúcnej embólie alebo mŕtvice. „Tieto udalosti zostali vzhľadom na počet očkovaných osôb zriedkavé a boli prevažne nefatálne,“ dodali autori francúzskej štúdie.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
