Ambulantní poskytovatelia sú riadnymi podnikateľmi so všetkými povinnosťami vyplývajúcimi z platnej legislatívy. V porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi však majú prísne regulované príjmy, ktoré sú priamo závislé od štátneho rozpočtu
Napriek tomu, že zabezpečuje zhruba 70 percent zdravotnej starostlivosti a 90 percent diagnostiky, už roky je ambulantná sféra podfinancovaná. Lekári starnú, mnohí pri odchode do dôchodku nemajú komu odovzdať ambulanciu.
A pacienti majú rok čo rok väčší problém nájsť špecialistu. Ak ho aj nájdu, buď musia na vyšetrenie čakať niekoľko mesiacov, alebo si za vyšetrenie zaplatia v hotovosti desiatky eur. Kto by mal budovať nové ambulancie? Kto by sa mal starať o to, aby pacienti mali dostupného všeobecného lekára, pediatra či neurológa? Štát, vyššie územné celky alebo zdravotné poisťovne?
„Ambulantný sektor je z veľkej časti neštátny, a preto sa naň často pozerá ako na niečo, čo si ,poradí samo‘. Realita je však iná – ambulancie sú menšie subjekty a nemajú takú silu ako veľké nemocnice. Sú politicky menej viditeľné, hoci zabezpečujú väčšinu zdravotnej starostlivosti,“ uviedol prezident Asociácie súkromných lekárov MUDr. Marián Šóth.
Akými krokmi na Slovensku podporíme ambulantný sektor? Podľa neho riešenie malo byť na stole už dávno, keďže ambulantný sektor zabezpečuje približne 70 percent zdravotnej starostlivosti a až 90 percent diagnostiky.
„No napriek tomu je dlhodobo podfinancovaný. Problémom je najmä nerovnováha medzi ambulantnou a ústavnou starostlivosťou, kde sú zdroje aj pozornosť viac orientované na nemocnice. Treba si však uvedomiť, že silný ambulantný sektor pomáha nemocniciam: odľahčuje ich, znižuje tlak na hospitalizácie a šetrí zdroje celého systému. Ak ho budeme podceňovať, výsledkom bude presný opak – preťažené nemocnice a vyššie náklady,“ dodal.
Zároveň je potrebné nastaviť systém tak, aby rozhodnutia o ambulantnom sektore vychádzali z praxe, nie bez nej. „Pretože často sa paradoxne stretávame so situáciami, keď zásadné otázky ambulantného sektora riešia odborníci z nemocníc, ktorí s ambulantnou praxou neprichádzajú do kontaktu,“ dodal.
Pokiaľ ide o financovanie, treba podľa M. Šótha jasne povedať, že peniaze do ambulantného sektora nie sú náklad, ale investícia do dostupnosti zdravotnej starostlivosti. „Ak má dôjsť k reálnej zmene, nestačí deklarovať význam ambulancií. Je potrebné nastaviť úhradové mechanizmy tak, aby podporovali poskytovanie starostlivosti v tom najefektívnejšom prostredí, nie v tom inštitucionálne silnejšom,“ dodal.
Aj podľa výkonnej riaditeľky Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Nade Trenčanskej Bedušovej bez riadneho financovania a nastavenia predvídateľného podnikateľského prostredia sa zlepšenia nedočkáme.
„Je potrebné uvedomiť si, že ambulantní poskytovatelia sú riadnymi podnikateľmi so všetkými povinnosťami vyplývajúcimi z platnej legislatívy. V porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi však majú prísne regulované príjmy, ktoré sú priamo závislé od štátneho rozpočtu. V prípade nedostatočného financovania na strane štátu v kombinácii s výraznými legislatívnymi obmedzeniami ostatných príjmov pod záštitou známej ,bezplatnej zdravotnej starostlivosti‘ vzniká doslova nehostinné prostredie, v ktorom je čoraz ťažšie zabezpečovať pacientom adekvátnu a kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ uviedla.
Ako dodala, za zmienku stojí aj veľké množstvo byrokracie a iných obmedzení, ktoré „často už nemajú logický základ“. „V ZAP-e sa s tým snažíme bojovať a aj v súčasnom stave konsolidácie navrhovať riešenia, ktoré by pomohli, a pritom dodatočne nesiahajú do verejných zdrojov. Či už ide o zdieľané sestry a technické vybavenie, alebo napríklad o dlhodobo žiadané zrýchlené odpisovanie zdravotníckej techniky či nehnuteľností slúžiacich na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na jasne definovaný nárok pacienta a zavedenie viaczdrojového financovania zdravotníctva, bez ktorého sa v budúcnosti určite nezaobídeme. Práve tieto kroky by najviac pomohli stabilizácii a rozvoju ambulantného sektora na Slovensku,“ doplnila.
Pomohol plán obnovy
Od roku 2022 ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) zastrešuje projekt na podporu vzniku nových ambulancií z Plánu obnovy a odolnosti, a to najmä v regiónoch, kde je dostupnosť lekárov dlhodobo nedostatočná.
V rámci tejto iniciatívy sa doteraz realizovali tri výzvy, v rámci ktorých rezort celkovo eviduje 216 podaných žiadostí. „Z tohto počtu žiadateľov splnili podmienky približne tri štvrtiny, čo poukazuje na pomerne vysokú pripravenosť poskytovateľov zapojiť sa do systému podpory, ale zároveň aj na potrebu dôsledného dodržiavania stanovených kritérií,“ uviedol komunikačný odbor MZ SR.
Výsledkom je podpora vzniku celkovo 148 nových ambulancií primárnej zdravotnej starostlivosti. Podľa ministerstva vznikajú vo všetkých krajoch Slovenska, pričom dôraz sa kladie najmä na regióny mimo veľkých miest, kde je nedostatok lekárov najvýraznejší.
„Zaujímavým zistením je, že v mnohých okresoch vznikli súbežne ambulancie pre dospelých aj deti, čím sa posilnila komplexná dostupnosť primárnej starostlivosti. Takáto kombinácia vznikla napríklad v Poprade, Levoči, Martine, Bratislave, Považskej Bystrici či v Senci. Najviac nových ambulancií pribudlo v Bratislave,“ uviedol rezort.
Výrazný nárast zaznamenal aj okres Senec vrátane jeho spádových obcí ako Bernolákovo, Rovinka, Miloslavov, Most pri Bratislave či Dunajská Lužná a Chorvátsky Grob. Nové ambulancie však vznikali naprieč celým Slovenskom – od Nitry, Prievidze či Dunajskej Stredy cez Levice, Žilinu a Považskú Bystricu až po východné Slovensko, kde pribudli napríklad v Košiciach, Michalovciach, Snine, vo Vranove nad Topľou či v Sobranciach.
V rámci druhej výzvy, ktorá bola najrozsiahlejšia, bolo pokrytých viac ako 70 miest a obcí vrátane menších lokalít, ako sú napríklad Šahy, Spišské Podhradie, Krásnohorské Podhradie, Kráľovský Chlmec či Hanušovce nad Topľou. „Prvá výzva priniesla nové ambulancie do miest ako Snina, Sobrance, Komárno či Dubnica nad Váhom, zatiaľ čo tretia výzva posilnila sieť aj v okresoch, kde sa predchádzajúce projekty nepodarilo zrealizovať, napríklad v Michalovciach alebo Gelnici,“ dodal komunikačný odbor.
Na podporu vzniku ambulancií bolo z Plánu obnovy a odolnosti vyčlenených viac ako 10 miliónov eur. „Finančný príspevok, ktorý mohol dosiahnuť až 80-tisíc eur, slúžil najmä na pokrytie vstupných nákladov a stabilizáciu ambulancií v ich počiatočnej fáze. Cieľom bolo zároveň motivovať mladých lekárov a lekárky, aby si vybrali kariéru v primárnej zdravotnej starostlivosti a pôsobili aj v menej atraktívnych regiónoch,“ uviedlo MZ SR.
Zásadnou zmenou podľa rezortu je, že samosprávny kraj má silné postavenie pri tvorbe siete, pretože má právomoc vypočítanú veľkosť siete upraviť podľa regionálnych špecifík. „Práve samosprávne kraje majú informácie o tom, ako to vyzerá s dostupnosťou jednotlivých špecializácií v regiónoch. Povinnosť zdravotných poisťovní mať naplnenú sieť pre svojich poistencov v regiónoch ostáva zachovaná a poistenci si môžu v poisťovni overiť dostupnosť lekárov špecialistov,“ doplnil rezort.
Na otázku, či realizuje aj iné aktivity na to, aby podporilo vznik nových ambulancií, ministerstvo uviedlo, že pracuje na reforme ako všeobecnej, tak aj špecializovanej zdravotnej starostlivosti. „Zabezpečenie dostupnosti ambulantnej starostlivosti je spoločná úloha štátu, samosprávnych krajov a zdravotných poisťovní,“ uviedol rezort. Ďalším podporným projektom je finančná podpora rezidentského vzdelávania, do ktorého sa podľa MZ SR za roky 2024 a 2025 prihlásilo rekordne najviac absolventov medicíny.
„Atraktivitu všeobecného lekárstva MZ SR zvyšuje formou rozširovania kompetenčného statusu všeobecných lekárov. Financuje prípravu ďalších štandardných diagnostických a terapeutických postupov, ktoré budú znamenať ďalšie rozšírenie kompetencií,“ uviedol rezort. Okrem toho sa rezort podľa vlastných slov sústreďuje na viaceré ďalšie opatrenia. „Ako napríklad posilnenie kompetencií sestier, praktických sestier – asistentov, zavedenie pozície administratívneho pracovníka v ambulanciách, znižovanie administratívnej záťaže, zlepšenie a zjednodušenie podmienok na prevádzkovanie ambulancií či elektronizácia zdravotníckeho systému,“ dodalo MZ SR.
Aktívne župy
Najaktívnejšia župa v prípade otvárania nových ambulancií je banskobystrická. Tá na rozdiel od iných žúp začala otvárať svoje vlastné župné ambulancie. Podľa jej župana Ondreja Luntera sa im podarilo otvoriť už 13 ambulancií. „Máme ambulancie všeobecných lekárov pre deti aj dospelých. Zo špecializácií sú to pneumológia, kardiológia, nefrológia, endokrinológia a diabetológia, ako aj pediatrická gastroenterológia a pediatrická nefrológia,“ uviedol pre Medicínu. Ako dodal, ambulancie sú zatiaľ v strate, pričom župa ich musí dotovať.
Trenčiansky samosprávny kraj zabezpečuje zriaďovanie nových ambulancií prostredníctvom nemocníc, ktoré má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. „Za posledné tri roky sa takto podarilo zriadiť a uviesť do prevádzky celkom 17 nových ambulancií. Z toho je 15 špecializovaných ambulancií v rôznych špecializačných odboroch, ktoré boli v kraji nedostatočné (klinická onkológia, kardiológia, dermatovenerológia, endokrinológia, hepatológia, geriatria, klinická farmakológia, úrazová chirurgia, psychiatria, neurológia, pediatrická kardiológia, pediatrická gastroenterológia, hepatológia a výživa), a dve všeobecné ambulancie – jedna všeobecná ambulancia pre dospelých a jedna všeobecná ambulancia pre deti a dorast,“ uviedla hovorkyňa Trenčianskej župy Lenka Kukučková.
Kraj tiež prispieval na vybavenie niektorých ambulancií prístrojovou technikou, prípadne na vzdelávanie lekárov počas špecializačného štúdia prostredníctvom dotačného programu smerovaného do župných nemocníc.
V rámci kraja chýbajú všeobecné a špecializované ambulancie najmä v okresoch Prievidza a Trenčín. „Z hľadiska odborností v okrese Prievidza zaznamenávame nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých, pričom najväčšia potreba všeobecných lekárov pre dospelých je v obciach okresu Prievidza. Z jednotlivých špecializácií v okrese Prievidza momentálne zaznamenávame najväčší deficit v špecializačných odboroch klinická onkológia, kardiológia, vnútorné lekárstvo, gastroenterológia, klinická imunológia a alergiológia, diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy, endokrinológia, neurológia, psychiatria, ako aj v detských špecializáciách detská neurológia, detská psychiatria,“ uviedla L. Kukošková. V okrese Trenčín je nedostatok kardiológov, internistov, klinických imunológov a alergiológov, gastroenterológov, neurológov, psychiatrov, detských neurológov a detských psychiatrov.
Nitriansky kraj od roku 2023 ponúka štyri výzvy na dotácie pre zdravotníctvo. „Dovtedy boli výzvy zamerané iba na dve oblasti: na podporu ambulantnej zdravotnej starostlivosti a poskytovanie zdravotnej starostlivosti (ADOS, DOS, Hospic, Mobilný hospic),“ uviedla hovorkyňa Nitrianskeho samosprávneho kraja Zuzana Vilčeková. Vďaka týmto výzvam sa župe podarilo udržať alebo zriadiť nové ambulancie všeobecného lekára pre dospelých a všeobecné ambulancie pre deti a dorast.
„V niektorých prípadoch išlo o prebratie ambulancie po poskytovateľovi, ktorý odišiel do dôchodku, no vznikli aj úplne nové. Doslova na zelenej lúke bola v roku 2024 zriadená ambulancia všeobecného lekára pre dospelých v Modranoch a ambulancia všeobecného lekára pre deti a dorast vo Veľkých Ripňanoch. Ďalšie dve pediatrické ambulancie si vďaka dotácii dopĺňali materiálno-technické vybavenie,“ dodala.
„V roku 2025 sme dotáciami pomohli dvom ambulanciám všeobecného lekára pre dospelých, ktoré boli prevzaté od poskytovateľa odchádzajúceho do dôchodku,“ uviedla hovorkyňa. Čo sa týka chýbajúcich odborností, väčšinou v kraji pociťujú nedostatok pediatrických zameraní, ako detská psychiatria, pediatrická endokrinológia a diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy, diabetológia, pediatrická neurológia, pediatrická kardiológia, všeobecný lekár pre deti a dorast. Chýba však aj všeobecný lekár pre dospelých, kardiológia a neurológia.
Žilinský samosprávny kraj podľa slov hovorkyne Evy Lacovej neposkytuje príspevky na zriadenie nových ambulancií v ambulantnom sektore, zameriava sa len na personálnu stabilizáciu v zdravotníckych zariadeniach vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Tam podľa nej od roku 2023 vzniklo 23 nových ambulancií.
Podobne ako v iných krajoch aj v Žilinskom kraji chýbajú lekári v odboroch neurológia, psychiatria, dermatovenerológia, psychiatria, klinická imunológia a alergiológia, pneumológia a ftizeológia, pediatrická neurológia, kardiológia, urológia, vnútorné lekárstvo, detská psychiatria, geriatria, klinická onkológia.
Prešovský kraj pripravuje vlastné motivačné programy a zapája sa aj do existujúcich finančných schém a projektov. „Každoročne vyhlasujeme dotačnú výzvu pre začínajúcich lekárov, ktorí môžu získať príspevok až do výšky päťtisíc eur na zriadenie alebo vybavenie ambulancie. Tento grantový program sme vyhlásili už tretíkrát a stretol sa s pozitívnym ohlasom,“ uviedla hovorkyňa Daša Jeleňová.
Veľkým prínosom podľa nej bude projekt DigiTech Healthcare – Podpora rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti a rozvoj digitálnych technológií v zdravotníctve, v rámci ktorého už začiatkom tohto roka spustili výstavbu nových ambulantných priestorov v CSS Viata Vitalis v Prešove.
„Moderné zdravotnícke pracovisko s dvoma všeobecnými ambulanciami pre dospelých a jednou všeobecnou ambulanciou pre deti a dorast so špičkovými diagnostickými prístrojmi i s telemedicínou má zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti a byť bližšie k pacientom. Zariadenia budú slúžiť klientom, ale aj širokej verejnosti. Kraj ich výstavbu realizuje vďaka európskym zdrojom a cezhraničnému slovensko-ukrajinskému projektu s rozpočtom 950-tisíc eur a so spolufinancovaním kraja na úrovni 44-tisíc eur,“ dodala.
Ďalšie ambulancie by podľa jej slov mali vznikať v regiónoch s nedostatočným pokrytím zdravotnej starostlivosti. „Zároveň ako krajská samospráva spolupracujeme so starostami, ktorí mladým lekárom ponúkajú zvýhodnené bývanie či priestory pre ambulanciu. Kraj zároveň prepája mladých lekárov so samosprávami a pomáha im s administratívou pri zriaďovaní ambulancie,“ doplnila. Najviac nových ambulancií je v odboroch zubné lekárstvo, klinická psychológia, čeľustná ortopédia, neurológia, primárna gynekológia. Naopak, najviac zaniknutých ambulancií je v odboroch dermatovenerológia, vnútorné lekárstvo, klinická imunológia a alergiológia, oftalmológia.
Ako ďalej uviedla, kraj sa síce snaží zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých obyvateľov kraja, „no zároveň zdôrazňujeme, že bez spolupráce so štátom a systémových zmien nebude problém personálneho poddimenzovania ambulancií trvalo vyriešený“.
Aj zdravotné poisťovne
Chýbajúcich ambulantných lekárov do regiónov sa snaží dostať aj zdravotná poisťovňa Dôvera. Zamerala sa na podporu vzniku nových ambulancií všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov. Od spustenia projektu v polovici minulého roka sa jej podarilo podporiť vznik štyroch ambulancií, troch pre dospelých a jednej pre deti a dorast. Ide o nové ambulancie v Beluši (okres Púchov), Ihľanoch (okres Kežmarok), Pezinku a v Liptovskom Hrádku vznikla ambulancia pre deti a dorast. Ako upresnil riaditeľ úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti Marian Faktor, v týchto dňoch sa otvorila už piata ambulancia.
„Identifikovali sme 50 obcí, kde majú naši poistenci najväčší problém dostať sa k všeobecnému lekárovi. Zverejnili sme ponuku, že ak v týchto obciach lekár otvorí novú ambulanciu a bude ošetrovať pacientov aspoň dva roky, tak mu s otvorením ambulancie finančne pomôžeme,“ upresnil M. Faktor. Okrem toho 12 mesiacov bude ambulancia dostávať vyššiu kapitáciu.
Dôvera na vznik a rozbeh týchto ambulancií prispela spolu sumou takmer 67-tisíc eur a ďalšie státisíce eur je podľa slov M. Faktora pripravená poskytnúť na nové ambulancie v ďalších desiatkach regiónov. „Veríme, že tým motivujeme ostatné zdravotné poisťovne, aby na nové ambulancie prispeli tiež, lebo lekár sa v nich bude starať aj o ich poistencov,“ dodal M. Faktor.
Výška finančného príspevku pritom závisí od úväzku lekára, teda koľko hodín v týždni bude v novej ambulancii ordinovať, a tiež od toho, koľko poistencov má Dôvera v danom regióne. Najvyššia možná suma príspevku je 51-tisíc eur. Dôvera zároveň zverejnila zoznam obcí, kde je pripravená podporiť vznik nových ambulancií. Z neho vyplýva, že najviac ambulancií pre všeobecných lekárov chýba v Prešovskom a Trenčianskom kraji, pediatrov potrebujú najmä v Trenčianskom a Žilinskom či v Banskobystrickom kraji.
Všeobecná zdravotná poisťovňa ani Union nedotujú vznik nových ambulancií. „No nevylučujeme, že ak si to situácia vyžiada, môže byť predmetom rokovaní o zmluvných podmienkach so zástupcami ambulantných poskytovateľov pre rok 2026 aj téma podpory vzniku nových ambulancií v regiónoch, ktoré si z hľadiska dostupnosti vyžadujú väčšiu pozornosť. Môžeme určite uviesť, že VšZP dlhodobo podporuje všeobecnú ambulantnú sféru predovšetkým spravodlivými a finančne stabilnými zmluvnými podmienkami, ktoré ponúka poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ uviedla hovorkyňa VšZP Danka Capáková. Ako dodala, koncom roka 2025 jednorazovo dodatočne navýšili všeobecným lekárom pre dospelých a pediatrom, „čím došlo k zvýšeniu finančnej stability v tomto segmente“.
„V našom záujme je tiež uzatváranie zmlúv s novými ambulantnými poskytovateľmi, k čomu aj aktívne prispievame. Sme otvorení spolupráci so všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem poskytovať kvalitnú starostlivosť našim poistencom. Je však potrebné zdôrazniť, že počet špecialistov v konkrétnych odbornostiach a regiónoch je daný aj atraktivitou jednotlivých špecializácií pre lekárov, ale aj demografickým trendom, na čo zdravotná poisťovňa nemá priamy vplyv,“ doplnila.
V prípade, že v niektorej z odborností identifikuje štátna poisťovňa zhoršenú dostupnosť, podľa D. Capákovej aktívne vyhľadáva a oslovuje aj nezmluvných poskytovateľov s ponukou na spoluprácu. „V prípade, že sa v niektorom z regiónov nachádza odbornosť, ktorá je nedostatočne pokrytá, a máme informáciu o nezmluvnom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý v ňom pôsobí, oslovíme ho priamo a ponúkneme mu možnosť spolupráce. Samozrejme, pre uzatvorenie zmluvného vzťahu je potrebné, aby spĺňal kritériá stanovené zákonom aj kritériá VšZP,“ dodala.
Ako informovala hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Beáta Ksenzsighová Dupaľová, ako prvá ZP na Slovensku spustila podporu veľkokapacitných ambulancií. „Union cez príslušný ukazovateľ zahrnutý do nášho odmeňovacieho programu Optimus finančne zvýhodňuje formou extra bonusu ku kapitácii takzvané veľkokapacitné ambulancie všeobecného lekára pre dospelých, respektíve deti a dorast, teda ambulancie s vyšším počtom kapitovaných, ako je normatívny počet. Cieľom tohto ukazovateľa je zafinancovať poskytovateľovi VAS druhú sestru, prípadne iného pracovníka a súčasne tak motivovať poskytovateľov VAS, aby sa starali o väčší počet kapitovaných, ako je normatívny počet. Podľa materiálov MZ SR druhá sestra zvýši kapacitnú priepustnosť ambulancie VAS o cca 25 percent,“ uviedla.
Union tiež dávnejšie spustil projekt pod názvom Pomocné krídla na podporu zlepšenia dostupnosti ŠAS v rámci nedostatkových regiónov a v rámci nedostatkových odborností. „Cez príslušný ukazovateľ zahrnutý do nášho odmeňovacieho programu Optimus finančne zvýhodňujeme formou extra bonusu k cene bodu za výkony ŠAS ambulancie v tých regiónoch a v tých odbornostiach, ktoré sme najmä na podklade podnetov našich poistencov vyhodnotili ako nedostatkové,“ dodala.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
