Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ neposkytlo verejnosti detailné informácie o presnej podobe reformy, čo vyvoláva obavy medzi odborníkmi
Nová reforma záchrannej zdravotnej služby (ZZS) by mala vstúpiť do platnosti už o niekoľko mesiacov, v januári 2025. Podľa neoficiálnych informácií má sľubovať zlepšenie starostlivosti o pacientov a efektívnejšie fungovanie systému.
Ministerstvo zdravotníctva však doposiaľ neposkytlo verejnosti detailné informácie o jej presnej podobe či plánovaných zmenách. Nedostatočná komunikácia vyvoláva obavy medzi odborníkmi, keďže príprava na tak významnú reformu si vyžaduje dostatočný čas a informovanosť všetkých dotknutých zložiek.
„Som presvedčená o tom, že ten materiál je pripravený tak, že reforma bude v záujme zlepšenia dostupnosti záchrannej zdravotnej starostlivosti a vôbec nie ohrozenia zdravia pacientov,“ povedala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.
Sieť záchraniek nie je známa
Podľa zápisnice zo zasadnutia Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť na ministerstve zdravotníctva zo 16. septembra, ktorú má redakcia Medicíny v dispozícii, projektový manažér pripravovaných zmien Gaston Ivanov informoval členov komisie o tom, že viaceré oblasti zmien nie sú definitívne pripravené. Išlo o komisiu pre hodnotenie činnosti záchrannej zdravotnej služby, definované sledované parametre, hotová nebola ani sieť záchrannej zdravotnej služby, ktorú má vypracovať Žilinská univerzita. Prvotný návrh siete je členom komisie známy až od začiatku októbra. Podľa zápisnice nie je pripravený ani dosah všetkých pripravovaných zmien na systém záchrannej zdravotnej služby.
Na zasadnutí sa komisia nezhodla jednohlasne pri dvoch bodoch programu. Konkrétne pri súhlase so zavedením ukazovateľov výkonnosti, takzvanými KPI a pri určení minimálneho rozsahu vzdelania pre takzvaného „malého záchranára“, čo súvisí so zavedením nového typu zdravotníckeho pracovníka, asistenta prepravy. V oboch prípadoch sa zdržali Ivan Majling za Slovenskú spoločnosť urgentnej medicíny a medicíny katastrof (SSUMaMK) a Matej Polák za Asociáciu záchrannej zdravotnej služby.
Výbor SSUMaMK pre pripravované zmeny v záchrankách zverejnil otvorený list, v ktorom vyjadril zásadný nesúhlas s reformou. Výbor tvrdí, že ministerstvo zdravotníctva nekomunikovalo s odbornou spoločnosťou dostatočne a pripomienky odborníkov, ktorí v systéme záchrannej zdravotnej služby pracujú, v legislatíve k reforme neboli akceptované.
Laici v záchrankách
Odborníci nesúhlasia so zavedením nového typu zdravotníckeho pracovníka, ktorým má byť takzvaný asistent prepravy. Ten má byť od nového roka súčasťou plánovaných posádok ambulancie špecializovanej prepravy. Nový typ zdravotníkov si bude vyžadovať iba niekoľkotýždňový kurz bez adekvátneho zdravotníckeho vzdelania. Odborníci považujú vysielanie takého personálu k pacientom za vysoko nebezpečné.
Tvorcovia reformy argumentujú tým, že asistent prepravy bude vysielaný iba k neemergentným pacientom. Odborníci však tvrdia, že v praxi pod diagnózou neemergentných výziev sa často skrývajú pacienti v ťažkom klinickom stave, ktorí si vyžadujú intenzívnu starostlivosť. Personál po niekoľkotýždňovom kurze takýchto pacientov nebude vedieť adekvátne ošetriť a zvládnuť.
Odborníci z výboru SSUMaMK navrhujú, aby v takýchto posádkach bol prítomný aspoň jeden zdravotnícky záchranár tak, ako je to aj v zahraničí.
Záchranár špecialista
Nová reforma počíta aj so zavedením nového typu záchranára špecialistu. Ten bude môcť vykonávať pokročilé úkony, ktoré sú zatiaľ iba v kompetencii lekárov. Rezort ním chce nahradiť nedostatok lekárov v teréne. Podľa lekárov rozšírenie kompetencií záchranárov bez hlbších znalostí bude nebezpečné pre pacientov, ale aj pre záchranárov, ktorí môžu pri pochybeniach niesť trestnoprávnu zodpovednosť.
Záchranár špecialista by totiž v praxi mal od januára zvládať invazívne výkony či samostatný transport kritického pacienta na umelej pľúcnej ventilácii. Reforma počíta aj s rozšírením liekových kompetencií napriek tomu, že záchranári nemajú hlbšie znalosti farmakológie, patofyziológie či klinickej propedeutiky.
„Podľa našich informácií od kolegov sa samotní záchranári – špecialisti nových kompetencií boja a sami si uvedomujú prípadne dopady v praxi. Navrhované nové kompetencie záchranárov nezodpovedajú ani charakteru práce na urgentnom príjme vzhľadom na obrovský rozsah diagnostických výkonov, následného hodnotenia výsledkov a rozsiahleho spektra farmakologických a nefarmakologických liečebných postupov,“ uvádza v liste prezident SSUMaMK Attila Gányovics.
Sledovanie indikátorov kvality
Dôležitým nástrojom pre zlepšenie kvality záchrannej zdravotnej služby, ktorý v budúcnosti umožní vyhodnotenie činnosti záchranárov, má byť sledovanie indikátorov kvality. Za problém však považuje výbor to, že odborníci neboli prizvaní do ich príprav. Podľa dostupných informácií by jedným z indikátorom kvality mal byť počet úspešných resuscitácií. Lekári tvrdia, že tento parameter nezávisí len od kvality poskytnutej starostlivosti, ale aj od iných faktorov, ktoré posádka nevie ovplyvniť. Napríklad od demografie obyvateľstva, rozloženia siete či kvality ostatnej starostlivosti. Podobných nejasností je podľa odborníkov viacero, preto navrhujú upraviť rozsah a kvalitu jednotlivých indikátorov.
Sledovanie indikátorov má byť pritom priamo naviazané na čerpanie financií. Podľa novely zákona, ktorú má redakcia Medicíny v dispozícii, ak poskytovatelia nebudú napĺňať indikátory kvality, ministerstvo im bude môcť odobrať povolenie alebo znížiť financovanie. Úrad pre dohľad bude môcť zároveň uložiť poskytovateľovi opatrenia na nápravu zistených nedostatkov alebo mu uloží pokutu do výšky 100 percent z pevnej ceny za zdravotnú starostlivosť.
Predĺženie licencií
V súčasnosti udeľuje ministerstvo zdravotníctva povolenie na prevádzkovanie záchraniek na dobu šiestich rokov. Po tomto období povolenia zanikajú. Po novom by sa platnosť povolení mohla predĺžiť o šesť rokov, ak držiteľ povolenia o to požiada a splní kľúčové ukazovatele.
Novela však nehovorí o odbornej spôsobilosti členov komisie, ktorá má rozhodovať o predlžovaní licencií na prevádzku. „To môže negatívne ovplyvniť kvalitu rozhodnutí. Rovnako považujeme za rizikové, aby malá skupina piatich ľudí mala výrazný vplyv na fungovanie celého systému ZZS, čo môže ohroziť jeho kvalitu,“ dodáva prezident SSUMaMK.
Tiesňová linka 116117
Od januára by mala vzniknúť aj nová tiesňová linka 116117, ktorá má odľahčiť linku 155. Podľa materiálu, ktorý má redakcia Medicíny k dispozícii, zhruba 20 percent udalostí spracovaných na linke tiesňového volania 155 je klasifikovaných ako „odkladných“, a nevyžadujú si výjazd záchranky. Nová linka má bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré si nebudú vyžadovať okamžitý zásah.
Odborná spoločnosť však tvrdí, že zavedenie ďalšej tiesňovej linky môže byť pre pacientov mätúce. Rovnako nie je známy aj finančný vplyv na prevádzku novej tiesňovej linky. Volajúci sa budú v najväčšou pravdepodobnosťou domáhať hovoru na linke 112 alebo 155, než na neemergentnej linke, ktorá bude strácať na význame a bude zbytočná. Prvotnú triáž hovorov bude musieť prebehnúť na linke 155, čo v konečnom dôsledku nebude viesť k odľahčeniu práce operátorov.
Kto sú členovia Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť?
- Peter Čvapek – predseda komisie, generálny riaditeľ Sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR
- Michal Štofko – štátny tajomník ministerstva zdravotníctva
- Ivan Majling – zástupca Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof
- Jozef Karaš – vedúci odboru zdravotnej starostlivosti Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR
- Marián Hudák- hlavný odborník ministerstva pre zdravotnícke záchranárstvo
- Michal Weinciller – viceprezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov
- Vladimír Hosa – riaditeľ Záchrannej služby Košice
- Matej Polák – prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby
- Slavomír Gruška – riaditeľ Záchrannej zdravotnej služby Bratislava
- Ernest Caban – člen prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky
- Gaston Ivanov – prizvaný hosť, projektový manažér projektovej karty Záchranná zdravotná služba
- Pavol Šulovský – prizvaný hosť, Únia miest Slovenska
- Katarína Gazdová – referentka Odboru zdravotnej starostlivosti na ministerstve zdravotníctva
- Marcel Brenner – primár oddelenia urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb
- Peter Bartoň – riaditeľ Národného ústavu detských chorôb
- Zuzana Kardosová
- Matěj Vavrík – riaditeľ odboru investičnej implementácie, sekcia implementácie Plánu obnovy a odolnosti a reforiem ministerstva zdravotníctva
- Michal Bahelka – predseda Asociácie dopravnej zdravotnej služby
