Ambulancie môžu od októbra vstúpiť do ostrej prevádzky, ZAP to zatiaľ neodporúča

Ministerstvo zdravotníctva SR pripravuje nový systém evidencie zdravotných výkonov, ktorý má začať platiť od 1. júla 2027. Dôvodom je katalóg pre ambulantnú sféru starý takmer 30 rokov. 

Jeho zmena prináša očakávania, ale aj obavy z toho, ako sa nový systém premietne do fungovania ambulancií. Súčasný zoznam zdravotných výkonov síce počas svojej existencie prešiel viacerými úpravami, jeho základné nastavenie však zostáva nezmenené. Podľa prezidentky Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) MUDr. Jaroslavy Orosovej bodové ohodnotenie dodnes objektívne nezohľadňuje náročnosť jednotlivých výkonov. 

Na problém s aktuálnym nastavením úhrad upozorňuje aj viceprezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL SR) MUDr. Andrej Zlatoš. Súčasné ohodnotenie podľa neho vôbec nezodpovedá realite v ambulanciách. „Ak štát ohodnotí dôkladnú kontrolu pacienta v ambulancii sumou pod desať eur, nemôžeme hovoriť o férovom systéme,“ uviedol. 

Bodové ohodnotenie pritom nie je len formálnym údajom v zozname výkonov. Od nastavenia bodového ohodnotenia sa odvíjajú aj reálne úhrady, ktoré zdravotné poisťovne ambulantným poskytovateľom za jednotlivé výkony zaplatia.

Nové výkony sú jedna vec. Ich reálna cena druhá

Problém nepredstavuje len samotné bodové ohodnotenie. V starom katalógu podľa prezidentky ZAP MUDr. Jaroslavy Orosovej chýba aj množstvo výkonov, ktoré zdravotnícki aj nezdravotnícki pracovníci v ambulanciách bežne vykonávajú. Keďže v zozname nie sú uvedené, poskytovatelia ich nemôžu vykázať zdravotnej poisťovni. 

Nový katalóg má preto priniesť výkony, ktoré súvisia s modernými spôsobmi diagnostiky a liečby a v pôvodnom zozname chýbali. Podľa viceprezidenta ASL SR MUDr. Andreja Zlatoša však samotné doplnenie výkonov nestačí. 

„Štát stále nepočíta takzvanú nákladovú cenu. To znamená, že vôbec neberie do úvahy, koľko reálne stojí prevádzka ambulancie – od platu lekára a sestry cez nájom, energie a drahé prístroje až po počítačové programy, spotrebný materiál, upratovanie, povinné poistenie či vzdelávanie,“ uviedol A. Zlatoš. 

O peniazoch rozhodne cena bodu. Tá ešte známa nie je

Návrh nového zoznamu zdravotných výkonov zatiaľ neurčuje, koľko bude jednotlivý výkon stáť v eurách. Stanovuje iba jeho bodové ohodnotenie, respektíve váhu. Ak má napríklad jeden výkon 100 bo­dov a iný 200 bodov, druhý má dvoj­násobnú hodnotu. Koľko eur však bu­de mať jeden bod, návrh zatiaľ neurčuje. 

O cene bodu sa má rozhodovať v rokovaniach medzi ambulantnými poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami. Práve od nej bude závisieť, ako sa nové bodové ohodnotenie premietne do reálnych úhrad za výkony. 

Podľa Andreja Zlatoša pritom návrh zdravotných poisťovní počíta s tým, že cena bodu sa vypočíta z objemu peňazí, ktorý dnes smeruje do ambulantnej starostlivosti, po odpočítaní odmien za testovanie. Táto suma sa následne vydelí celkovým počtom bodov za výkony, ktoré ambulantní lekári vykonajú. Výsledná cena bodu sa potom má navyše plošne znížiť o ďalších deväť percent. 

Návrh zdravotných poisťovní na výpočet bodu v novom zozname výkonov

Takýto mechanizmus by podľa doktora Zlatoša však neznamenal, že do ambulan­tnej starostlivosti pribudnú nové peniaze. Existujúci objem financií by sa po odpočítaní odmien za testovanie iba prerozdelil podľa nového bodového systému a následne cez parameter intenzity by sa znížila cena bodu o deväť percent. Pri nezmenenom vykazovaní by to znamenalo reálny pokles úhrad. 

Niektoré výkony by síce mohli mať podľa nového katalógu vyššie bodové ohodnotenie, vyššia úhrada za ne by sa však premietla do nižšieho ohodnotenia iných výkonov, keďže peniaze nepridávame a len rozdeľujeme iným spôsobom to, čo máme. Podľa viceprezidenta ASL SR by tak celkový príjem niektorých ambulancií mohol práve klesnúť.

Čo by to znamenalo pre konkrétnu ambulanciu

Ako modelový príklad Andrej Zlatoš uvádza ambulanciu s mesačným príjmom 13-tisíc eur. Po odpočítaní 1 000 eur za zrušenie odmeny za testovanie a následnom znížení ceny bodu o ďalších deväť percent by podľa jeho prepočtu prišla mesačne približne o 2 080 eur. 

Ak by si ambulancia chcela zachovať rovnaký príjem ako pred zmenou, musela by podľa tohto prepočtu zvýšiť počet vykázaných bodov približne o 19 percent. To by znamenalo výrazne vyššiu záťaž nielen pre lekára, ale aj pre ostatný personál. 

Do financovania ambulantnej starostlivosti vstupuje aj ďalší faktor – finančné limity, ktoré určujú maximálnu úhradu, ktorú zdravotná poisťovňa poskytovateľovi uhradí, bez ohľadu na skutočný objem realizovaných výkonov. Zdravotné poisťovne ich v novom systéme označujú ako horný koridor. Teda poisťovňa poskytovateľovi viac nezaplatí, aj keď pracoval viac. 

Andrej Zlatoš preto upozorňuje, že v návrhu zatiaľ nevidí posilnenie financovania špecializovaných ambulancií, ktoré podľa neho malo byť pôvodným a hlavným cieľom reformy. 

Návrh však obsahuje aj mechanizmus, ktorý považuje za pozitívny. Ide o takzva­­nú záchrannú sieť, teda dolný koridor na­sta­vený na úrovni 80 percent. Ak lekár z vážnych a objektívnych dôvodov ošetrí menej pacientov, podľa Andreja Zlatoša by mu poisťovňa garantovala aspoň 80 per­cent štandardného fixného príjmu.

Ako sa nový systém testoval

Príprave nového zoznamu zdravotných výkonov predchádzalo spustenie dvoch pilotných fáz. Do testovania sa v Pilote 1 zapojilo 7 odborností, v Pilote 2, ktorý stále prebieha, 13 odborností. Pre porovnanie, na Slovensku je spolu približne 140 odborností. 

Prvé oficiálne údaje Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) z Pilota 1 však ukázali pomerne nízku účasť odborných ambulancií. V testovaných odboroch sa zapojilo v priemere 15 percent poskytovateľov – konkrétne 144 z celkovo 967 poskytovateľov zahrnutých do Pilota 1. Počet zapojených ambulancií dosiahol 215. 

Nízka a zároveň nerovnomerná účasť podľa A. Zlatoša obmedzuje vypovedaciu hodnotu výsledkov Pilota 1. Výsledky prvej fázy testovania preto nemusia v plnej miere zachytávať situáciu v celej sieti špecializovaných ambulancií.

Otázky zostávajú

Aktuálne prebiehajúci Pilot 2 by mal skončiť 31. marca 2027. Súčasný katalóg sa má podľa návrhu zrušiť o tri mesiace neskôr, 30. júna 2027. Na vyhodnotenie testovania a následnú implementáciu nového zoznamu výkonov tak zostáva pomerne krátky čas. 

Andrej Zlatoš upozorňuje, že pri Pilote 2 bude termín podľa neho veľmi tesný. Závisieť bude aj od toho, kedy štát vyhodnotí získané dáta. Najväčšia neistota pritom podľa neho čaká odbory, ktoré sa do testovania vôbec nezapojili. Nový systém by v ich prípade prešiel rovno do praxe bez predchádzajúceho overenia. 

Dôležitou otázkou podľa Andreja Zlatoša zostáva aj financovanie. Ak štát v rozpočte na rok 2027 neposilní financovanie špecializovaných ambulancií a zdravotné poisťovne nezmenia spôsob výpočtu ceny bodu, nový zoznam výkonov by podľa neho mohol viesť k plošnému poklesu príjmov ambulancií. 

Podstatu problému ilustruje jednoduchým príkladom. Ak sa rovnaký objem peňazí rozdelí medzi 25 výkonov namiesto doterajších 20, samotná zmena bodového ohodnotenia ešte neznamená, že ambulancia dostane viac peňazí. Podľa A. Zlatoša by bez navýšenia celkového objemu financií nebolo možné zabezpečiť ani vyššie personálne náklady či investície potrebné na fungovanie ambulancií. 

Podobný názor zastáva Zväz ambulantných poskytovateľov, ktorý za súčasných podmienok neodporúča vstup do dobrovoľnej ostrej prevádzky.

ZAP odporúča počkať

Pilotná fáza nového systému zahŕňa dermatovenerológiu, geriatriu, neurológiu, pneumológiu, pediatriu a vnútorné lekárstvo. Dobrovoľný prechod do ostrej prevádzky bol pôvodne plánovaný na 1. októbra 2026. Za podmienok, ktoré boli doposiaľ predstavené však ZAP svojim členom neodporúča vstup do dobrovoľnej ostrej prevádzky. 

Podľa prezidentky ZAP, Zväz ambulantných lekárov nespochybňuje potrebu modernizácie zoznamu výkonov. Nemôže však podľa nej súhlasiť s tým, aby sa reforma uskutočnila na úkor ambulancií a v konečnom dôsledku aj na úkor pacientov. „Potrebujeme odmeňovanie, ktoré bude zodpovedať reálnej práci a reálnym nákladom ambulancií,“ uviedla MUDr. Jaroslava Orosová. 

Dodala, že ak by reforma viedla k ďalšiemu ekonomickému oslabeniu ambulancií, tak by mohla práveže ešte zhoršiť dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. 

Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.

ilustracny obrazok