Slovensko ruší limit na počet klientov v domovoch pre seniorov
Kapacity domovov pre seniorov sa po rokoch uvoľňujú. Návrh má zrušiť doterajšie pravidlo, podľa ktorého mohlo mať zariadenie pre seniorov najviac 40 klientov.
Návrh zmeny priniesli spoločne poslanci koaličných strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS v pozmeňujúcom návrhu k novele zákona o sociálnych službách, ktorá je aktuálne v Národnej rade (NR) SR v druhom čítaní.
Po novom by v jednom domove mohlo bývať až 100 ľudí. Týka sa to domovov pre seniorov aj špeciálnych zariadení pre ľudí s Parkinsonovou chorobou, Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie. Návrh podporujú aj najväčšie organizácie v tejto oblasti ako Združenie miest a obcí (ZMOS), združenie samosprávnych krajov SK8 či aj Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSS).
Jediná krajina v EÚ
Zákon o sociálnych službách doteraz určoval, že v jednej budove zariadenia pre seniorov, domova sociálnych služieb či špecializovaného zariadenia môže byť najviac 40 prijímateľov sociálnej služby.
Takýto kapacitný limit má Slovenská republika zavedený ako jediná krajina v Európskej únii. Porovnateľné obmedzenie nemá žiadna z okolitých krajín V4. Napríklad v Českej republike ani Poľsku neexistuje limit na počet prijímateľov v budove zariadenia. Maďarsko zasa neurčuje jednotný celoštátny limit na celkový počet lôžok v sociálnych službách.
Nízka kapacita pritom podľa poskytovateľov aj samospráv dlhodobo bránila vzniku ekonomicky udržateľných zariadení a odrádzala investorov. „Sme jedinou krajinou v Európskej únii… Prečo asi? Pretože je to nelogické. Je to finančne a personálne neefektívne. Pretože čím viac klientov mám v budove, tým môžem fixné náklady rozdeliť na viac osôb a teda za osobu dostanem nižšiu cenu,“ vysvetlila predsedníčka APSS Anna Ghannamová.
Čo presne novela mení
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) predstavil zmenu ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o sociálnych službách, ktorá je v druhom čítaní v parlamente. Podľa jeho slov ide o kompromis, ku ktorému dospela drvivá väčšina sociálnych partnerov po dlhších rokovaniach.
„Existuje menšina sociálnych partnerov, ktorá vyjadrila nesúhlas s akoukoľvek úpravou kapacít. Ale drvivá väčšina napokon podporila aj tento kompromisný pozmeňujúci návrh“ povedal E. Tomáš.
Zvýšenie kapacity do 100 klientov by sa malo týkať len dvoch typov zariadení. A to zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení pre osoby so zdravotným postihnutím spôsobeným najmä vysokým vekom (Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba a iné typy demencie).
Limit 40 miest naďalej zostáva v platnosti pre domovy sociálnych služieb a pre špecializované zariadenia určené deťom či ľuďom s inými diagnózami.
Vyššiu kapacitu bude môcť zariadenie využiť len pod podmienkou, že službu bude poskytovať v samostatných skupinách najviac po 20 klientoch. Každá skupina má byť v oddelených priestoroch s vlastným personálom, spoločenskou miestnosťou aj jedálňou. Budovy môžu mať spoločné len tzv. obslužné priestory, akými sú práčovňa, kuchyňa, administratíva alebo technické zázemie. „Chceme vytvoriť také priestory, v ktorých bude zachovaný komunitný charakter,“ uviedol minister E. Tomáš. Presné podmienky má podľa jeho slov doriešiť vykonávacia vyhláška.
Zhoda naprieč poskytovateľmi
Za zmenou stojí podľa ministerstva neobvyklá zhoda medzi verejnými aj neverejnými prevádzkovateľmi zariadení. Podporné stanoviská vyjadrili traja kľúčoví partneri.
Predseda ZMOS Jozef Božík pripomenul, že úprava maximálnej kapacity zariadení sociálnych služieb na 100 prijímateľov vychádza z interných rokovaní ZMOS s partnermi. Návrh na zmenu limitu hodnotí ako krok správnym smerom.
„Bolo jasné, že tá nízka kapacita zariadení spôsobuje aj samosprávam veľké ekonomické problémy. A optimum je, aby sa kapacita pohybovala minimálne na úrovni 60 lôžok. Myslím si, že je to dobrý kompromis a istotne to pomôže viacerým prevádzkovateľom zariadení, aj takých, ktorí plánujú výstavbu nových zariadení,“ povedal J. Božík pre Medicínu.
Podobne sa vyjadrila aj zástupkyňa samosprávnych krajov SK8 zodpovedná za sociálnu agendu IvetaĎurišová, ktorá odmieta obavy z porušovania ľudských práv väčších zariadení poukázaním na prax v okolitých krajinách.
„Ak niekto tvrdí, že by boli vo väčších zariadeniach porušované ľudské práva, tak sa pýtam, či tie ľudské práva sú porušované aj v Španielsku, v Nemecku, v Rakúsku, v Poľsku či v Česku,“ podotkla pre Medicínu I. Ďurišová. Podľa nej ide o ekonomickú nevyhnutnosť. „My chceme len to, aby sa vrátila ekonomika do poskytovaných sociálnych služieb. Každý potrebuje variť, prať, upratovať. Týchto ľudí tam musíte mať, musíte ich mať efektívne využitých,“ dodala.
Predsedníčka asociácie poskytovateľov Anna Ghannamová zasa tvrdí, že kvalita starostlivosti podľa dostupných dát nijak nesúvisí s veľkosťou zariadenia. „Kvalita sa odvíja od troch kľúčových ukazovateľov: kvality personálu, kvality riadenia a kvality prostredia. Kvalita starostlivosti nijako nesúvisí s kapacitou,“ povedala. Rovnako pripomenula aj skúsenosť z pandémie covidu-19, kedy väčšie zariadenia s väčšou kapacitou klientov vedeli lepšie finančne aj personálne narábať s novou situáciou, zatiaľ čo malé ledva prežívali.
Koľko ľudí čaká na miesto
Podľa ministra práce Erika Tomáša eviduje Slovensko približne 14-tisíc nevybavených žiadostí o miesto v pobytových zariadeniach, z čoho takmer 9-tisíc ľudí je na čakacom zozname úplne bez akejkoľvek sociálnej služby.
Rezort síce v rámci plánu obnovy vybudoval alebo zrekonštruoval 151 nových zariadení a vytvoril tak 3 125 nových miest, podľa ministra to však absolútne nestačí vzhľadom na demografický vývoj.
Slovensko pritom starne rýchlym tempom. Index starnutia dosiahol v roku 2023 hodnotu 114,8 percenta a index ekonomickej závislosti starých ľudí 28 percent. Podľa projekcie Ministerstva financií SR sa navyše Slovensko, ktoré malo donedávna najmladšiu populáciu v Európskej únii, zaradí do roku 2070 medzi osem štátov s najstaršou populáciou.
Kedy zmenu pocítia občania
Reálny dosah na dostupnosť miest bude podľa predsedu ZMOS J. Božíka závisieť najmä od toho, či sa do výstavby zapoja súkromní investori. „Pokiaľ sa do toho pustí nejaká skupina investorov, ktorí by v tom videli nejaký potenciál, tak to môže byť aj veľmi rýchle, v priebehu roka či dvoch. Pokiaľ to necháme len na pleciach samospráv, predpokladám, že tie nové zariadenia sa budú budovať v horizonte rokov 2027 až 2034,“ povedal pre Medicínu s tým, že do procesu sa zapoja aj zdroje z nového programového obdobia eurofondov. Celkovo podľa neho možno badateľný efekt vo viacerých mestách a obciach očakávať v horizonte dvoch, maximálne piatich rokov.
Aj Iveta Ďurišová zo združenia krajov SK8 očakáva, že zmena otvorí dvere novým investorom. „Ja si myslím, že nové lôžka chýbajú. Áno, určite sa trh otvorí a pomôže to investorom.“ Prípadné obavy z nekontrolovaného rastu kapacít podľa nej vyváži úloha samosprávnych krajov. „Samosprávne kraje si to budú môcť regulovať v rámci svojej koncepcie rozvoja sociálnych služieb, pretože každý kraj by si mal nastaviť sieť lôžok,“ podotkla.
Argument ekonomiky
Minister práce Erik Tomáš odmieta obavy, že vyššia kapacita zariadení povedie k zdraženiu služieb. Práve naopak, očakáva, že väčší počet miest a zariadení zvýši konkurenciu. „Veď tým, že bude viac miest, bude samozrejme väčšia súťaž. A práve preto očakávame znižovanie cien a poplatkov pre klientov,“ uviedol s odkazom na to, že pobyt v zariadení je dnes hradený kombináciou príspevku štátu, samosprávneho kraja alebo obce a doplatku klienta.
Čo hovoria kritici
Návrh na uvoľnenie kapacitných limitov sprevádzali aj výhrady. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská v pripomienkovom konaní upozorňovala, že návrh nebol súčasťou pôvodnej Koncepcie reformy financovania sociálnych služieb ani Plánu obnovy, a poukazovala na to, že smeruje proti národnej stratégii deinštitucionalizácie orientovanej na menšie, komunitné formy starostlivosti.
Rezort práce aj podporovatelia novely na túto výhradu reagujú tým, že finálny kompromis, ktorým je kapacita 100 miest rozdelená do samostatných dvadsaťčlenných komunitných jednotiek s vlastným personálom aj zázemím, má práve komunitný charakter zachovať, pri súčasnom zlepšení ekonomickej udržateľnosti prevádzky.
Pozmeňujúci návrh má podľa ministra práce podporu naprieč politickými klubmi zastúpenými v parlamentnom výbore pre sociálne veci.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
