Hospitalizované sú občas aj deti v mladšom školskom veku, častejšie však v období predpuberty až puberty
Depresia čoraz častejšie postihuje deti a tínedžerov, hoci sa jej priebeh a dopady najmä u laikov zľahčujú. Ako potvrdzujú odborníci z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana, na ich psychiatrickom oddelení sú okrem tínedžerov občas hospitalizované aj maloleté deti.
„U najmenších detí ide o reakciu na separáciu od matky prejavujúcu sa útlmom motoriky, mimiky, odmietaním jedla a sociálnych kontaktov. Hospitalizované u nás na oddelení sú občas aj deti v mladšom školskom veku, častejšie však v období predpuberty až puberty,“ uviedla klinická psychologička Mgr. Beáta Bodnárová.
Rodičia sa často pýtajú, ako sa u tejto vekovej kategórie depresia prejavuje a kedy by mali spozornieť a riešiť stav svojho dieťaťa či už s psychológom alebo s psychiatrom. „Do mladšieho školského veku sú v popredí skôr somatické prejavy ako sú bolesti brucha, hlavy, izolácia od vrstovníkov, nárast agresivity u detí. Neskôr je najvýraznejším ukazovateľom náhle zhoršenie prospechu v škole, nezáujem o mimoškolské aktivity, nesústredenosť, agresivita zameraná voči okoliu i samému sebe. Často psychológ odporučí rodičom návštevu psychiatrickej ambulancie,“ uviedla psychologička.
Najčastejším spúšťačom depresie u detí a tínedžerov sú životné okolnosti a podmienky v škole. „Často ide o deti so špecifickými poruchami učenia, ale dôležité sú aj podmienky v rodine, neštandardné životné okolnosti, napr. striedavá výchova, prílišný tlak na výkon zo strany rodičov, strata blízkej osoby,“ dodala Beáta Bodnárová.
Ako ďalej uviedla, mnohým príčinám vzniku depresie je možné predchádzať. „Ak sú rodičia ochotní spolupracovať s odborníkom, dá sa veľa zmeniť k lepšiemu, ide práve o väčšinu okolností spomenutých vyššie. A ešte predtým, ako tieto okolnosti nastanú, pomôže s dieťaťom veľa rozprávať, zaujímať sa o jeho svet, podporovať jeho zdravé sebavedomie,“ radí klinická psychologička.
Výnimkou však nie sú ani ťažké stavy. „Mali sme 17-ročnú pacientku, ktorá bola u nás hospitalizovaná pre ťažké depresívne stavy a prejavy mentálnej anorexie. Tri roky sa liečila ambulantne u detského psychiatra, ale jej psychický stav sa zhoršil a mala samovražedné sklony. Jej zlé myšlienky sa týkali výzoru, mala strach z kontaktu s inými ľuďmi, bála sa s nimi rozprávať, že povie nejakú hlúposť. Na oddelení bola pacientke nasadená farmakologická liečba, bolo realizované psychologické vyšetrenie, pracovalo sa s ňou formou individuálnej a skupinovej psychoterapie a realizovali sa rozhovory s rodičmi,“ uviedla psychologička.
Psychologickým vyšetrením sa u pacientky zistil nadpriemerný intelekt, výrazná úzkosť a napätie z pocitov viny za ublíženie rodičom, ktorí sa kvôli nej trápili, mala obavy zo zlyhania, sebapoškodzovanie až vážne suicidálne prejavy. „Cieľom psychoterapeutickej práce bolo ovplyvniť motívy jej správania, zlepšiť rodinné vzťahy, naučiť sa v rodine otvorenejšie komunikovať. Podarilo sa jej stav výrazne zlepšiť, darí sa jej zvládať rôzne životné situácie a udalosti a má sa veľmi dobre,“ dodala.
Druhým príkladom je prípad 16-ročnej študentky, ktorá bola do prešovskej nemocnice privezená po neúspešnom pokuse o samovraždu užitím liekov. „Posledné dva roky sa postupne u nej prehlboval smútok, sociálna izolácia, rôzne formy sebapoškodzovania, ktorými sa trestala za vlastné domnelé neúspechy. Trpela aj kvôli napätým rodinným vzťahom, odmalička vnímala, že je pre každého „druhou voľbou“. V triede bola samotárkou, ťažko nadväzovala kontakty. Popri farmakologickej liečbe sa psychoterapeuticky pracovalo na zmene negatívnych myšlienok a úlohe hľadať svoje miesto vo svete, kde je každý dôležitý,“ uviedla. Ako dodala, v súčasnosti sa má pacientka lepšie, našla si aj mimoškolské aktivity a snaží sa zapájať do diania v školskom kolektíve.
