Zvýšenie o necelých šesť percent nepokryje infláciu, rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti kvôli starnutiu populácie, ani resty, ktoré tlačíme od pandémie COVID-19
Výdavky v zdravotníctve na rok 2026 majú vzrásť o 564 miliónov eur, no podľa Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) to nebude stačiť. Zvýšenie o necelých šesť percent nepokryje infláciu, rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti súvisiaci so starnutím populácie a zhoršovaním zdravotného stavu obyvateľstva. „Nepokryje ani resty, ktoré tlačíme od pandémie COVID-19. Navyše, vláda si necháva otvorené „zadné dvierka“ na pol miliardy eur, ktoré do systému nemusí vôbec poslať“, uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Navrhované zvýšenie rozpočtu zdravotníctva na rok 2026 o 564 mil. eur, oproti tohtoročným očakávaným výdavkom, považuje Asociácia na ochranu práv pacientov za čiastočne dobrú správu. Obáva sa však, že navýšenie rozpočtu o necelých šesť percent, na celkovo 10,673 mld. eur, nedokáže v plnej miere pokryť potreby pacientov. „To, že stav verejných financií je naozaj zlý, vidí už dnes asi každý. Zdravie a liečba pacientov však nepočká do doby keď, ak vôbec, ich štát skonsoliduje. Rozpočet pre zdravotníctvo na budúci rok nemusí ani len pokryť očakávanú mieru zdražovania, teda infláciu,“ dodala prezidentka AOPP.
Podľa AOPP návrh rozpočtu na rok 2026 nepokryje ani zvýšený dopyt po zdravotnej starostlivosti , ktorý je spôsobený starnutím populácie, ale aj zhoršenými výsledkami v oblasti zdravia v dôsledku zhoršujúcej sa dostupnosti včasnej prevencie, diagnostiky a liečby. „Snahy o dlhoročné šetrenie v zdravotníctve majú prirodzene opačný efekt, zvyšujú spotrebu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a náklady, a zhoršujú výsledky v oblasti zdravia“, upozornila.
Podľa AOPP v rozpočte tiež nie je vidno ani navýšenie zdrojov na zavádzanie modernej medicíny, či už v oblasti inovatívnych liekov, alebo terapeutických postupov. „Aj preto vyzývame poslancov Národnej rady SR, ale aj samotnú vládu, aby počas diskusií o rozpočte v parlamente prehodnotili návrh rozpočtu pre zdravotníctvo,“ dodala M. Lévyová.
Okrem toho žiada pacientska organizácia, aby štát dodržiaval vlastné záväzky, konkrétne navyšovanie sadzby za svojich poistencov. Od budúceho roka mal totiž štát, podľa AOPP po rokoch ignorovania faktu nedostatočného financovania zdravotnej starostlivosti týchto pacientov, navýšiť sadzbu za poistencov štátu zo 4,5 percent na 5 percent. „Toto navýšenie platieb štátu za takmer tri milióny poistencov, najmä starších ľudí a detí ktorí vo zvýšenej miere využívajú zdravotnú starostlivosť, nemalo financovať nejaký nadštandard. Štát sa mal svojimi platbami len priblížiť k tomu, čo platia zamestnanci a ekonomicky aktívni ľudia,“ vysvetlila M. Lévyová.
Riziká v budúcoročnom rozpočte vidí AOPP aj v rozsahu zdravotnej starostlivosti, ku ktorej sa pacienti dostanú. Výdavky verejného zdravotného poistenia totiž vláda plánuje zvýšiť medziročne len o 6,55 percent. Pritom už len zdražovanie tovarov a služieb, teda inflácia, dosiahne podľa Národnej banky Slovenska úroveň 4,2 percent a zdravotníctvo ako celok nebolo vyňaté z konsolidačných opatrení „Je zjavné, že budúcoročný rozpočet v lepšom prípade pokryje náklady na tohtoročný rozsah zdravotnej starostlivosti. So zvýšením počtov výkonov, či zavádzaní modernej liečby, však takýto rozpočet zjavne nepočíta. Iba ak s tým, že pacienti si budú ešte viac priplácať z vlastného vrecka na ambulanciách a za lieky“ uviedla M. Lévyová.
Navyše, približne 550 mil. eur, nemusí do rozpočtu zdravotníctva štát napokon ani vôbec poslať. Návrh rozpočtu totiž počíta, že v prípade lepšieho ekonomického vývoja, a teda aj výberu poistného od zamestnancov a ekonomicky aktívnych ľudí, by štát túto čiastku nemusel na zdravotnú starostlivosť vôbec poslať. Respektíve, vláda bude rozhodovať na základe predložených dát o tom, či túto rozpočtovanú čiastku do systému pošle. „Takéto opatrenie by bolo v čase konsolidácie na mieste, ak by sme dlhodobo patrili ku krajinám s vysokými výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Pravdou je však presný opak. Dlhodobo patríme ku krajinám EÚ, ktoré dávajú na zdravotníctvo menej, pacienti z rok na rok uhrádzajú v rámci neregulovaných poplatkov viac, a stále máme nie veľmi lichotivé štatistiky v oblasti dožitia,“ dodala M. Lévyová.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
