Ak správny súd napríklad zruší rozhodnutia o zastavení konania a vráti vec ministerstvu zdravotníctva na ďalšie konanie, minister Kamil Šaško bude musieť zrejme vydať rozhodnutia na základe výsledkov pôvodného výberového konania, uvádza advokát Dušan Ďurík
Kauza takzvaného záchrankového tendra stále nie je vyriešená. Odkedy minister zdravotníctva Kamil Šaško zrušil výberové konanie pre udelenie licencií na prevádzkovanie záchraniek ubehlo niekoľko mesiacov. Kým výberové konanie sa má podľa zákona konať každých šesť rokov, teraz hrozí, že dočasné povolenia, ktoré dostali firmy prevádzkujúce sanitky, budú platiť až do nasledujúcich parlamentných volieb. Tie sa majú konať v roku 2027.
Zrušenie výberového konania prešetrovala Generálna prokuratúra SR. Tá zistila viacero nezákonných postupov a rozhodnutí ministerstva. Generálny prokurátor Maroš Žilinka preto podal protesty prokurátora vo veci záchrankového tendra. Minulý týždeň informoval o tom, že ministerstvo zdravotníctva jeho protestom nevyhovelo a podá žaloby na správny súd, ktorý rozhodne o celej veci.
Dôležité je pripomenúť, že samotné výberové konanie, teda tender nezrušil minister zdravotníctva, ale operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Minister Kamil Šaško bol pasívny, keď nevydal rozhodnutie na základe výsledkov tendra, ktorými bol formálne viazaný a bol povinný rozhodnutie vydať. Následne minister konanie zastavil, čo napadol generálny prokurátor.
Analýzu redakcii nesprístupnili
Minister Kamil Šaško tvrdí, že v procese zrušenia záchrankového tendra postupoval v súlade so zákonom. Jeho stanovisko má podporovať aj právna analýza, ktorú má ministerstvo zdravotníctva v dispozícii.
Redakcia Medicíny sa obrátila na rezort zdravotníctva so žiadosťou o sprístupnenie tejto právnej analýzy. Ministerstvo zdravotníctva žiadosti nevyhovelo s odôvodnením, že dokument je utajovanou skutočnosťou. Na ministerstve zdravotníctva je vedený pod názvom „Analýza zrušenia výberového konania na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby“. Dokument je v stupni utajenia „vyhradené“, pod číslom 010-MZSR-V-001/2026/SlaP. Prístup k dokumentu tak má len okruh ľudí, ktorý je určený zákonom o ochrane utajovaných skutočností a nie je možné jeho obsah sprístupniť mimo okruh týchto osôb.
Dušan Ďurík zo spoločnosti Škubla & Partneri pripomína, že stupeň utajenia „vyhradené“ je najnižší stupeň ochrany. „Neviem s istotou povedať, či je odpoveď ministerstva zdravotníctva pravdivá. Skôr mám pochybnosti,“ uviedol advokát pre Medicínu.
Oblasti utajovaných skutočností totiž podľa jeho slov špecifikuje vláda nariadením. „Neviem si predstaviť, do ktorej oblasti by mohla takáto analýza patriť. Ak aj minister zdravotníctva zaradil nejakú právnu analýzu (presnejšie jej obsah) medzi utajované skutočnosti, to ešte neznamená, že takéto zaradenie je správne; takže formálne môže byť analýza chránená stupňom utajenia „vyhradené“, ale vecne môže byť takéto jej zaradenie nesprávne, lebo nemusí spĺňať vecné kritériá na takúto ochranu,“ doplnil D. Ďurík
Pochybné dôvody utajenia
Utajovanou skutočnosťou je podľa zákona informácia alebo vec, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením stratou alebo odcudzením. Stupňom utajenia „vyhradené“ sa označuje vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s informáciou alebo predmetnou vecou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Redakcia Medicíny sa preto advokáta opýtala, akým spôsobom by mohlo zverejnenie právnej analýzy poškodiť subjekty, ktorých sa zrušený tender týka.
„Viem si predstaviť, že by mohlo byť dotknuté ich obchodné tajomstvo. To je ale chránené v zmysle Obchodného zákonníka, nie zákona o ochrane utajovaných skutočností, ako to uvádza ministerstvo zdravotníctva vo svojej odpovedi. Navyše by analýza musela pracovať s konkrétnymi údajmi účastníkov tendra a to zrejme nebolo nutné, keďže jej predmetom zrejme boli skôr právne otázky samotného procesu a právnych možností jeho zrušenia, nie posúdenie konkrétnych žiadostí,“ odpovedal Dušan Ďurík.
Podľa advokáta určite nie je vhodné, ak ministerstvo nedokáže riadne vysvetliť verejnosti, prečo zrušilo záchrankový tender. Odporuje to totiž minimálne takzvaným zásadám dobrej verejnej správy uplatňovaným v rámci rozhodovacej praxe orgánov v Európskej únii, teda orgánov únie, ako aj členských štátov.
„Práve preto, že orgány demokratického štátu musia podliehať verejnej kontrole, existuje osobitná právna úprava, ktorá striktne určuje, čo a za akých podmienok je utajené. Zvyšok sa utajovať nesmie, lebo činnosť orgánov verejnej moci je v demokratickom a právnom štáte predmetom verejnej kontroly,“ uvádza advokát D. Ďurík.
Zákon nepočíta s pochybným tendrom
Pokiaľ ide o otázku, či mal minister právo tender zrušiť, presnejšie operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, odpoveď na ňu nie je jednoznačná a ani jednoduchá. „Ja sa skôr prikláňam k tomu, že toto právo mal, presnejšie mal právo nevydať rozhodnutie na základe nezákonného výberového konania. Ide tu však len o veľmi stručnú argumentáciu, ktorú by bolo potrebné rozvinúť,“ podotýka advokát s tým, že zákon naozaj neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ministrovi alebo operačnému stredisku takúto právomoc priznávalo.
Z toho tak vyplýva jednoduchý záver, že operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby nemalo podľa odborníka právomoc tender zrušiť a minister nemal právomoc rozhodnutie nevydať, lebo im ju zákon nepriznáva.
„V danej zákonnej úprave je však podľa mňa takzvaná medzera. Zákonodarca teda urobil chybu, lebo nepredvídal (a zrejme preto neupravil) situáciu, ktorá zrejme aj v danom prípade nastala, a nepriznal ministrovi takúto právomoc výslovne. Ak totiž bolo celkom zjavné, že v procese výberového konania došlo k nezákonnosti, bolo zrejmé, že rozhodnutie, ktoré by minister na základe takéhoto výberového konania vydal, by bolo touto nezákonnosťou postihnuté. Mocenský orgán však nemôže vydať akt aplikácie práva s vedomím, že je nezákonný (z bezprávia nemôže vzniknúť právo). A tu sa prejavuje spomenutá medzera v zákone. Preto minister nemal inú možnosť, ako túto medzeru vyplniť napríklad analógiou,“ spresnil advokát pre Medicínu.
S generálnym prokurátorom však súhlasí v tom, že akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu a jeho odôvodnenie musí byť určité a presvedčivé. A nie je možné rozhodnúť len na všeobecných argumentoch, teda napríklad na základe tvrdenia, že výberové konanie bolo nezákonné. Potrebné je uviesť konkrétne, v čom bolo nezákonné. A to minister Kamil Šaško neurobil.
Šanca pre pôvodných víťazov
Generálny prokurátor Maroš Žilinka uviedol, že podá správne žaloby na Správny súd v Bratislave, ktorý bude rozhodovať o krokoch vedenia rezortu zdravotníctva. Minister Kamil Šaško už informoval, že ministerstvo zdravotníctva je pripravené brániť sa na súde.
Otázne však zostáva, čo budú tieto kroky znamenať pre jednotlivých účastníkov výberového konania. Podľa advokáta D. Ďuríka ak správny súd rozhodnutia o zastavení konaní zruší, vráti zrejme vec späť na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení rozsudku uvedie aj právny názor, ktorým bude ministerstvo viazané.
„Jednou z možností je, že ministerstvo zdravotníctva bude musieť vydať rozhodnutia v súlade s výsledkami výberového konania. Situácia sa ale môže skomplikovať, ak budú medzičasom vydané nové rozhodnutia,“ upozorňuje advokát.
Ak súd rozhodne o tom, že ministerstvo zdravotníctva skutočne konalo nezákonne, úspešní účastníci záchrankového tendra si budú môcť voči štátu uplatniť nárok na náhradu škody, ak im nejaká v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vznikla.
Rovnako je otázne, či ministerstvo vyhlási nové výberové konanie alebo budú firmy prevádzkovať záchranky na základe dočasného poverenia tak, ako doteraz.
„Takzvané dočasné poverenie môže v skutočnosti trvať aj niekoľko rokov, čo určite nie je žiaduci stav. Ak však správny súd rozhodne, ministerstvo bude jeho rozhodnutím viazané. Ak teda napríklad správny súd zruší rozhodnutia o zastavení konania a vráti vec ministerstvu na ďalšie konanie, minister K. Šaško bude musieť zrejme vydať rozhodnutia na základe výsledkov pôvodného výberového konania,“ pripomína advokát.
Samotným rozsudkom správneho súdu sa však podľa jeho slov priamo tieto dočasné poverenia nezrušia, ak nebudú priamo napadnuté správnou žalobou. A zaniknú zrejme až vydaním nových rozhodnutí. Zákon totiž ustanovuje, že sa dočasné poverenie vydáva najdlhšie do dňa nadobudnutia účinkov nového povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
