Iba vďaka legislatívnej zmene, ktorá oddialila odchod do penzie zostalo v slovenskom zdravotníctve za poslednú dekádu tritisíc sestier
Počet zdravotných sestier v slovenskom systéme narastá. Podľa analytikov však ide o skreslený vývoj a budúcnosť z pohľadu počtu sestier v systéme je mimoriadne zlá. Dokonca natoľko, že štát nebude vedieť odvrátiť zhoršujúci sa trend, ktorý systém začne výrazne pociťovať po roku 2035.
„Po roku 2035 sa začne situácia zhoršovať a zhoršovanie bude akcelerovať. V roku 2045 bude deficit sestier predstavovať už takmer sedemtisíc sestier. V tomto období zo systému odíde tá najsilnejšia generácia sestier – dnes okolo päťdesiatky,“ píšu analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Problémom podľa autorom štúdie je možnosť prepojenia osobného a pracovného života zdravotných sestier, čo odrádza rodičov detí od práce v sektore alebo znižuje kvalitu rodinného života.
Prečo sa zdá, že je ich dosť?
Dôvodom, prečo sa aktuálne štatistiky vo vývoji počtu zdravotných sestier v systéme javia ako pozitívne, je zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Iba vďaka tejto legislatívnej zmene, ktorá oddialila odchod do penzie zostalo v slovenskom zdravotníctve za poslednú dekádu tritisíc sestier. Ak by politici túto zmenu neurobili, v systéme by nepribudli žiadne zdravotné sestry. Tento efekt však aktuálne dobieha a jeho potenciál v nasledujúcom období vyprší.
Ďalším dôvodom, prečo je v systéme aktuálne viac sestier, sú mimoriadne príspevky vo výške päťtisíc eur, ktoré nemocnice sestrám vyplatili v roku 2022 po akcii hromadných výpovedí lekárov. Sestry sa na oplátku zaviazali, že v nasledujúcich troch rokoch nezmenia zamestnávateľa. Táto podmienka vyprší práve v roku 2025.
Okrem toho sa sestrám za posledné roky zvýšili mzdy. Ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje pohľad na aktuálny počet sestier v systéme je, že ročníky blízko dôchodkového veku sú relatívne malé v porovnaní s ročníkmi o dekádu mladšími. A slovenské zdravotníctvo bude mať podľa analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zásadný problém, keď aktuálny personál vo veku 50 rokov dosiahne dôchodkový vek a systém opustí.
Hrozivý scenár neodvrátia
Ak by štát chcel „zaplátať“ deficit sestier pri súčasnej miere ich retencie v zdravotníctve, podľa Františka Múčku a Zuzany Múčku, by sa musel zvýšiť počet absolventov takzvaných sesterských odborov v rámci stredných škôl z aktuálnych tisíc absolventov ročne na dvojnásobok. „Nie je to realistické,“ tvrdia autori štúdie.
Nedostatok sestier pritom nie je problém len pre samotné vykonávanie činnosti, ale aj pre lekárov. Nedostatok sestier sa totiž odráža na objeme a efektivite lekárskej práce ako celku. Pre nedostatok pracovníkov bude musieť štát hľadať iné spôsoby, ako zabezpečiť fungovanie zdravotníctva na Slovensku. Jedným z nevyhnutných opatrení bude napríklad zmena kompetencií sestier.
Platy už nie sú problémom
V poslednom období zdravotným sestrám sa výrazne zvýšili mzdy a dokonca sa podobne ako mzdy lekárov dostali na úroveň Českej republiky. Zároveň sa výrazne vzdialili od priemernej odmeny v hospodárstve, tvrdia analytici.
Počas pandémie vláda vyplatila sestrám mimoriadne odmeny a neskôr došlo k trvalému prenosu mimoriadnych odmien a príspevkov priamo do ich tabuľkových platov. Na rast ich miezd mala podľa RRZ vplyv aj inflačná valorizácia. Analytici preto predpokladajú, že výška miezd už nie je hlavným dôvodom, prečo zdravotné sestry v systéme chýbajú.
Záujem o profesiu zdravotnej sestry
Obdobie pandémie, zdá sa, oživilo záujem o profesiu zdravotnej sestry. Hrdinstvo, ktoré zdravotníci v ťažkom období preukazovali, mnohých nadchlo. Po dlhoročnom období, kedy počet prihlášok nedosiahol ani počet voľných miest na stredné zdravotnícke školy, ich počet v posledných rokoch prevyšuje voľné kapacity škôl.
Oživenie tohto záujmu ide podľa analytikov RRZ nad rámec demografického vývoja. V absolútnych počtoch bude tento trend pokračovať, a preto by stredné zdravotnícke školy mali posilniť vzdelávacie kapacity, aby z tohto záujmu o štúdium spoločnosť vyťažila čo najviac. A to konkrétne v Košiciach, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Trnave, Poprade, Michalovciach a v Prešove. Celkovo by mohlo byť na Slovensku o 200 absolventov v odbore viac, ak by sa v týchto mestách otvorili ďalšie triedy pre záujemcov. Podľa demografického vývoja však ani tento potenciálne zvýšený počet sestier nezvráti ich deficit v budúcnosti.
Aj keď je aktuálne dostatok študentov na stredných zdravotníckych školách, problémom je retencia absolventov. To znamená, že mnoho absolventov zdravotníckych škôl nie je ochotných sa reálne uplatniť v zdravotníctve. Táto retencia sa aktuálne podľa analýzy pohybuje na úrovni zhruba 40 percent, čo je mimoriadne vysoký pomer.
Ako sa bude ich počet vyvíjať?
Analytici sa pozreli na vývoj počtu zdravotných sestier v systéme podľa veľkosti kohort, retencie, počtu absolventov a ďalších údajov. Výsledky, ktoré prezentovali počítajú so súčasne nastavenou legislatívou.
Dlhodobá prognóza nie je vôbec lichotivá. Po roku 2035 sa totiž začne prudko prejavovať nedostatok zdravotných sestier v systéme. Začnú odchádzať silné vekové skupiny, ktoré tie nasledujúce nebudú vedieť plnohodnotne nahradiť. Problém s nedostatkom sestier bude výraznejší aj pre celkové starnutie obyvateľstva. Po zvážení dopytu po zdravotných sestrách sa tak nožnice medzi dopytom a ponukou budú otvárať omnoho skôr a výraznejšie.
Ak by sa sestry predsa len rozhodli pracovať aj v dôchodkovom veku, podľa doterajších skúseností si zvolia prácu mimo zdravotníctva, ktorá im ponúkne väčšiu flexibilitu, je menej náročná a stresujúca a menej fyzicky vyčerpávajúca v porovnaní s prácou v nemocniciach, kde sestry nemajú možnosť ani čiastočného úväzku. Ak by si zvolili oblasť dlhodobej starostlivosti, bola by to podľa analytikov dobrá správa, keďže by sa znížil tlak na dopyt po personáli v zariadeniach dlhodobej starostlivosti.
Štát by mal pracovať na udržaní absolventov v systéme
Autori štúdie tvrdia, že nie je možné vylúčiť ani scenár zlepšovania retencie, najmä vzhľadom na rastúci dopyt po profesii zdravotná sestra. A tiež vzhľadom na opatrenia prijaté v posledných rokoch, ktoré majú za cieľ zlepšiť postavenie sestier v spoločnosti.
Napríklad zvýšenie retencie sestier z 55 percent na 67 percent by výrazne pomohlo zlepšiť problém s ich nedostatkom. No stále by ich v systéme nebol dostatok.
Štát by mal pre mimoriadne zlé prognózy pristúpiť k viacerým opatreniam. Jedným z nich je už spomenutá rýchlejšia reakcia na aktuálne zvýšený záujem o stredné zdravotnícke školy tak, aby sa znížil počet vhodných záujemcov o štúdium, ktorí neboli na školu prijatí.
Krajiny, ktoré začínajú pociťovať nedostatok zdravotných sestier sa preto uchyľujú k zmene štandardu práce zdravotnej sestry a prispôsobujú ho k iným profesiám. Upravujú napríklad pracovné časy, flexibilitu pracovnej doby, zavádzajú možnosť homeofficu pre administratívnu časť práce, delegujú kompetencie na nezdravotnícky personál či zlepšujú vzdelávanie.
