„Nerozumiem tomuto humbuku. Načo sa zvolala tak veľká konferencia, keď sme sa nič nové nedozvedeli,“ zhodnotili manažéri v sektore
Prevádzkové a personálne audity štátnych nemocníc mali byť momentom, kedy sa verejnosť mohla dozvedieť, ako štátne nemocnice hospodária s peniazmi daňových poplatníkov. Na celonárodnej konferencii, ktorú zorganizovalo ministerstvo zdravotníctva však odzneli iba všeobecné závery. Verejnosť sa nedozvedela nič nové okrem domnienok, ktoré doposiaľ v sektore kolovali.
Ministerstvo si objednalo audit v piatich štátnych nemocniciach: v Univerzitnej nemocnici Bratislava, vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici, fakultnej nemocnici v Žiline, fakultnej nemocnici v Nitre a vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb.
Výsledky mali byť podľa príhovoru premiéra Roberta Fica šokujúce. Pred samotnou konferenciou sa do viacerých médií dostala sumarizujúca analýza, ktorá pomenovala konkrétne nedostatky. Túto sa však ministerstvo na čele s Kamilom Šaškom rozhodlo verejne nepublikovať.
Výsledky auditu malo ministerstvo podľa informácií Medicíny dostupné už koncom roka 2025. Nie je zrejmé, prečo pristúpilo k ich zverejneniu až v apríli 2026. Navyše bez konkrétnych čísel a dát. To vyvolalo na celonárodnej konferencii sklamanie zo strany viacerých manažérov.
„Sú tu jasne identifikované prúsery a opäť chýba odvaha to povedať. Včera (deň pred konaním konferencie- pozn. redakcie) bol Visolajský na ministerstve zdravotníctva, takže sa ho opäť boja. Zvažoval som, že tu ešte ostanem, ale pre slovenské zdravotníctvo bude lepšie, ak budem svoj čas venovať práci,“ povedal jeden z manažérov v sektore pre Medicínu.
„Nerozumiem tomuto humbuku. Načo sa zvolala tak veľká konferencia, keď sme sa nič nové nedozvedeli,“ povedal ďalší z prostredia manažérov v sektore.
Visolajský žiadal audit neprezentovať
Peter Visolajský pre Medicínu uviedol, že výsledok, ktorý by hovoril o nadstave lekárov v audite nevidel. A že prezentáciu s výsledkami videl vo štvrtok ráno pred celonárodnou konferenciou.
Podľa viacerých od seba nezávislých zdrojov redakcie Medicína, ktoré si neželajú byť menované, šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský žiadal niekoľko dní pred konferenciou poslancov parlamentu, ako aj manažérov na ministerstve zdravotníctva, aby túto správu spoločnosti PwC nepublikovali. Je preto zrejmé, že o záveroch šéf odborárov vedel.
Ministerstvo zdravotníctva P. Visolajskému vyhovelo. Deň pred konaním konferencie 8. apríla totiž na ministerstve zdravotníctva prebehlo koordinačné stretnutie za účasti členov Lekárskeho odborového združenia, ako aj viacerých manažérov zo sektoru, na ktorom sa dohodla finálna verzia záverov auditu, ktoré napokon zástupca spoločnosti PwC na konferencii 9. apríla prezentoval. Táto prezentácia však neobsahovala konkrétne čísla a dáta, ktoré sa do redakcií dostali pred samotnou konferenciou.
Redakcii Medicíny viacerí zdravotnícki manažéri potvrdili, že na koordinačnom stretnutí deň pred konferenciou na ministerstve zdravotníctva Peter Visolajský bol. Informáciu napokon potvrdil aj samotný šéf Lekárskeho odborového združenia.
„PwC síce defenzívne, ale obhajovalo ich sumár auditov. Visolajský na nich tlačil, riaditelia mali tiež problém so správou,“ zhodnotil situáciu na koordinačnom stretnutí jeden zo zdrojov redakcie Medicíny, ktorý si neželá byť menovaný.
Aké sú konkrétne závery auditu?
Súhrnná správa z auditov, ktorú má redakcia Medicíny v dispozícii uvádza, že potenciálna úspora v piatich analyzovaných štátnych nemocniciach sa pohybuje na úrovni 91,3 milióna eur ročne. Ak by sme vzali do úvahy pomerné rozdelenie potenciálnej úspory na 21 štátnych nemocníc, ročne by sa podľa správy PwC mohlo ušetriť 255 miliónov ročne. Predpokladaná strata štátnych nemocníc pre rok 2026 sa pritom aktuálne pohybuje na úrovni 228 miliónov eur.
Najviac peňazí by sa podľa PwC mohlo ušetriť na optimalizácii personálu voči normatívu, mzdách nad rámec platového automatu, nadčasoch, benefitoch z kolektívnych zmlúv, odmenách a obstarávacích cenách liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
PwC totiž hovorí, že v personálnom obsadení je výrazná nerovnováha. Konkrétne firma identifikovala nadstav lekárov a nedostatočný počet zdravotných sestier. Firma sa pozrela na pomer personálu k počtu lôžok, s čím kritici záverov auditu. Personálny normatív je totiž stanovený na počet pacientov.
Ak by sa metodika zamerala na počet lekárov voči počtu pacientov, nadstav lekárov by bol pravdepodobne ešte vyšší, keďže nemocnice majú voľných niekedy aj 50 percent lôžok a ich počet narastá. Je zrejmé, že počet pacientov je v nemocniciach nižší ako počet lôžok.
Ak by sa dodržali limity platového automatu, nemocnice by mohli ušetriť 11,2 milióna eur. Najväčšie úspory sa identifikovali na pozícii lekár a zubný lekár. Asociácia štátnych nemocníc ako aj Asociácia nemocníc Slovenska opakovane poukázali na to, že zákonné mzdové podmienky nie sú pre nemocnice z dlhodobého hľadiska udržateľné, a v budúcnosti bude nevyhnutné naviazať ich na výkon personálu.
Pri redukcii nadčasov by päť veľkých nemocníc vedelo ušetriť viac než 39 miliónov eur. Ročná úspora z optimalizácie kolektívnych zmlúv pri návrate na zákonné minimum predstavuje 11,6 milióna eur. Benchmarkovanie nákupných cien liekov medzi nemocnicami ukázalo potenciál úspor vo výške 2,2 milióna eur. Kategorizáciou špeciálneho zdravotníckeho materiálu by zasa nemocnice mohli ušetriť až do 5,2 milióna eur. Tieto sumy sa vzťahujú iba na päť auditovaných nemocníc.
Najväčší objem príplatkov zaznamenala UNB, a to v hodnote 30,4 milióna eur. Vo VÚSCH si desať najvyššie platených zamestnancov z pohľadu príplatkov prilepšilo o 986-tisíc eur v roku 2024. Priemerná hrubá mzda top 15 zamestnancov naprieč nemocnicami presahuje 13-tisíc eur mesačne. Správa však nehovorí o tom, či ide o lekárov alebo manažment.
Náklady zmluvných a ostatných pokút, penále a úroky z omeškania dosiahli až 42 miliónov eur v prípade príspevkových organizácií. Pri právnej forme akciovej spoločnosti vykázal VúSCH 0,2 milióna eur v nákladových úrokoch. Aj preto PwC odporúča ministerstvu zdravotníctva do budúcna analyzovať dopady právnej formy na hospodárenie nemocníc.
Zásadným zistením PwC je, že operačné sály sú počas ranných zmien využité v priemere iba na 40 percent. Po 15:00 hodine nie sú sály využívané takmer vôbec. Priemerný denný operovaný čas na jednu sálu je 3,6 hodiny. Najväčšia vyťaženosť sál bola identifikovaná vo fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici (šesť hodín denne) a najmenšia v Univerzitnej nemocnici Bratislava (dve hodiny denne). Dáta pritom nie sú úplne kvalitné. Podľa správy PwC sú jednotlivé operácie často zapísané na inú operačnú sálu a v evidencii je tak niekoľko operácií realizovaných v rovnakom čase na rovnakej sále. Dáta ohľadom vykonaných operácií a využitia operačných sál sú dokonca v mnohých mesiacoch neúplné.
„Údaje o časoch operácií neboli v niektorých nemocniciach dostupné v informačnom systéme, preto bolo potrebné ich manuálne vyhľadať a prepísať zo záznamov,“ konštatuje PwC.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava Alexander Mayer v súvislosti s nedostatočným využitím operačných sál dodal, že problémom je nedostatok personálu, konkrétne sestier. Bez tých nemocnica často nedokáže zostaviť operačný plán, čo brzdí ďalšie procesy.
Významným problémom sú aj nedostatky v dochádzkovom systéme. V súčasnosti je elektronický dochádzkový systém využívaný v troch z piatich nemocníc. Dochádzku v papierovej forme má UNB v troch dokumentoch a Fakultná nemocnica Nitra dokopy v dvoch dokumentoch.
Zavádzanie optimalizačných opatrení či elektronického dochádzkového systému vo veľkých štátnych nemocniciach naráža na odpor zo strany zamestnancov. Riaditeľ UNB na konferencii uviedol, že po zavedení elektronickej dochádzky pre vyšší manažment v nemocnici sa našli prestrihnuté káble.
Individuálne audity odborári nekritizujú
Na celonárodnej konferencii zástupcovia celého sektora očakávali konkrétne zistenia. Dáta, ktoré sa dostali do redakcií viacerých médií však rezort nekomunikoval. Závery boli zhrnuté do všeobecných tvrdení. Po tlaku médií, ako aj viacerých manažérov sa Kamil Šaško rozhodol zverejniť jednotlivé audity nemocníc bez sumarizujúcej správy.
Šéf lekárskych odborárov závery sumarizačnej analýzy PwC zásadne odmieta. K čiastkovým auditom nemocníc, ktoré ministerstvo oficiálne zverejnilo sa však P. Visolajský doposiaľ nevyjadril.
V Bratislave podvečer neoperujú
Napríklad audit UNB uvádza, že pokles výkonnosti nemocnice nie je sprevádzaný poklesom lekárskeho personálu. Čo znamená, že lekárov je rovnaké množstvo, kým výkonnosť v lôžkovom oddelení klesá. Jedným z dôvodov je však presun niektorých výkonov do ambulantnej sféry. Prevádzkové náklady pritom vzrástli o 14 percent, pričom dominantnými položkami sú osobné náklady a materiál.
Aj v UNB deklaruje audit absolútny nadstav lekárov oproti normatívnym hodnotám. Prevádzka operačných sál je časovo obmedzená na dobu od 7:00 do 15:00 hodiny. Mimo tohto času sa štandardne neoperuje. A výdavky majú vplyv aj na podmienky nastavené v kolektívnych zmluvách, ako napríklad dodatočné príplatky, rozšírené nároky na dovolenku, vyššie odstupné či špecifické motivačné príspevky, ktoré si vyžadujú dodatočné finančné kryte.
Personálne náklady predstavujú v UNB 50 až 60 percent zo všetkých nákladov. „Absencia výkonových ukazovateľov a systematického monitorovania produktivity personálu znamená, že nemocnica nemá nástroj na efektívne riadenie tejto najväčšej nákladovej položky,“ konštatuje Grant ThorntonAdvisory, ktorá v UNB vykonala audit.
Nitra nemá dáta o úspešnosti operácií
Audit vo fakultnej nemocnici v Nitre ukázal, že väčšina operačných sál končí medzi 13:00 a 15:00 hodinou a do večera operujú iba dve sály. Víkendová prevádzka väčšiny sál je minimálna alebo absentuje. Operačné plány dokumentačne nezodpovedajú skutočnej prítomnosti personálu, čo podľa zverejneného materiálu znamená, že nie všetci účastníci sú evidovaní.
Nemocnici chýbajú údaje o úspešnosti, komplikáciách, diagnózach a presnej identifikácii lekárov, čo bráni hodnoteniu efektivity a kvality. Systém nemocnice nesledujú zásoby na úrovni medziskladov, nevykonávajú sa mesačné uzávierky na overenie a validáciu reálnej spotreby a audit nevedel spoľahlivo porovnať evidovanú spotrebu so skutočnou.
Analýza obstarávania ukázala, že nemocnica nevyužíva centralizovaný nákup liekov a zdravotníckeho materiálu, kde by sa dali uplatniť objemové zľavy a znížiť administratívnu záťaž.
Nemocnica v Nitre poskytuje benefity nad rámec zákona, medzi ktorými sú motivačný príplatok, príspevok na stravovanie, náborový príspevok, príspevok do dôchodkového sporenia, individuálny plat podľa osobného prínosu či príplatok na odstupné a odchodné.
Banskej Bystrici chýbajú dáta o efektivite
Zistenia v nemocnici v Banskej Bystrici nie sú pomenované úplne exaktne. Medzi nimi sa napríklad uvádza, že sestry predstavujú kľúčový personálny problém najmä pri využívaní lôžkového fondu. Súčasný stav je udržateľný len vďaka nízkej obložnosti na úrovni približne 50 percent. Rovnako je riziková aj veková štruktúra sestier s nízkym prítokom mladých pracovníkov.
Počet lôžkodní medziročne v nemocnici klesá, čo automaticky znamená nižšie využitie lôžkového fondu a znižovanie objemu hospitalizačných výkonov vzťahovaných na jedného lekára.
Napriek pozitívnemu vývoju v jednodňovej zdravotnej starostlivosti nemocnici chýbajú komplexné údaje, ktoré by umožnili presne kvantifikovať produktivitu lekárov naprieč všetkými segmentmi starostlivosti.
V Žiline nevyužívajú dostatočne pracovnú silu
Audit v Žiline skonštatoval, že v nemocnici je poddimenzovaná využiteľnosť pracovnej sily na vybraných oddeleniach, nízke využitie pracovného fondu či neoptimálny pomer personálnych nákladov k tržbám.
Priemerný čistý fond pracovného času zamestnanca, ktorý uviedla nemocnica, je využiteľný na 75 percent z ročného fondu. Zvyšných zhruba 25 percent tvoria dovolenky, lekárske návštevy, sprievody, sviatky a iné.
Najvýznamnejšou zložkou sú základné mzdy s celkovou hodnotou 68,38 milióna eur, čo predstavuje 81,4 percenta všetkých personálnych nákladov, nasledované príplatkami vo výške 12,30 milióna eur a odmenami v celkovej výške 1,73 milióna eur. Analýza obložnosti nemocnice za roky 2023 a 2024 ukázala tiež výrazný pokles.
Audítorská spoločnosti nemocnici odporúča zreálniť mzdové rozpočty podľa kolektívnych dohôd, nahradiť plošné príplatky motivačnými mechanizmami, zaviesť centrálne plánovanie spotreby, rámcové dohody a dynamické nákupné systémy, vykonať audit zmluvných vzťahov a dôvodov omeškania či zaviesť centralizovaný systém riadenia zásob s automatickými objednávkami pri dosiahnutí minimálnych stavov.
Kardioústav nemá zásadné porušenia
Audit v kardioústave nepotvrdil závažné zistenia. V porovnaní s ostatnými nemocnicami, ktoré sú príspevkovou organizáciou rezortu je VÚSCH akciovou spoločnosťou. Je to dôvod, pre ktorý nemocnice funguje efektívnejšie, keďže musí dodržiavať prísnejšie pravidlá podľa zákona.
Audit ukázal, že operačné sály nie sú využívané počas celého dňa a väčšina výkonov prebieha do 14:00 hodiny. Dôvodom je najmä limitácia z strany zdravotných poisťovní. Efektivita využitia sál je však stále priestorom pre zlepšenie.
Podľa záverov je nemocnica schopná realizovať len taký objem zdravotnej starostlivosti, aký je zmluvne dohodnutý a finančne krytý. V praxi to znamená, že aj keď nemocnica disponuje kapacitnou pripravenosťou a odborným potenciálom na poskytovanie väčšieho počtu výkonov, tak ich realizácia je limitovaná dostupnými finančnými zdrojmi.
Zástupcovia nemocnice podľa auditu však aktívne komunikujú s poisťovňami s cieľom rozšíriť rozsah zmluvných výkonov a tým zvýšiť produkciu, efektivitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zaznamenané nadčasy sa v niektorých prípadoch vyskytujú vo vyššej miere u zamestnancov, ktorí o ich výkon aktívne prejavujú záujem.
V rámci auditu neboli vo VÚSCH identifikované žiadne nezrovnalosti v oblasti evidencie a čerpania nadčasovej práce. Náklady na jednu hodinu práce part-time zamestnanca sú výrazne vyššie v porovnaní s nákladmi na full-time zamestnanca. Tento rozdiel je spôsobený najmä nižším počtom odpracovaných hodín, pričom každá odpracovaná hodina je riadne preplatená.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
