Dlhšie čakacie lehoty sú najvýraznejšie v Trenčianskom kraji, kde takmer polovica respondentov čakala na vyšetrenie viac ako jeden mesiac

Väčšina Slovákov sa dostane na vyšetrenie do mesiaca. Ukázal to prieskum, ktorý si v júni nechala vypracovať zdravotná poisťovňa Dôvera. Ukázalo sa však, že rozdiely medzi regiónmi zostávajú výrazné.

Až 62,8 percent ľudí sa podľa prieskumu dostane na vyšetrenie u lekára do 30 dní. Do 3 mesiacov je to 27,7 percent opýtaných, dlhšie čaká 9,5 percent respondentov.

Ako informoval hovorca poisťovne Matej Štepiansky, výsledky ukazujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, vekovými skupinami aj veľkosťou mesta alebo obce. „Raritou nie je ani čakanie dlhšie ako pol roka“, dodal.

Čakanie na vyšetrenie podľa krajov, zdroj Dôvera

Vedie východ

Najvyšší podiel respondentov, ktorí sa dostali na vyšetrenie do jedného mesiaca, zaznamenal Prešovský kraj (69,4 %), nasledovaný Košickým (68,8 %), Nitrianskym (67 %) a Trnavským krajom (66,2 %). Naopak, najnižší podiel respondentov bol v Trenčianskom (52,3 %) a Žilinskom kraji (53,8 %).

Termín do siedmich dní získalo najviac respondentov v Košickom kraji (33,9 %), Žilinskom kraji (30,8 %) a Bratislavskom kraji (30,3 %). Najnižší podiel pacientov s termínom do jedného týždňa zaznamenal Banskobystrický kraj (12 %).

Ako ďalej ukázal prieskum, dlhšie čakacie lehoty sú najvýraznejšie v Trenčianskom kraji, kde takmer polovica respondentov (40,7 %) čakala na vyšetrenie viac ako jeden mesiac. Najviac pacientov uvádzalo čakanie tri až šesť mesiacov v Žilinskom kraji (14,3 %). Najdlhšie čakanie nad šesť mesiacov evidoval Nitriansky kraj (5,7 %), naopak najnižší podiel zaznamenal Košický kraj (1,8 %).

Na veľkosti záleží

Rozdiely sa ukázali aj podľa veľkosti sídla. „Najlepšie výsledky dosiahli mestá s 5- až 20-tisíc obyvateľmi, kde sa do jedného mesiaca dostalo na vyšetrenie 67,2 % respondentov“, uviedol.

V mestách s 20- až 100-tisíc obyvateľmi bol tento podiel najnižší – 58,7 %. Práve v tejto skupine zároveň najviac respondentov uvádzalo čakanie jeden až tri mesiace (33 %).

Čakanie na termín u lekára podľa veľkosti sídla, zdroj Dôvera

Najdlhšie lehoty nad tri mesiace deklarovali najčastejšie obyvatelia najmenších obcí do 5-tisíc obyvateľov (11,6 %), zatiaľ čo najnižší podiel zaznamenali mestá s 5- až 20-tisíc obyvateľmi (6,4 %).

Päťdesiatnici čakajú najmenej

Výsledky sa líšia aj podľa veku. Najrýchlejšie sa k vyšetreniu dostávajú ľudia vo veku 50 až 59 rokov, z ktorých až 69,6 % získalo termín do jedného mesiaca. Naopak, najnižší podiel zaznamenali respondenti vo veku nad 60 rokov (59,8 %) a vo veku 40 až 49 rokov (60,4 %).

Čakanie na termín u lekára podľa veku, zdroj Dôvera

Najväčší podiel dlhých čakacích lehôt nad tri mesiace uviedli seniori vo veku 60 rokov a viac (11,7 %). Mladí vo veku 18 až 29 rokov síce často získali termín rýchlo, no zároveň najčastejšie uvádzali aj extrémne dlhé čakanie nad šesť mesiacov (5,4 %).

Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.

Naozaj čakáme dlho? Oproti zahraničiu ani nie

Naozaj čakáme dlho? Oproti zahraničiu ani nie

Čítať viac

ilustracny obrazok