Chorvátska vedkyňa, ktorá si úspešne vyliečila rakovinu prsníka injekciou vírusu vypestovaného laboratórne, vyvolala vášnivú diskusiu o etike experimentovania na sebe
Virologička zo Záhrebskej univerzity Beata Halassy pred štyrmi rokmi zistila, že má rakovinu prsníka. Mala 49 rokov a bola to druhá recidíva na mieste, kde jej odstránili ľavý prsník. Ďalšiu chemoterapiu už nemohla podstúpiť. Po tom, čo si preštudovala literatúru, rozhodla sa na sebe vyskúšať experimentálnu liečbu. Jej príbeh priniesol vedecký portál Nature.
Nastupujúca terapia
Prípadovú správu podľa Nature uverejnil v auguste časopis Vaccines. V rámci nej opisuje, ako si Beata Halassy sama aplikovala liečbu nazývanú terapia onkolytickým vírusom (OVT), ktorá jej pomohla liečiť rakovinu v treťom štádiu. Momentálne je už štyri roky bez rakoviny.
Tým, že sa Beata Halassy rozhodla pre samoliečbu, pripojila sa k dlhému zástupu vedcov, ktorí sa zúčastnili na tomto, ako píše Nature, podprahovom, stigmatizovanom a eticky náročnom postupe.
OVT je nová oblasť liečby rakoviny, ktorá využíva vírusy na útok proti rakovinovým bunkám a na vyprovokovanie imunitného systému k boju proti nim. Väčšina klinických skúšok OVT sa doteraz týkala neskorých štádií metastázujúceho karcinómu, ale v posledných rokoch sa zameriavajú na skoršie štádiá ochorenia.
Jedna OVT s názvom T-VEC bola v Spojených štátoch schválená na liečbu metastázujúceho melanómu, ale zatiaľ nie sú nikde na svete schválené žiadne terapie onkolytickým vírusom na liečbu rakoviny prsníka v akomkoľvek štádiu.
Ako zdôraznila chorvátska virologička, nie je síce špecialistkou na OVT, ale vďaka svojim odborným znalostiam v oblasti kultivácie a čistenia vírusov v laboratóriu si trúfla vyskúšať túto liečbu. Rozhodla sa na svoj nádor zacieliť postupne dva rôzne vírusy – vírus osýpok a následne vírus vezikulárnej stomatitídy (VSV). Oba patogény sú známe tým, že infikujú typ bunky, z ktorej pochádza jej nádor, a už boli použité v klinických skúškach OVT. Vírus osýpok bol skúšaný proti metastázam rakoviny prsníka.
Pod dohľadom onkológov
Halassyová mala predchádzajúce skúsenosti s prácou s oboma vírusmi a oba majú dobré výsledky v oblasti bezpečnosti. Kmeň osýpok, ktorý si vybrala, sa vo veľkej miere používa v detských vakcínach a kmeň VSV vyvoláva v najhoršom prípade mierne príznaky podobné chrípke.
Počas dvoch mesiacov jej kolega aplikoval liečbu s výskumným materiálom, ktorý čerstvo pripravila Halassyová, a vstrekoval ho priamo do nádoru. Jej onkológovia súhlasili, že ju budú počas samoliečby sledovať, aby mohla prejsť na konvenčnú chemoterapiu, ak by došlo ku komplikáciám.
Ukázalo sa, že tento prístup je účinný: v priebehu liečby a bez vážnych vedľajších účinkov sa nádor výrazne zmenšil a zmäkol. Taktiež sa oddelil od prsného svalu a kože, ktoré napádal, čo uľahčilo jeho chirurgické odstránenie.
Analýza nádoru po jeho odstránení ukázala, že bol dôkladne infiltrovaný imunitnými bunkami nazývanými lymfocyty, čo naznačuje, že OVT fungovala podľa očakávania a vyprovokovala Halassyovej imunitný systém k útoku na vírusy aj nádorové bunky. Po operácii absolvovala ročnú liečbu protirakovinovým liekom trastuzumab.
Stephen Russell, špecialista na OVT a šéf americkej biotechnologickej spoločnosti z Rochestera v Minnesote, ktorá sa zaoberá terapiou vírusmi, súhlasí, že Halassyovej prípad naznačuje, že vírusové injekcie pôsobili na zmenšenie nádoru a spôsobili ústup jeho invazívnych okrajov.
Nemyslí si však, že by jej skúsenosť priniesla niečo nové, pretože vedci sa už pokúšajú využiť OVT na liečbu rakoviny v skoršom štádiu. Ako píše Nature, nie je si vedomý, že by niekto skúšal dva vírusy postupne, ale hovorí, že nie je možné vyvodiť, či práve to malo význam. „Novinkou je, že to urobila sama so sebou s vírusom, ktorý vypestovala vo vlastnom laboratóriu,“ citoval Nature Russella.
Etická dilema
Samotná chorvátska virologička podľa vlastných slov cítila povinnosť svoje zistenia zverejniť, no nebolo to také jednoduché. Ako píše Nature, mnohé časopisy ju totiž odmietli, a to práve preto, že práca, ktorú napísala spoločne s kolegami, zahŕňala experimenty na sebe samej. „Hlavnou obavou boli vždy etické otázky,“ hovorí Halassyová.
To, že časopisy mali obavy, neprekvapilo vedca v oblasti práva a medicíny na University of Illinois Urbana-Champaign Jacoba Sherkowa. On sám totiž nedávno skúmal etiku samoexperimentovania vedcov v súvislosti s vakcínami proti ochoreniu COVID-19. Podľa neho problém nie je v tom, že Chorvátka použila vlastné experimenty ako také, ale v tom, že zverejnenie jej výsledkov by mohlo povzbudiť ostatných, aby odmietli konvenčnú liečbu a skúsili niečo podobné. „Ľudia s rakovinou môžu byť obzvlášť náchylní na skúšanie nevyskúšaných liečebných postupov,“ uviedol. Zároveň však podľa Nature dodal, že je dôležité zabezpečiť, aby sa poznatky, ktoré pochádzajú zo samoexperimentovania, nestratili.
V článku sa zdôrazňuje, že samoliečba pomocou vírusov bojujúcich proti rakovine „by nemala byť prvým prístupom“ v prípade diagnózy rakoviny. „To v konečnom dôsledku spadá do rámca etiky, ale nie je to jednoznačný prípad,“ uviedol Sherkow.
Ako uviedla samotná chorvátska virologička, neľutuje, že sa lieči sama, ani to, že sa vytrvalo usiluje o publikovanie. Myslí si, že je nepravdepodobné, že by sa ju niekto pokúsil napodobniť, pretože liečba si vyžaduje veľa vedeckých znalostí a zručností. Navyše jej skúsenosť dala nový smer aj jej vlastnému výskumu: v septembri získala finančné prostriedky na skúmanie OVT na liečbu rakoviny u domácich zvierat. „Zameranie môjho laboratória sa úplne zmenilo vďaka pozitívnej skúsenosti s mojou samoliečbou,“ dodala.
