Podľa AIFP hrozí, že pacienti, ktorí sú už teraz diskriminovaní v porovnaní s inými krajinami EÚ, budú mať nárok na ešte menej liečebných možností a budú čakať násobne dlhšie – ak vôbec – či a za akých okolností sa k nim liečba dostane
Len pár dní po tom, čo Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) zverejnila analýzu, podľa ktorej minister zdravotníctva zastavil zaraďovanie nových inovatívnych liekov do úhrad z verejného zdravotného poistenia, prišla Európska federácia farmaceutických priemyselných asociácií (EFPIA) s novým rebríčkom dostupnosti modernej inovatívnej liečby. Slovensko v ňom patrí medzi posledné krajiny v Európe.
Ako upozornila asociácia, dostupných je len 47 zo 173 registrovaných liekov z rokov 2020 až 2023, čo predstavuje len 27 percent. „Priemerná miera dostupnosti v EÚ je pritom 46 percent,“ uviedla asociácia.
Predbehli nás už aj Bulhari
Ako ďalej uviedla asociácia, rebríček, ktorý každoročne zostavuje EFPIA, zaradil Slovensko spolu s pobaltskými krajinami a Maďarskom medzi posledné štáty v dostupnosti liekov pre pacientov, a to na základe ich zaradenia do zoznamu kategorizovaných liekov hradených z verejného zdravotného poistenia.
„Napriek tomu, že trend za posledné tri roky bol pre Slovensko pozitívny, stále to nestačí na vyrovnanie investičného dlhu v oblasti inovatívnych liekov, ktorý vznikol najmä počas rokov 2011 až 2018, keď do systému úhrad nevstupovali takmer žiadne inovatívne lieky. Vidíme, že krajiny ako Bulharsko či Slovinsko, ale aj náš najbližší sused, Česká republika, nás predbehli, a to aj na základe vedomého rozhodnutia týchto krajín vnímať inovatívne liečebné postupy a technológie ako investíciu do zlepšeného zdravia, a tým pádom aj do ekonomickej produktivity vlastných občanov,“ vysvetlila výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová.
Opačným príkladom je podľa nej Maďarsko, ktoré každý rok, za posledné tri roky, klesá v dostupnosti inovatívnych liekov pre pacientov. „Obávame sa, že skončíme ako Maďarsko a pozitívny trend sa u nás zvráti. Potvrdzujú to už aktuálne zverejnené údaje za minulý rok, keď do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia vstúpila už len polovica liekov oproti roku 2023. Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva sa zároveň netají tým, že sa otvorene inšpiruje maďarským systémom regulácie vstupu liekov do úhrad a verejne deklaruje, že v oblasti liekovej politiky plánuje ešte viac šetriť,“ upozornila Pálešová.
Ako dodala, ak sa situácia bude vyvíjať tak, ako avizuje ministerstvo zdravotníctva a na inovatívnych liekoch sa začne ešte viac šetriť, bude to znamenať, že investičný dlh nikdy nedoženieme a naše miesto na dne dostupnosti sa bude len prehlbovať.
Na inovatívne lieky čakáme oveľa dlhšie
Údaje EFPIA zároveň poukazujú na to, že na inovatívne lieky čakáme oveľa dlhšie ako iné európske krajiny. Priemerný čas, za ktorý je liek dostupný v SR je podľa AIFP 797 dní, kým priemer v EÚ je 578 dní.
Podľa AIFP hrozí, že pacienti, ktorí sú už teraz diskriminovaní v porovnaní s inými krajinami EÚ, budú mať nárok na ešte menej liečebných možností a budú čakať násobne dlhšie – ak vôbec – či a za akých okolností sa k nim liečba dostane. „Čo je však najhoršie, prejaví sa to na zníženej kvalite, ale aj dĺžke života ľudí. Tá je už dnes o 3,5 roka kratšia než priemer EÚ,“ dodala Pálešová.
AIFP už minulý týždeň upozornila na to, že minister zdravotníctva Kamil Šaško od svojho nástupu na post v októbri 2024 až do konca roka 2024 nevydal ani jedno rozhodnutie o kategorizácii nových inovatívnych liekov. Za prvé tri mesiace v súčasnom roku vydal rozhodnutie o kategorizácii na dva lieky, aj to na základe zmlúv, ktoré podpísala ešte bývalá ministerka Zuzana Dolinková.
V roku 2022 a 2023 vstúpilo podľa AIFP do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia 33 a 35 nových inovatívnych liekov. V roku 2024 celkovo už len 17 liekov. Keďže za prvý kvartál roku 2025 bolo rozhodnuté o vstupe len dvoch liekov, je podľa AIFP zrejmé, že Slovensko už tento pozitívny trend nedoženie.
V posledných rokoch išlo dokonca iba o trend dobiehania inovačnej priepasti z rokov 2011 až 2018, kedy bol vstup obmedzený a do systému úhrad vstúpilo minimum inovatívnych, život zachraňujúcich liekov.
„V praxi to znamená, že pacienti budú odkázaní na rozhodnutie zdravotných poisťovní, či liečbu, ktorú im stanoví ich lekár, uhradí na základe výnimiek. Rozpočet na túto liečbu je však limitovaný a zdravotné poisťovne už teraz uvádzajú, že na túto liečbu neexistuje dostatok finančných prostriedkov,“ dodala I. Pálešová.
Minister kritiku odmieta
Nespokojnosť Asociácie farmaceutického priemyslu považuje ministerstvo zdravotníctva iba za nepochopenie pripravovaných krokov. Rezort údajne koná v súlade so zákonom a vynakladá maximálnu snahu, aby boli uhrádzané nákladovo efektívne lieky.
Ministerstvo zároveň tvrdí, že aktuálne pripravuje legislatívne kroky, „aby bol systém udržateľný a aby bola naplnená jeho úloha v zmysle platnej legislatívy, dodržania rozpočtu určeného na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.“ Cieľom rezortu je podľa komunikačného oddelenia MZ SR zabezpečiť neustály prístup nových liekov za férové ceny, a preto sa minister Kamil Šaško v rámci reformy liekovej politiky rozhodol pristúpiť k zmene vyhlášky s cieľom zabezpečiť pacientom väčší prístup k novým liekom.
