Zdravotníci tvrdia, že organizáciu práce v ambulancii treba prenechať výlučne na prevádzkovateľa
Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli návrh zákona z dielne poslancov opozičného KDH, ktorým chceli zabrániť prenášaniu nákladov spojených s manažmentom zdravotnej starostlivosti na pacienta. Novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti plénum neposunulo do druhého čítania.
Ako uviedol jeden z predkladateľov zákona Peter Stachura, koalícia sa pri hlasovaní zdržala a za legislatívu nehlasovala ani časť opozície. Od koalície očakáva, že v dohľadnej dobe príde s riešením situácie s poplatkami, aktuálne je podľa neho neudržateľná.
Lepší manažment pacienta
Autori návrhu poslanci Kresťanskodemokratického hnutia Peter Stachura a Štefan Majerský si od zákona sľubovali lepší manažment pacienta a zdravotnej starostlivosti. „Tak, ako je to v rozvinutých krajinách, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vo väčšej miere objednávali pacienta na konkrétny čas a dátum. Na tento účel preto budú musieť vyčleniť minimálne 35 percent času zo svojich ordinačných hodín,“ píše sa v návrhu.
Časový úsek, ktorý si poskytovateľ vyhradí na manažment, by mal byť podľa návrhu zákona zverejnený na viditeľnom mieste pred vstupom do ambulancie aj na webovom sídle, ak ho má zriadené.
Objednávanie pacientov na presný čas sa podľa návrhu poslancov v praxi často zneužíva tak, že pacienti sa objednávajú prostredníctvom špecializovaných portálov, ktorým platia poplatky za sprostredkovanie služby. Pacienti sú tak podľa poslancov zaťažovaní poplatkami za sprostredkovanie termínu na objednanie, čím sa porušuje legislatíva, keďže lekári nemôžu požadovať úhradu za objednanie pacienta na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mohol manažovaním poveriť aj inú osobu, no náklady na tieto úkony sa nemali preniesť na pacienta.
Navrhovali novú definíciu
V návrhu zákona bola uvedená aj nová definícia pojmu manažment zdravotnej starostlivosti, podľa ktorej náklady na manažment nemôžu byť prenesené zo strany poskytovateľa na pacienta. Manažmentom zdravotnej starostlivosti mal byť podľa návrhu akýkoľvek výkon alebo úkon, ktorý súvisí s objednaním pacienta na konkrétny dátum a čas. Ale aj poskytnutie doplnkových služieb cez elektronickú komunikáciu, siete, aplikácie, SMS správy či prostredníctvom vizuálnych a nevizuálnych služieb, alebo rezervačných systémov. Poskytovateľ mal byť povinný okrem kapacitných obmedzení zohľadniť vážnosť ochorenia alebo jeho možnú progresiu či včasnú diagnostiku.
Lekári tvrdia, že organizáciu práce v ambulancii treba prenechať výlučne na prevádzkovateľa. Iba poskytovatelia totiž dokážu posúdiť charakter práce vykonávanej v danej ambulancii a systém objednávania nie je možné paušalizovať naprieč rôznymi odbornosťami. „Autori zákona zrejme chceli pacientom zabezpečiť možnosť objednať sa zadarmo na presný čas, ale nemysleli na poskytovateľa v súvislosti so situáciou, ak sa pacient na vyšetrenie nedostaví. O bezplatnom objednávaní na čas možno uvažovať iba v prípade, že predmetná legislatíva dorieši aj náhradu príjmu ambulancie za čas a nezrealizované zdravotné výkony, ktoré by následne musel zdravotnej poisťovni zaplatiť nezodpovedný pacient,“ uviedla prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.
V opačnom prípade by podľa jej slov dochádzalo k stratám na strane ambulancií alebo zdravotných poisťovní. A nezodpovední pacienti by výrazne zasiahli do dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ostatných. Prezidentka zväzu sa domnieva, že po schválení zákona v navrhovanom znení by ambulancie nemali finančné prostriedky na zamestnanie ďalšieho zamestnanca, ktorý by objednával pacientov na čas, a zákon by mal v konečnom dôsledku negatívny vplyv na dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Vo fonde nemajú „ani euro“
Objednávanie pacientov mali hradiť zdravotné poisťovne, ak by sa tak s poskytovateľom dohodli. Služby mali poisťovne hradiť z fondu kvality zdravia.
Ak zdravotné poisťovne dosiahnu kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po povinnom zdanení a doplnení rezervného fondu vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia, čo predstavuje jedno percento z poistného, rozdiel medzi upraveným výsledkom a primeraným výsledkom hospodárenia podľa legislatívy musia poisťovne použiť na tvorbu alebo doplnenie takzvaného fondu kvality zdravia. Prostriedky z fondu následne podľa zákona musia poisťovne použiť do dvoch rokov od skončenia účtovného obdobia predovšetkým na úhradu liekov, skríningu, prevenciu alebo na úhradu výkonov, ktoré nie sú definované v katalógu zdravotných výkonov.
Zdravotná poisťovňa Dôvera v stanovisku uviedla, že oceňuje reakciu poslancov na potrebu zlepšiť manažment pacientov v slovenskom zdravotníctve a rozšíriť možnosti objednať sa na presný čas.„V žiadnom prípade to však nemôže byť na úkor práce lekárok a lekárov. Lekárske kapacity sú veľmi vzácne a nemalo by sa nimi plytvať na manažment objednávkového systému,“ informoval PR špecialista zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský. Práve moderné formy objednávania či už cez webové portály, alebo aplikácie sú nástroje, ktoré preferujú pacienti. Pretože sú efektívne a šetria čas.„Otázkou je platba za takúto službu. Ak ju budú platiť poistenci, je potrebné sociálne opatrenie pre ľudí, ktorí si ju nebudú môcť dovoliť. Keby ju mali hradiť zdravotné poisťovne, bolo by to na úkor inej zdravotnej starostlivosti, keďže vo fonde kvality zdravia nie je ani euro,“ dodal M. Štepianský.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) potvrdila, že aktuálne znenie návrhu zákona je svojím obsahom pomerne stručné a zrozumiteľné, no proces zavádzania zmien si bude pravdepodobne vyžadovať ďalšie doplnenia a vysvetlenia zo strany predkladateľov. VšZP je však otvorená o téme diskutovať. Zdravotná poisťovňa Union návrh poslancov nekomentovala.
