Rezort zdravotníctva tvrdí, že rozpočet na lieky je každým rokom vyšší. Systém je netransparentný a treba ho v prvom rade opraviť
Kamil Šaško od nástupu do kresla ministra zdravotníctva v októbri 2024 až do konca roka 2024 nevydal ani jedno rozhodnutie o kategorizácii nových inovatívnych liekov. Za prvé tri mesiace v súčasnom roku vydal rozhodnutie o kategorizácii na dva lieky, aj to na základe zmlúv, ktoré podpísala ešte bývalá ministerka Zuzana Dolinková.
Štandardne hradí zdravotná poisťovňa na základe verejného zdravotného poistenia tie lieky, ktoré sú zaradené v takzvanom kategorizačnom zozname. Ten vydáva a upravuje ministerstvo zdravotníctva. Kategorizačný zoznam určuje, ktorý liek má byť uhradený zdravotnou poisťovňou, za akých podmienok, aký je doplatok pacienta či aký lekár môže liek predpísať. Zoznam liekov aktualizuje ministerstvo každý mesiac, kým zoznam zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu aktualizuje každé tri mesiace.
V roku 2022 a 2023 bolo kategorizovaných 33 a 35 inovatívnych liekov. V roku 2024 už iba 17 liekov. Znamená to, že pacientom nové inovatívne lieky zdravotné poisťovne nepreplatia automaticky.
„Rozpočet na túto liečbu je však prísne limitovaný a zdravotné poisťovne už teraz uvádzajú, že na túto liečbu neexistuje dostatok finančných prostriedkov,“ uviedla výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Iveta Pálešová.
Systém schvaľovania takzvanej liečby na výnimku je navyše zložitý. Legislatíva určuje procesné kritériá. Žiadosť vždy podáva lekár, ktorý liečbu indikuje. Žiadosť musí byť vyplnená v celom svojom rozsahu, aby ju zdravotná poisťovňa mohla posúdiť. Potom nasleduje posúdenie medicínskych kritérií. Lekár musí zdôvodniť, prečo liečba, ktorú indikuje, pacientovi pomôže.
Nereálne plánované úspory?
Ministerstvo zdravotníctva vstúpilo do roku 2025 s ambicióznymi plánmi. Aby finančné vykrylo podmienky, ktoré vyrokovali lekárski odborári, bude musieť usporiť v sektore 224,3 milióna eur. Z tejto čiastky až 180 miliónov eur by malo ministerstvo usporiť práve na liekoch. V tom čase ministerstvo uviedlo, že chce úspory dosiahnuť efektívnou dekategorizáciou liekov prostredníctvom nového konceptu stratégie liekovej politiky, vstupom generík a biosimilarov, úspor na takzvaných MEA zmluvách, a následnej revízií úhrad liekov. Novinkou má byť tiež otvorenie konania na prehodnotenie nákladovej efektívnosti liekov, ktoré buď neboli prehodnotené v minulosti, alebo pri ktorých existuje riziko, že nie sú nákladovo efektívne.
V súvislosti na nezaraďovanie nových liekov do kategorizačného zoznamu rezort uviedol, že robí všetko pre to, aby pacienti mali ešte väčší prístup k liekom, ako je tomu v súčasnosti, a podniká všetky kroky, aby sa zdroje z verejného zdravotného poistenia vynakladali efektívne. Zlepšenie kontroly výdavkov má v konečnom dôsledku priniesť ešte väčší prístup pacientov k liekom.
Netransparentné navýšenie výdavkov
„Ministerstvo zdravotníctva SR je v zmysle platnej legislatívy povinné v procese kategorizácie prihliadať na to, aby finančné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia. Vzhľadom na to, že predchádzajúca vláda nedodržiavala platnú legislatívu, bol rozpočet opakovane prekročený. Zdroje z verejného zdravotného poistenia boli vynakladané neefektívne a netransparentne,“ uviedlo komunikačné oddelenie ministerstva pre Medicínu.
Ako príklad uviedol rezort rozpočet na lieky v roku 2023, ktorý bol takýmto neefektívnym a netransparentným zaradením liekov navýšený až o 179 miliónov eur. Aj to bol dôvod, že Najvyšší kontrolný úrad pri návrhu štátneho rozpočtu v decembri 2023 pre rok 2024 vydalo stanovisko, kde vyzvalo ministerstvo zdravotníctva, aby prijal potrebné opatrenia.
Najvyšší kontrolný rad dokonca navrhol aj konkrétne kroky. Rezort mal podľa kontrolného úradu pristúpiť k výraznejšej podpore vstupu generických a biologicky podobných liekov, prehodnotiť postup súvisiaci s podpisovaním neverejných zmlúv s držiteľmi registrácií liekov pre potreby kategorizácie liekov a znížiť hranice nákladovej efektívnosti pre proces kategorizácie liekov, ktorá by zohľadňovala vývoj HDP na obyvateľa na Slovensku.
Asociácia nepochopila kroky ministra?
Minister Kamil Šaško nastúpil na rezort zdravotníctva v procese prípravy konsolidačného rozpočtu. Jednou z jeho priorít bolo podľa rezortu zastabilizovanie systému, do ktorého patria aj výdavky na lieky, ktoré tvoria veľkú časť objemu zdrojov v zdravotníctve. Kategorizačný proces podľa ministerstva zastavený nie je. Proces kategorizácie má podľa vyjadrenia prebiehať každý mesiac, kategorizačná komisia zasadá, rokuje a vydáva odborné odporúčanie pre ministra v zákonom stanovených lehotách, ako o zaradení liekov, tak aj o podnetoch, ktoré ministerstvo zdravotníctva dostáva od odborných spoločností.
Nespokojnosť Asociácie farmaceutického priemyslu považuje ministerstvo zdravotníctva iba za nepochopenie pripravovaných krokov. Rezort údajne koná v súlade so zákonom a vynakladá maximálnu snahu, aby boli uhrádzané nákladovo efektívne lieky.
Asociácia na ochranu práv pacientov v reakcii uviedla, že rozumie potrebe efektívneho využívania verejných financií a snahám o konsolidáciu. No šetrenie na zdraví, osobitne na tých najzraniteľnejších pacientoch, je podľa nej najdrahšou cestou. Z dlhodobého hľadiska to spôsobuje vyššie náklady na liečbu komplikácií, predčasné úmrtia, straty na pracovnej produktivite a ďalšie spoločenské dopady.
Ministerstvo tvrdí, že aktuálne pripravuje legislatívne kroky, aby bol systém udržateľný a aby bola naplnená jeho úloha v zmysle platnej legislatívy, dodržania rozpočtu určeného na úhradu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.
Cieľom rezortu je zabezpečiť neustály prístup nových liekov za férové ceny, a preto sa minister Kamil Šaško v rámci reformy liekovej politiky rozhodol pristúpiť k zmene vyhlášky s cieľom zabezpečiť pacientom väčší prístup k novým liekom.
Peňazí na lieky nie je dosť
„Ak chce mať Slovensko všetky inovatívne lieky a prístupy, ktoré sú vo svete zaregistrované, rozpočet pre tento rok pre liekovú oblasť na to nestačí. Ak by Slovensko chcelo mať všetky lieky, ktoré sú držiteľmi registrácie podané na portáli kategorizácie, tak náš rozpočet na to nestačí. To, koľko financií je alokovaných do jednotlivých oblastí zdravotníctva je politické rozhodnutie, a vychádza z toho, koľko peňazí v systéme je,“ povedal šéf liekovej sekcie na ministerstve zdravotníctva Michal Tuma na konferencii ITAPA s tým, že úlohou úradníkov na ministerstve je pripraviť stratégiu pre čo najefektívnejšie využitie financií. Aktuálny rozpočet podľa jeho názoru neumožní kategorizovať všetky lieky, na ktoré sú podané žiadosti.
Pred dvomi rokmi prebehla na Slovensku reforma liekovej politiky, ktorá umožnila kategorizovať inovatívne lieky. „Pripravila sa novela, ktorá rátala s tým, že náklady na lieky síce budú rásť, ale zároveň sa tvrdilo, že tento rast plne vykryje úspornými opatreniami, čo sa neudialo,“ pripomenul M. Tuma. Rozpočet na lieky pritom každým rokom stúpa. Kým v roku 2021 boli výdavky na lieky na úrovni 1,25 miliardy eur, v roku 2024 boli tieto výdavky na úrovni už takmer 1,7 miliardy eur.
Aktuálny rozpočet pre lieky však robí z občanov Slovenska podľa bývalého generálneho riaditeľa sekcie liekovej politiky na ministerstve zdravotníctva Petra Poláka občanov druhej kategórie. Práve pre neprístupnosť inovatívnych liekov. „Ak chceme budovať moderný štát, ktorý má mať fungujúce zdravotníctvo, to sa bez moderných liekov robiť nedá,“ podotkol Peter Polák.
Netransparentné procesy
Podľa platnej legislatívy sa kategorizácia liekov vykonáva tak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu týchto liekov z verejného zdravotného poistenia.
Problémom takzvaných zmlúv MEA (zmluvy o podmienkach úhrady) podľa M. Cesnakovej je, že rezort zdravotníctva ich podpisuje s farmaceutickými spoločnosťami na ťarchu zdravotných poisťovní. V zmluvách sú totiž uvedené sumy, koľko za daný liek má zdravotná poisťovňa zaplatiť.
„V zmluvách sú podpísané úhrady, ktoré nie sú nákladovo efektívne. Zdravotná poisťovňa tak zaplatí cenu, o akú si farmaceutická firma požiada, a následne môže zdravotná poisťovňa očakávať, či a ako jej bude rozdiel medzi nákladovo efektívnou a nákladovo neefektívnou úhradou zaplatený. MEA zmluvami zaväzujeme zdravotné poisťovne k tomu, aby dočasne úverovali farmafirmy bezúročne,“ priblížila M. Cesnaková.
Podľa Michaely Cesnakovej sa MEA zmluvy stali absolútne nekontrolovateľnými a netransparentnými v procese kategorizácie liekov. Zmluvy MEA by podľa jej názoru mali byť využívané tak ako v zahraničí na lieky, o ktorých buď nie sú dostatočné klinické informácie, alebo nie je jasná ich nákladová efektívnosť. Najdôležitejšou podmienkou je však nastavenie transparentných a jasných pravidiel.
