Lekári by mali liečiť, nie rozhodovať. Slováci odmietajú ich zásahy do nemocníc a financií
Väčšina Slovákov považuje budúcoročné zvýšenie miezd lekárov o 6,4 percenta za dostatočné. Za nedostatočné ich označilo 34,6 percenta opýtaných v prieskume, ktorý pre TA3 realizovala spoločnosť SANEP. Tá sa medzi 28. novembrom a 2. decembrom 2024 opýtala 1950 respondentov vo veku viac než 18 rokov na otázky ohľadom aktuálnych hromadných výpovedí lekárov.
So samotnými hromadnými výpoveďami lekárov nesúhlasí 52,7 percenta opýtaných. O správnosti krokov Lekárskeho odborového združenia (LOZ) je presvedčených 39,1 percenta respondentov.
Takmer polovica Slovákov je zároveň presvedčená o tom, že hromadné výpovede neprinesú zlepšenie kvality slovenského zdravotníctva. Myslí si to 46,2 percenta opýtaných. Necelých 40 percent si myslí, že sa slovenské zdravotníctvo vďaka výpovediam zlepší a 13,1 percenta respondentov nevedelo odpovedať.
Agentúra sa zároveň pre TA3 pýtala respondentov aj na otázku v oblasti kompetencií lekárskych odborárov. Až 60,4 percenta opýtaných súhlasilo s tým, že lekárski odborári by nemali rozhodovať o tom, kde bude stáť nová národná koncová nemocnica, alebo akým spôsobom bude slovenské zdravotníctvo financované. Podporu LOZu vyjadrilo v tejto otázke 30,7 percenta respondentov.
Spoločnosť sa pýtala aj na dôveryhodnosť šéfa lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského. Z opýtaných mu dôveruje 43,9 percenta, kým ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi 45,7 percenta.
Návrhy na upokojenie situácie
Pre zmiernenie napätej situácie v súvislosti s hromadnými výpoveďami lekárov, navrhol minister zdravotníctva Kamil Šaško ďalších niekoľko legislatívnych zmien. Najnovšie chce ministerstvo zdravotníctva do komisie, ktorá pripravuje úhradový mechanizmus DRG nominovať zástupcu LOZ. „Je to krok, ktorý zďaleka nie som povinný urobiť, ale vychádzame im v ústrety,“ povedal minister zdravotníctva Kamil Šaško. „Teraz to chcú celé prekopať. Ale to, že chcú byť členmi výboru, je ich požiadavka ešte z prvého memoranda. A nielen to. Tí odborári idú ešte ďalej. Oni chcú hovoriť do toho, kto za ministerstvo zdravotníctva tam môže a nemôže sedieť. A takýchto prípadov by som vám dal tisíc,“ povedal minister K. Šaško v pléne parlamentu.
Doplňujúce návrhy sa objavili pri zákone o zdravotnom poistení. Po novom by mali zdravotné poisťovne zverejňovať zmluvy, ktoré uzatvorili s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zariadeniami sociálnej pomoci. Zverejňovať by sa mali aj prílohy a dodatky zmlúv, pričom zmeny v zmluvách majú byť vyznačené.
Podľa návrhu ministerstva zdravotníctva by konsolidované znenie zmlúv bolo prehľadné nielen pre odborníkov, ale aj širokú verejnosť. Prispelo by to k transparentnosti a zlepšeniu podmienok pre výkon verejnej kontroly nad zdrojmi, ktoré zdravotné poisťovne vynakladajú. Ministerstvo tvrdí, že by to zjednodušilo aj prácu štátnych orgánov či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Navrhované zmeny, ktoré sa dotýkajú zverejňovania konsolidovaných znení zmlúv by podľa poslancov strany Hlas-SD spôsobilo nárast nákladov zdravotných poisťovní v prvom roku o zhruba 517-tisíc eur. Každý ďalší rok prevádzkovania takéhoto zverejňovania by zdravotné poisťovne stálo 352 až 412-tisíc eur, čo môže byť považované za neefektívne vynakladanie zdrojov z verejného zdravotného poistenia. Poslanci preto navrhujú, aby sa zverejňovali iba tie zmluvy, ktorých výška úhrady za zdravotnú starostlivosť bude prevyšovať jeden milión eur za kalendárny rok.
