Podľa Asociácie nemocníc Slovenska napriek požiadavkám prišlo výrazne menej peňazí, než bolo požadovaných, čo vedie k tomu, že štátne nemocnice sa ďalej zadlžujú a neštátne nemocnice sa dostávajú do vážnych problémov
Výrazne vyššie náklady na platy, zato menej výkonov. Taká je realita v slovenských nemocniciach takmer deväť mesiacov po tom, čo si Lekárske odborové združenie (LOZ) pod hrozbou výpovedí vydupalo u vlády vyššie platy a zníženie pracovného času.
Všetky oslovené nemocnice pre Medicínu potvrdili, že sa im po zapracovaní zmien, ktoré v rámci memoranda podpísal minister zdravotníctva Kamil Šaško s LOZ navýšili dodatočné náklady na mzdy o milióny eur. Na tie im však platby od zdravotných poisťovní nestačia. Niektorým z nich dokonca zabrzdili snahu o racionalizáciu nákladov a zvýšenie efektivity.
Desiatky miliónov eur
„Prvýkrát bolo navýšenie platov z dohody s LOZ v roku 2024, nemocnici vznikli v dôsledku tohto navýšenia dodatočné náklady na mzdy vo výške 5, 5 miliónov eur. V tomto roku bolo opätovné navýšenie v zmysle dohody s LOZ z decembra 2024. Očakávame navýšenie miezd v roku 2025 v dôsledku spomínanej dohody do 6 miliónov eur. Za dva roky, počas ktorých sa uplatňuje zvýšenie miezd v zmysle dohody s LOZ sa nemocnici zvýšili náklady na mzdy vo výške viac ako 11 miliónov eur“, uviedla hovorkyňa popradskej nemocnice Silvia Galajda.
Ako dodala, tieto náklady neboli pokryté platbami z poisťovní. „V roku 2024 pokryli poisťovne len 70 percent z navýšených miezd za rok 2024. Tento rok s poisťovňami rokujeme od začiatku roka, zatiaľ sme sa dohodli len s poisťovňou Union. S poisťovňami Dôvera a VšZP stále rokujeme“, dodala.
Kým tak v roku 2023, pred zvyšovaním platov, boli výdaje nemocnice na platy 69,5 percent z príjmov za zdravotné výkony, vlani, kedy bol prvý rok zvýšenia platov, stúpol podľa hovorkyne pomer na 72 percent z príjmov z tržieb za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. „A tento rok, čo je druhý rok zvýšenia platov, stúpol pomer už na 79 percent z príjmov z tržieb za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré idú na mzdy“, dodala.
Na otázku, či pocítila nemocnica aj pozitívne zmeny zvyšovania platov, Galajda uviedla, že za rok navýšili počet lekárov o šesť zamestnancov.
Najväčšej slovenskej nemocnici Univerzitnej nemocnici Bratislava sa za prvý prvý polrok 2025 zvýšili osobné náklady na mzdy lekárov oproti prvému polroku 2024 o takmer osem miliónov eur. Ako uviedla hovorkyňa nemocnice Eva Kliská, navýšenie platieb zo zdravotných poisťovní bolo iba čiastočné. „Zďaleka nepokrýva navýšenie osobných nákladov“, dodala.
Na otázku, či pocítila nemocnica aj nejaké pozitíva memoranda Eva Kliská uviedla: „Ak sa na to pozrieme z pohľadu zamestnancov, tak rozumieme, že môžu vnímať pozitívne skrátenia pracovnej doby, čo bolo tiež súčasťou memoranda. V rámci sociálneho zmieru sme to museli aplikovať voči všetkým našim zamestnancom. Na druhej strane to však má negatívny dopad na výkon nemocnice, ktorý sa kvôli tomuto opatreniu znížil“, upozornila. Nárast výkonov nemocnica zaznamenala pri ambulantných výkonoch, SvaLZ a jednodňovej zdravotnej starostlivosti.
Na druhej strane opatrenia zabrzdili snahu UNB racionalizovať náklady. „Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava neustále prijíma opatrenia na racionalizáciu nákladov a zvýšenie efektivity práce v nemocnici. Žiaľ tieto požiadavky zástupcov LOZ nám situáciu výrazne komplikujú“, upozornila Kliská. Napriek tomu sa nemocnici podarilo práve vďaka opatreniam, ktoré prijala spomaliť dynamiku osobných nákladov v rámci UNB.
„Predpokladaná dynamika nárastu s ohľadom na rast miezd zdravotníckych zamestnancov ako aj na skrátenie fondu pracovného času (vplyv na nárast priemernej hodinovej mzdy) bola na úrovni 10, 3 percent. Skutočný nárast, pri porovnaní prvého polroka 2025 a rovnakého obdobia roku 2024 nárastu osobných nákladov je v rámci UNB na úrovni 6,4 percent. Jedná sa teda o úsporu osobných nákladov voči plánu schválenému MZ SR na úrovni približne štyroch percent, čo prispieva k tlmeniu rastu osobných nákladov. V tomto trende chceme pokračovať“, dodala.
Pozitíva? Žiadne mimoriadne
Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach vzrástli náklady na mzdy a príslušných odvodov za sedem mesiacov o 12,6 miliónov eur, čo predstavuje nárast o vyše 13 percent. „Pričom objem platieb od zdravotných poisťovní vzrástol len o 5, 3 milióna eur, čo nie je postačujúce ani len na pokrytie valorizácie miezd“, uviedla hovorkyňa nemocnice Ladislava Šustová.
Pred úpravou miezd na základe požiadaviek odborárov tak dávala košická nemocnica na osobné výdavky v roku 2024 podľa hovorkyne 60 percent príjmov. „V súčasnosti je to až 77 percent“, dodala.
Napriek zvýšeniu miezd nemocnica podľa jej slov nepocítila „žiadne mimoriadne“ zmeny. Jedinou zmenou je, podobne ako u iných nemocníc, pokles výkonov. „Evidujeme mierny pokles zdravotníckych výkonov. V prvom polroku 2024 oproti prvému polroku 2025 ide o 0,6 percentný pokles. Situáciu analyzujeme“, dodala hovorkyňa UNLP.
Mierny pokles výkonov zaznamenala aj novozámocká fakultná nemocnica. Osobné náklady sa nemocnici za šesť mesiacov zvýšili o 11 percent, pri porovnaní s mesiacmi január až júl roku 2024, teda niekoľko miliónov eur.
„Financovanie zo strany poisťovní bolo týmto zvýšením osobných nákladov ovplyvnené, platby boli navýšené, nie však v plnom rozsahu“, uviedol hovorca FNsP Nové Zámky Ján Baček.
Mzdy tak v roku 2025, po úpravách z iniciatívy LOZ, išli podľa jeho slov na úroveň 70,5 percent. „Pred úpravami v roku 2024 tvorili 69,6 percent z príjmov nemocnice“, dodal.
Napriek memorandu sa novozámockej nemocnici personálne normatívy darí dodržiavať len čiastočne. „V niektorých odboroch, napr. na klinikách vnútorného lekárstva, urologickej klinike, neonatologickej klinike, oddelení klinickej onkológie u nás pretrváva nedostatok lekárov a sestier“, uviedol Ján Baček s tým, že v rámci počtu lekárov nenastal výraznejší pokles, ani nárast.
„V niektorých odboroch však dochádza k limitáciám z dôvodu chýbajúceho personálu“, dodal. Za pozitívum označila nemocnica stabilizáciu časti personálu, negatívom sú podľa nemocnice zvýšené finančné nároky na mzdy, ktoré významne zaťažili rozpočet nemocnice.
„Počet lekárov sa podarilo čiastočne navýšiť, avšak nie plošne vo všetkých odboroch – stále nám chýba personál na klinikách vnútorného lekárstva, urologickej klinike, neonatologickej klinike, oddelení klinickej onkológie“, dodal.
Aj menšie nemocnice
Zvyšovanie nákladov na mzdy sa dotklo aj menších nemocníc. „Náš odhad je, že u nás došlo k zvýšeniu nákladov na mzdy minimálne o päť percent, v štátnych nemocniciach o 10 percent“, uviedla Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Ako dodala, v ich nemocniciach tvoria mzdy zhruba 65 až 70 percent z celkových výnosov od zdravotných poisťovní. „Zdôrazňujeme, nie z nákladov, ale výnosov. V prípade štátnych nemocníc je to 90 percent a viac“, dodala ANS.
Asociácia má aj výhrady voči normatívom, ktoré sa v memorande objavili. „Personálne normatívy, ktoré boli stanovené v rokoch 2006 až 2008, neberú do úvahy zásadné zmeny v zdravotnej starostlivosti, ako napríklad vznik pozície praktických sestier alebo postupné presúvanie kompetencií na sestry s ďalším vzdelaním. Tieto skutočnosti sa dnes vôbec neodzrkadľujú v pôvodných normatívoch. Nemocnice sa snažia normatívy dodržiavať, no je dôležité si uvedomiť, že štát nesie hlavnú zodpovednosť za aktuálny nedostatok viac ako 6 tisíc sestier a 3 tisíc lekárov, čo štát aj oficiálne priznáva. Napriek tomu štát prostredníctvom odborov uvalil zodpovednosť na riaditeľov nemocníc, ktorí nemajú žiaden vplyv na celkový nedostatok personálu v systéme“, upozornila asociácia.
Podľa ANS treba zdôrazniť, že LOZ nebojovalo za adekvátny štátny rozpočet na rok 2025, ktorý by zohľadnil požiadavky memoranda a zvýšenie financovania. „Napriek požiadavkám prišlo výrazne menej peňazí, než bolo požadovaných, čo vedie k tomu, že štátne nemocnice sa ďalej zadlžujú a neštátne nemocnice sa dostávajú do vážnych problémov. Mnohé z tých, ktoré mali vyrovnané hospodárenie, teraz vykazujú stratu“, dodala ANS.
Okrem toho sa nepodarilo sa navýšiť počty lekárov, počet je podľa asociácie, ktorá združuje takmer 80 nemocníc, zhruba rovnaký. „Naposledy sa situáciu podarilo stabilizovať po zavedení valorizačného automatu, hlavne u lekárov, menej u sestier. Všeobecne platí, že výrazný nedostatok sestier je v štátnych fakultných a univerzitných nemocniciach a na západnom Slovensku a nedostatok lekárov je v menších nemocniciach a na východnom Slovensku. Problém je, že štát na valorizačný automat nemá peniaze a skôr či neskôr to bude musieť riešiť iným spôsobom. Chybou bolo aj to, že sa za memorandum nevyžadovala žiadna protihodnota. Náš návrh bol, aby sa po zvýšení platov od lekárov vyžadovalo, aby pracovali na celý úväzok v nemocnici, nie ako teraz, že majú viacero úväzkov na rôznych miestach a nikde poriadne nie sú. To je problém hlavne lekárov v štátnych nemocniciach“, dodala asociácia.
Dofinancovanie je nevyhnutné
Podľa siete nemocníc Penta Hospitals by malo prísť v sektore k dofinancovaniu. „Naše obavy sa po podpise memoranda s Lekárskym odborovým združením naplnili. Personálne náklady v tomto roku medziročne rástli rýchlejšie ako výnosy od zdravotných poisťovní. Rovnako tak stúpol ich podiel na celkových príjmoch z verejného poistenia. Z tohto dôvodu voláme po dofinancovaní sektora ústavnej zdravotnej starostlivosti“, uviedol hovorca siete Tomáš Kráľ.
Poukazujú na to aj čísla, medziročný rast výnosov od zdravotných poisťovní v nemocniciach siete v mesiacoch január až júl v roku 2025 oproti roku 2024 bol 11 percent, za to medziročný rast personálnych nákladov za rovnaké obdobie predstavuje 14 percent. Podiel personálnych nákladov na príjmoch od zdravotných poisťovní tak tento rok v rovnakom období oproti minulému stúpol zo 71 percent na 74 percent.
„Na samotné navýšenie počtu lekárov priamy vplyv memorandum nemá, nezvyšuje disponibilnú kapacitu dostupných ľudských zdrojov. Pozitívom je pokračovanie v celospoločenskej diskusii o stave a potrebách zdravotníctva v krajine. Je potrebné ju však viesť konštruktívne, apoliticky, odborne a s dlhodobým výhľadom“, vymenoval pozitívna Kráľ.
Negatívnym vplyvom je podľa neho celková destabilizácia na trhu práce, najmä zvyšovanie miezd vybraných skupín zdravotníkov, garancia rastu mzdy bez potreby adekvátneho výkonu, neúmerne rastúce náklady samotných zariadení.
„Zdravotnícke zariadenia, ktoré dlhodobo vytvárajú dlh reagovali na zlepšenie mzdových podmienok ich ďalším navyšovaním, vytváraním dodatočných benefitov a zvýhodnených podmienok, aj prijímaním nových lekárov bez jasnej potreby a napriek nerastúcej výkonnosti a napriek nezabezpečeniu finančnej stability zariadení“, dodal.
Na margo ovplyvnenia počtu výkonov Kráľ uviedol, že „rast výkonnosti zjavne nebol cieľom odborárskeho memoranda.“
„V jeho texte o výkone zdravotníckeho pracovníka nie je ani zmienka, rozoznáva sa iba počet odpracovaných rokov. K vyššej výkonnosti nemocníc má smerovať vyšší podiel platieb za výkon od zdravotných poisťovní. Tento princíp sa zaviedol už tento rok. Nemocnice sa však veľmi rýchlo môžu v snahe zvyšovania produktivity svojej práce “ zaseknúť”. Celoplošný rast miezd bez motivačnej zložky je totiž najväčšou prekážkou zvyšovania výkonu“, dodal.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
