Nedostatok spánku pritom môže ovplyvniť ich pozornosť, rozhodovanie aj bezpečnosť pacientov
Nočné služby patria k realite zdravotníctva. Kým väčšina ľudí ráno začína svoj deň, zdravotník po niekoľkých hodinách práce odchádza domov a snaží sa zaspať. Denné svetlo, hluk aj vlastné biologické hodiny z toho však môžu urobiť náročnú úlohu.
Po nočnej službe môže byť človek unavený, no jeho organizmus nie je automaticky pripravený na niekoľkohodinový kvalitný spánok. Telo má vlastný biologický rytmus, ktorý ovplyvňuje striedanie spánku a bdenia. Keď od neho práca vyžaduje bdelosť počas noci a spánok cez deň, musí sa prispôsobiť režimu, ktorý nie je pre každého jednoduchý.
Keď pracujeme v čase, keď má telo odpočívať
Cirkadiánny rytmus funguje približne v 24-hodinovom cykle. Ovplyvňuje nielen spánok a bdenie, ale aj telesnú teplotu, hormonálnu aktivitu, metabolizmus či ďalšie procesy v organizme.
Nočná služba tento prirodzený rytmus narúša. Zdravotník zostáva aktívny v čase, keď organizmus prirodzene smeruje k odpočinku, a následne sa snaží spať počas dňa, keď je telo nastavené skôr na bdelosť.
„Pri nočnej službe sa dostávajú do konfliktu dva systémy. Spánkový tlak rastie tým viac, čím dlhšie sme hore, zatiaľ čo cirkadiánne biologické hodiny hovoria, kedy je biologická noc a kedy deň,“ vysvetľuje neurogenetik a vedec Tomáš Eichler, ktorý sa venuje výskumu spánku.
Výskum tento problém potvrdzuje. Systematický prehľad 36 odborných štúdií publikovaný v roku 2024 sa zameral priamo na zdravotníckych pracovníkov a ukázal, že väčšina analyzovaných prác našla súvislosť medzi nočnou alebo zmenovou prácou a poruchami spánku či jeho horšou kvalitou. Ako významný faktor sa v prehľade ukázal aj trojzmenný pracovný režim. Nejde pritom iba o to, že človek spí cez deň namiesto noci.
Prečo môže byť spánok po nočnej kratší
Po návrate z nočnej služby môže prísť únava, ktorá človeka doslova núti ľahnúť si. Napriek tomu sa môže po niekoľkých hodinách zobudiť a mať pocit, že si poriadne neoddýchol. Dôvodov môže byť viac. Denné svetlo pôsobí na biologické hodiny a okolie býva počas dňa prirodzene hlučnejšie. K tomu sa môžu pridať deti, domácnosť, doprava alebo jednoducho pocit, že cez deň by človek mal byť aktívny. Výsledkom môže byť kratší a prerušovanejší spánok.
„Denný spánok má určite význam a môže dohnať významnú časť spánkového dlhu. Úplne však neodstráni rozladenie biologických hodín,“ hovorí Eichler. Ak sa k tomu pravidelne pridávajú ďalšie nočné služby, problém sa opakuje. Zdravotník tak môže striedať obdobia nočnej práce, denného spánku a následného návratu k dennému režimu. Organizmus sa musí stále prispôsobovať. Podľa Eichlera to môže pri častom striedaní zmien pripomínať „opakovaný malý ‚jet lag‘ bez cestovania“.
Nie každý zvláda nočné služby rovnako
Zatiaľ čo niekto po nočnej zaspí takmer okamžite, iný môže mať problém zaspať aj napriek výraznej únave. Rozdiely medzi ľuďmi sú prirodzené a svoju úlohu môže zohrávať napríklad chronotyp, teda individuálne nastavenie biologických hodín. Dôležitý je aj samotný pracovný rozvrh. Inak môže na organizmus pôsobiť niekoľko nočných služieb za sebou a inak pravidelné striedanie denných a nočných zmien.
Výskum medzi zdravotníckymi pracovníkmi ukazuje, že intenzita nočných služieb môže súvisieť aj s rizikom porúch spánku. V prospektívnej štúdii, ktorá sledovala viac ako 25-tisíc pracovníkov v zdravotníctve, mali tí, ktorí pracovali v noci často alebo prevažne, vyššie riziko neskôr diagnostikovanej poruchy spánku než pracovníci bez nočných zmien.
Pre jedného preto môže byť nočná služba nepríjemnou súčasťou pracovného života, ktorú zvláda bez väčších problémov. Pre iného môže znamenať dlhodobý boj so spánkom a s únavou.
Zdravotník, ktorý po službe povie, že je unavený, nemusí hovoriť iba o nepríjemnom pocite. Nedostatok spánku môže ovplyvniť pozornosť, reakcie, rozhodovanie aj schopnosť sústrediť sa. A práve pri zdravotníckych profesiách má táto téma ešte jeden rozmer.
Bezpečnosť pacienta
„Únava je bezpečnostná téma. Ak má človek mikrospánky alebo bojuje so zaspávaním napríklad za volantom, nie je to otázka disciplíny. Je to fyziologický signál, že mozog potrebuje spánok,“ upozorňuje Eichler.
Výskumy sa preto nezaoberajú iba tým, ako sa zdravotník po nočnej službe cíti. Sledujú aj možné dosahy na jeho pracovný výkon a bezpečnosť. Staršia experimentálna štúdia u lekárov napríklad ukázala, že nočná služba bola spojená so skrátením spánku a zhoršením niektorých ukazovateľov fungovania počas nasledujúceho dňa.
To neznamená, že každý unavený zdravotník urobí chybu. Únava však môže znižovať schopnosť fungovať na úrovni, ktorú si práca v zdravotníctve vyžaduje. Preto by sa na spánok zdravotníkov nemalo pozerať iba ako na ich súkromnú záležitosť.
Káva pomôže, ale spánok nenahradí
Kofeín patrí medzi najčastejších pomocníkov pri nočných službách. Na určitý čas môže zvýšiť bdelosť, no nedokáže nahradiť spánok. Podobne nepomôže ani predstava, že všetko sa vyrieši počas najbližšieho voľného dňa. Pri zmenovej práci preto zohráva úlohu nielen celkový počet hodín spánku, ale aj jeho načasovanie, pravidelnosť pracovných zmien a dostatok času na zotavenie.
Výskum možností, ako zmierniť negatívne účinky nočných služieb, sa venuje viacerým prístupom. Skúma sa napríklad práca so svetlom, plánované zdriemnutie či úprava pracovných rozvrhov. Novší systematický prehľad 74 štúdií u lekárov a sestier ukázal, že niektoré intervencie môžu zlepšovať spánok alebo bdelosť, zároveň však neexistuje jedno riešenie, ktoré by bolo vhodné pre každého pracovníka na zmeny.
Čo môže pomôcť po nočnej službe
Po príchode domov môže pomôcť čo najviac obmedziť svetlo a hluk, vytvoriť si vhodné prostredie na spánok a dopriať si dostatok času na odpočinok. Dôležitá môže byť aj práca so svetlom počas samotnej služby a premyslené načasovanie kofeínu.
„Pri dennom spánku po nočnej je dôležité vytvoriť čo najtmavšie, tiché a chladnejšie prostredie. Ak človek vie, že ho čaká ďalšia nočná, môže byť užitočný aj plánovaný spánok pred službou,“ odporúča Eichler.
Zároveň má význam sledovať vlastnú reakciu na zmenový režim. Ak sa problémy so zaspávaním, výrazná ospalosť alebo únava opakujú a zasahujú do pracovného či osobného života, nemusí byť riešením iba ďalšia káva. Môže ísť o problém, ktorý stojí za konzultáciu s odborníkom na spánkovú medicínu alebo pracovné lekárstvo.
Keď sa z únavy stane súčasť pracovného života
V zdravotníctve sa únava niekedy môže začať vnímať ako niečo, čo jednoducho patrí k povolaniu – nočná služba, ranný odchod, niekoľko hodín spánku, ďalšia zmena.
Práve normalizácia únavy môže byť problém. Výskum ukazuje, že nočná a zmenová práca zasahuje do spánku, biologických rytmov a môže mať dôsledky aj pre zdravie a pracovnú bezpečnosť. Pre zdravotníkov však nejde iba o to, či sa po službe cítia dobre.
Ide aj o to, či majú podmienky na dostatočnú regeneráciu, aby mohli svoju prácu vykonávať bezpečne a dlhodobo. Nočná služba je súčasťou fungovania zdravotníctva. To, že je nevyhnutná, však neznamená, že jej vplyv na spánok a zdravie treba považovať za samozrejmosť. Pre človeka, ktorý sa stará o zdravie iných, by mal byť dostatok priestoru na vlastnú regeneráciu rovnako dôležitou súčasťou pracovného života.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
