Viac ako 120 roční klienti, za ktorých zdravotné poisťovne poberajú príspevky z verejného zdravotného poistenia budú zrejme minulosťou
Zdravotné poisťovne získavajú zdroje z verejného zdravotného poistenia. Časť týchto financií sa následne medzi zdravotnými poisťovňami na základe rizikovosti poistného kmeňa prerozdelí. Konkrétne indikátory určuje takzvaný prerozdeľovací mechanizmus poistného, ktorý berie do úvahy viacero faktorov. Princípom tohto mechanizmu je, že zdravotná poisťovňa s rizikovejším poistným kmeňom nenesie celé poistné riziko, ale toto riziko sa rovnomerne rozdeľuje medzi všetky zdravotné poisťovne, čím sa kompenzujú rozdiely medzi poistnými kmeňmi jednotlivých zdravotných poisťovní.
Strana SASKA už minulý rok upozornila na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa získava zdroje z verejného zdravotného poistenia aj za klientov, ktorí majú viac než 120 rokov. Problém takzvaných mŕtvych duší sa však nemusí dotýkať iba štátnej zdravotnej poisťovne. Príspevky za už nežijúcich, ale stále evidovaných klientov stoja verejné zdravotné poistenie niekoľko miliónov eur, ktoré by mohli byť inak použité na nákup zdravotnej starostlivosti. Poslanci strany SASKA vyčíslili, že napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa by tak za už nežijúcich klientov mohla poberať zhruba 2,5 milióna eur ročne. Takíto klienti sú pre poisťovňu veľmi výhodní. Zdravotná poisťovňa za nich síce poberá finančné zdroje, no nenakupuje pre nich žiadnu zdravotnú starostlivosť a preto ide o vcelku lukratívny biznis.
Kultivácia zdieľaných dát
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková prišla s novým legislatívnym návrhom, ktorým chce tento problém vyriešiť. Cieľom novely zákona o zdravotnom poistení je riešenie problematiky evidencie osôb v extrémne vysokom veku bez vykázanej zdravotnej starostlivosti v centrálnom registri poistencov. Ministerka zdravotníctva má v pláne tiež podrobne definovať údaje, ktoré sú zdieľané medzi zdravotnými poisťovňami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ministerstvom zdravotníctva v súvislosti s procesom prerozdelenia poistného.
V Centrálnom registri poistencov bolo v roku 2023 podľa poslancov strany SASKA zhruba 2 800 poistencov, ktorí mali viac ako 100 rokov. Kým najstaršou žijúcou osobou na svete je 116 ročná Španielka María Branyas Morera, ktorá je zapísaná v Guinessovej knihe rekordov, poslancovi SASKY Tomášovi Szalayovi sa podarilo v minulom roku identifikovať poistenca VšZP, ktorý mal až 132 rokov. V takomto prípade je pravdepodobné, že osoba už nežije. Našli sa však viacerí poistenci vo veku viac ako 100 rokov, ktorí nečerpali zdravotnú starostlivosť a neboli ani kapitovaní u žiadneho všeobecného lekára.
Pochybili matriky?
Centrálny register poistencov spravuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V čase, kedy na problém mŕtvych duší upozornila strana SASKA úrad tvrdil, že nemá zodpovednosť za nesprávne a nepresné informácie. Nedostatky v registri síce nepoprel, no pre chýbajúce právomoci nemohol takýchto poistencov z registra odstrániť.
Úmrtie fyzickej osoby sú ale podľa legislatívy povinné nahlasovať matriky do desiatich dní od vykonania zápisu do knihy úmrtí. Úrad pre dohľad v minulom roku uviedol, že nie všetky matriky si túto povinnosť plnia svedomito.
„Úrad túto problematiku dlhodobo rieši s relevantnými subjektmi – primárne s matrikami a s Ministerstvom vnútra SR, avšak v prípadoch, v ktorých nebolo vo vzťahu k týmto osobám možné relevantným a právne akceptovateľným spôsobom preukázať dátum ich úmrtia, nie je za súčasného právneho stavu úrad oprávnený zaevidovať vo vzťahu k týmto osobám v Centrálnom registri poistencov ukončenie ich poistného vzťahu. Uvedenú problematiku je tak možné riešiť len zmenou legislatívy,“ informovala hovorkyňa ÚDZS Monika Hudecová mesačník Medicína.
Úrad pre dohľad v tejto veci pred časom zaslal ministerstvu zdravotníctva legislatívny návrh, ktorý by vyriešil problém evidencie týchto osôb v Centrálnom registri poistencov, a preto oceňuje, že sa ministerstvo stotožnilo s potrebou prijatia legislatívnej úpravy.
To, že riešenie takzvaných mŕtvych duší je momentálne problematické, priznáva aj ministerstvo zdravotníctva. „Súčasný stav zákonných noriem neumožňuje efektívne riešenie problematiky evidencie takzvaných mŕtvych duší v centrálnom registri poistencov,“ uvádza v legislatívnom návrhu. Pripomienkové konanie k legislatívnemu návrhu by malo začať v priebehu apríla.
Prečo sa problém týka najmä VšZP?
Všeobecná zdravotná poisťovňa dostala časť poistného kmeňa pridelením pri transformácii Národnej poisťovne a neskôr, v roku 2009, zlúčením so Spoločnou zdravotnou poisťovňou. Takto mohla veľmi ľahko nastať situácia, kedy poisťovňa nemala presné informácie o niektorých svojich poistencoch, ako napríklad informácie o trvalom pobyte, keďže Register obyvateľov, ktorý spravuje ministerstvo vnútra, vznikol až v roku 1998. Tento problém tak s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol už v 90. rokoch. Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union však získali poistencov na základe prihlášky a preto je málo pravdepodobné, no nie vylúčené, že by sa v ich poistnom kmeni takéto mŕtve duše nachádzali.
