Medzi požiadavkami na post riaditeľov najväčších nemocníc sa uvádza iba päťročná prax. Ministerstvo zdravotníctva však nedefinuje, akú prax by mal kandidát mať
Ministerstvo financií skritizovalo fungovanie štátnych nemocníc. Vo svojej analýze Revízia výdavkov na nemocnice tvrdí, že zmeny vo vedení fakultných a univerzitných nemocníc sú príliš časté, aj v porovnaní so zahraničím. Ako príklad uvádza Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ktorej vedenie sa za 12 rokov zmenilo až osemkrát. Kým v jej českom náprotivku, fakultnej nemocnici v Motole, sa za rovnaký čas vystriedali iba dvaja riaditelia.
Riaditelia najväčších nemocníc sa však striedajú takmer každé dva roky. Podľa rezortu financií je krátke zotrvanie na manažérskych postoch jeden z dôvodov, prečo sa nerenovujú budovy nemocníc. Ako uvádza, stavebné projekty si vyžadujú viacročnú prípravu a viditeľné výsledky sa dostavia najskôr o tri roky.
Krátke funkčné obdobia riaditeľov najväčších nemocníc totiž môže znižovať ochotu a možnosti nemocníc otvárať konfliktné vyjednávania alebo spúšťať dlhodobé projekty. Práve intenzívnejšie vyjednávanie nemocníc so zdravotnými poisťovňami by síce z krátkodobého hľadiska spôsobilo problémy, z dlhodobého hľadiska by tieto kroky výrazne zlepšili hospodárenie nemocníc. Riaditeľov však mení vedenie ministerstva zdravotníctva skôr, než získajú znalosti o fungovaní zdravotníctva.
Faktom však je, že v súčasnosti majú zvýhodnenú pozíciu najmä dočasne vymenovaní riaditelia, čo spolu s odvolávaním manažmentu bez udania dôvodu znižuje šancu, že sa do výberového konania prihlásia schopnejší uchádzači. Napríklad, do posledných piatich z 12 výberových konaní vo fakultných a univerzitných nemocniciach sa prihlásil len dočasne vymenovaný riaditeľ.
Výberové konanie? Formalita
Ministerstvo financií jasne pomenúva v analýze fakt, ktorý je v sektore zdravotníctva pri niektorých prípadoch verejným tajomstvom. Tvrdí, že výberové konanie je často iba formalitou a väčšinou sa na ponúkanú pozíciu hlási iba jeden uchádzač. „Vo väčšine prípadov je to súčasný, dočasne poverený riaditeľ nemocnice. Dočasne povereného riaditeľa vymenuje ministerstvo zdravotníctva a je poverený riadením do riadneho výberového konania, najdlhšie na dobu šiestich mesiacov,“ uvádza štúdia.
Výberové konania musí ministerstvo zverejňovať na svojej webovej stránke najneskôr tri týždne pred začatím. O výsledkoch informuje rezort na svojom webe, no ľahko dohľadateľné sú iba najaktuálnejšie výsledky. Napríklad zápisnice o priebehu konania dostupné nie sú. Rezort zverejňuje iba zloženie komisií. A projekty úspešných uchádzačov tiež nie sú zverejnené vždy.
Medzi požiadavkami na post riaditeľov najväčších nemocníc sa uvádza iba päťročná prax. Ministerstvo zdravotníctva však nedefinuje, akú prax by mal kandidát mať. Zároveň sú podľa štúdie zvýhodnení uchádzači zvnútra organizácie.
Väčší tlak na štátne nemocnice
Situáciu v štátnych nemocniciach by mohli z časti vyriešiť odpočtovateľné ciele a vyčlenené dlhodobé priority. Výsledky nemocníc by mali zároveň podliehať vonkajšej kontrole, čo by zlepšilo pozíciu manažmentu s dobrými výsledkami.
Rezort financií rovnako navrhuje rozdelenie kompetencií medzi ministrom zdravotníctva, riaditeľov nemocníc a ich dozornými radami. Takéto definovanie kompetencií totiž v súčasnosti chýba. „Napríklad limity na osobné výdavky sú určené rozpočtom verejného zdravotného poistenia, ale nemocnice podpisujú kolektívne zmluvy a najímajú ľudí nad očakávania rozpočtu bez konzultácií s ministerstvo zdravotníctva,“ píšu autori analýzy.
Pre deklarovanie transparentného fungovania nemocníc by mali vydávať štandardizované výročné správy. Niektoré ich publikujú pravidelne, iné ich nevydávajú vôbec. Okrem základného prehľadu by mali obsahovať aj informácie o činnosti vedenia a dozorných rád, o odmeňovaní ich členov, zmenách v investičných a strategických plánoch a hlavne indikátoroch kvality nemocnice. Napríklad výročné správy o fungovaní nemocníc v zahraničí obsahujú informácie o hospodárení, výkonnosti, modernizáciách, či dokonca o prijatých daroch. Súčasťou takejto správy by mohla byť aj priložená správa nezávislého externého audítora.
Pravidelné zverejňovanie informácii o činnosti nemocníc by zvýšilo verejný tlak a aj sebakontrolu manažmentu, čo by mohlo viesť k vyššej efektivite zariadení. V súčasnosti totiž verejnosť nemá informácie o kontroverzných témach alebo o tom, za čo a ako je odmeňované vedenie nemocnice, alebo aké percento lekárov má bočné úväzky a ako rieši nemocnica možný konflikt záujmov.
Čo by mala obsahovať výročná správa?
– počet lôžok, hospitalizácií, case-mix, obložnosť nemocnice
– zmluvné a skutočné výnosy a hospitalizácie rozdelené podľa zdravotných poisťovní
– počet zamestnancov po profesiách, ich priemerné platy a veková štruktúra
– informácie o vedení nemocnice, dozornej rade a ich činnostiach a odmeňovaní
Ako fungujú nemocnice v zahraničí?
Informovanie o činnosti nemocníc v zahraničí sa líši naprieč krajinami a neexistuje zavedený jednotný štandard o zverejňovaní informácií. Ako uvádza analýza, transparentnosť v informovaní nechýba iba Slovensku,, ale aj ostatným štátov, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004.
Napríklad nemocnice v Spojenom kráľovstve, ktoré spadajú pod NHS Trust Fund, sú povinné zverejňovať výročné správy. Aké informácie musia byť v správach uvedené udáva zákon. Musia však obsahovať minimálne dve veľké kategórie, konkrétne Správu o výkonnosti a Správu o zúčtovateľnosti. Nemocnice zároveň musia zverejňovať aj platy vyššieho manažmentu. „Ak je ročný zárobok niekoho z jeho členov vyšší ako 150-tisíc libier, je nutné jeho zdôvodnenie. Nemocnice tiež musia informovať o zložení, činnosti a odmenách členov svojich dozorných rád,“ uvádza analýza.
V Nemecku musia nemocnice informovať o štrukturálnych a výkonnostných údajoch. V Spojených štátoch zasa vypĺňajú podrobný formulár o svojich finančných tokoch. V nich uvádzajú odmeny riaditeľovi, členov dozornej rady a kľúčových zamestnancov nemocnice.
Výročná správa fakultnej nemocnice Brno z roku 2015 zase obsahuje časový rad plánovaných a skutočných mzdových nákladov, počty pracovníkov, vývoj nadčasovej práce a priemerných miezd jednotlivých profesií, aj štruktúru zamestnancov.
Niektoré slovenské nemocnice, napríklad fakultná nemocnica v Banskej Bystrici zverejňuje detailné informácie o ústavnej zdravotnej starostlivosti. Informuje o počte lôžok, hospitalizáciách, case-mixe aj obložnosti nemocnice. Podrobné údaje zverejňuje aj Kysucká nemocnica.
