Predstava, že ministerstvo hospodárstva by automobilkám plánovalo využitie výrobných liniek je absurdná – predstava, že to bude robiť ministerstvo v nemocniciach je reformným krokom? Pýtajú sa odborníci
Konkrétne plány, ako uzdraviť štátne nemocnice, predstavil minister zdravotníctva Kamil Šaško na celonárodnej konferencii. Zdravotnícki analytici ale zostávajú skeptickí a tvrdia, že mnohé iba prinavrátia to, čo už v nemocniciach kedysi fungovalo. Pri iných zasa tvrdia, že rezort vymýšľa koleso. Ani jedno opatrenie sa však netýka ľudských zdrojov, kde audit ukázal najväčšie možné úspory.
Dlh štátnych nemocníc, ktorý presiahol miliardu eur, nevyužité lôžka či operačné sály, neexistujúci elektronický dochádzkový systém, prezamestnanosť na strane lekárov, nízka výkonnosť, chýbajúce dokumenty o nákupoch, chýbajúce lieky obstarané nemocnicou, aj tieto problémy odhalili audity štátnych nemocníc.
Žiadne konkrétne dáta však na konferencii nezazneli. Ministerstvo prikázalo piatim štátnym nemocniciam zverejniť individuálny audit. K tomu sa verejnosť vie dopracovať pomerne komplikovane, cez webové stránky jednotlivých nemocníc. Na webovej stránke ministerstva zverejnené nie sú.
Centrálne nakupovanie
Minister zdravotníctva Kamil Šaško chce finančnú situáciu v príspevkových zariadeniach ministerstva zmeniť konkrétnymi krokmi.
Prvým z nich je centrálne verejné obstarávanie liekov na základe riadenia centrálneho skladu liekov. Nemocnice by mali týmto spôsobom centrálne zabezpečovať zásoby liekov prostredníctvom transparentných rámcových zmlúv s dodávateľmi liekov. Tieto systémy by sa mali automaticky aktivovať pri určenom poklese stavu zásob.
Audity ukázali, že napríklad systém nemocnice v Nitre nesleduje zásoby na úrovni medziskladov. Nemocnica nevykonáva mesačné uzávierky na overenie a validáciu reálnej spotreby a audit nevedel spoľahlivo porovnať evidovanú spotrebu so skutočnou. Analýza obstarávania ukázala, že nemocnica nevyužíva centralizovaný nákup liekov a zdravotníckeho materiálu, kde by sa dali uplatniť objemové zľavy a znížiť administratívnu záťaž.
Zmluvy na techniku
Druhým bodom ozdravného plánu nemocníc majú byť rámcové zmluvy na obstarávanie hlavných typov zdravotníckej techniky. Minister K. Šaško avizuje prípravu a vysúťaženie série rámcových zmlúv na obstarávanie vybranej zdravotníckej techniky s najväčším vplyvom na objem každoročne vynakladaných kapitálových výdavkov.
Pri zmluvách ministerstvo avizuje prihliadať na úroveň, do ktorej je nemocnica podľa jej profilu výkonov zaradená. Následne má súťažné podmienky, obsah rámcových zmlúv posúdiť Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.
Zdravotnícki experti sú však pomerne skeptickí. „O tomto sa rozpráva už roky, je to príklad pekných plánov, ktoré ale štát nie je schopný priviesť do praxe. Mala by to byť súčasť širšieho posunu k sieťovému riadeniu štátnych nemocníc, nie osamotený krok,“ povedal analytik INESS Martin Vlachynský.
Povinná elektronická dochádza
Pomerne neštandardnou požiadavkou ministra je zavedenie elektronickej evidencie dochádzky. Tá má byť zavedená vo všetkých štátnych nemocniciach tak, aby nebolo možné vykonávať zmeny v dochádzkovej evidencii bez vyznačenia zmeny a adekvátneho odôvodnenia vykonania zmeny.
V súčasnosti je elektronický dochádzkový systém využívaný v troch z piatich nemocníc. Dochádzku v papierovej forme má UNB v troch dokumentoch a Fakultná nemocnica Nitra dokopy v dvoch dokumentoch.
Zavádzanie optimalizačných opatrení či elektronického dochádzkového systému vo veľkých štátnych nemocniciach naráža na odpor zo strany zamestnancov. Riaditeľ UNB na konferencii uviedol, že po zavedení elektronickej dochádzky pre vyšší manažment v nemocnici sa našli prestrihnuté káble.
Podľa M. Vlachynského ide o zarážajúcu požiadavku, ktorá mala byť realitou už roky. „Je fascinujúce, že v podniku so stovkami, či dokonca tisíckami zamestnancov nie je elektronická evidencia dochádzky. Ešte fascinujúcejšie je, že ju musí zaviesť štát, miesto manažmentu nemocníc. Ukážka toho, že teoreticky má manažment štátnych nemocníc široké právomoci, nemá ich podopreté reálnou mocou a je v takýchto otázkach de facto ekonomicky nesvojprávny,“ zhodnotil.
Manažérske riadenie investícií
Štvrtou požiadavkou ministra K. Šaška je riadenie investícií cez cost-benefit analýzu. Každá investícia v nemocniciach bude musieť mať preukázanú návratnosť alebo medicínsky prínos, preukázaný štandardizovanou cost-benefit analýzou.
Táto požiadavka vyvoláva dojem, že nemocnice investovali bez toho, aby to mali poriadne premyslené. „Toto je základný manažérsky nástroj na riadenie investícií. Na mieste je otázka – podľa čoho boli riadené investície doteraz? Zároveň je to jedna z príčin nízkej ekonomickej výkonnosti štátnych nemocníc,“ podotýka M. Vlachynský.
Lepšie využitie zdrojov
Zlepšiť sa má aj využívanie lôžok, ktoré sú podľa anylýzy PwC využívané priemerne na 40 percent. Ministerstvo chce teraz implementovať plán zavádzania takzvaných flexibilných lôžok a optimalizáciu celkového počtu lôžok.
Zdravotnícky expert Martin Smatana tvrdí, že rezort týmto krokom veľa peňazí neušetrí. „Určite, dá sa to zaviesť, ale tento krok náklady neušetrí. Jedine v prípade, ak by došlo ku krutému znižovaniu počtu lôžok a zavreli by sa celé pavilóny či budovy. Toto opatrenie by dokázalo ušetriť náklady, ak by sa zmenil personálny normatív. Ale také opatrenie minister neohlásil,“ zhodnotil.
Ďalším krokom má byť optimalizácia využitia operačných sál. Analýza tvrdí, že tie sú využívané maximálne do 15-tej hodiny a v poobedňajších hodinách sa takmer neoperuje. Po novom má byť zavedené centrálne plánovanie operačných programov s cieľom zvýšiť vyťaženosť sál minimálne o 20 percent oproti súčasnému stavu.
Otázkou však podľa M. Smatanu je, prečo je v nemocniciach tak nízke využitie sál. Ak to je nedostatkom anesteziológov, alebo zlým stavom, prípadne centrálnou sterilizáciou, tak tento krok sa ministrovi nemusí podariť. „Ale ako cieľ to nie je zlé opatrenie, len kľúčové je vedieť prečo máme dnes percentá, ako audit deklaruje,“ dodáva analytik.
Tretím krokom má byť lepšie využitie zobrazovacích zariadení. A to pomocou ukazovateľa počtu výkonov v prepočte na pracovný deň a zariadenie. Podstatnou otázkou pri tomto kroku je podľa M. Smatanu je, či majú nemocnice limity od zdravotných poisťovní. Ak nie, tak to bude podľa jeho slov nemocnice stáť viac – na personálnych nákladoch či spotrebnom materiáli. Bez analýzy príjmovej stránky a zmlúv sa toto opatrenie podľa neho nedá hodnotiť.
„Opäť, aj toto je niečo, čo by mal robiť manažment nemocníc. To, že sa tak nedeje, je svedectvom nefunkčného riadenia štátom vlastnených nemocníc. Predstava, že ministerstvo hospodárstva by automobilkám plánovalo využitie výrobných liniek je absurdná – predstava, že to bude robiť v nemocniciach je reformným krokom? Nie, je to znakom zúfalého mikromanažmentu v nefunkčnom systéme,“ poznamenal M. Vlachynský.
Centralizované nákupy špeciálneho zdravotníckeho materiálu
Zdravotnícky materiál využívaný v nemocniciach v objemoch, v ktorom sa spotrebúva nie je lacný. Ušetriť na nich by mali pomôcť centrálne nákupy na základe rámcových zmlúv na hlavné typy materiálov. A to s využitím centrálneho registra cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
Ide však o krok, ktorý už v praxi zavedený bol. „Osobne som to zastrešoval v rokoch 2016 až 2020, kým to OľaNO nezastavilo bez jediného vysvetlenia. Dodnes sa aktívne mediálne bránia akémukoľvek systémovému reštartu tejto iniciatívy,“ povedal M. Smatana.
Podľa M. Vlachynského by nemocnice mali tvoriť sieť alebo siete a obstarávať centrálne. To, že to bude robiť ministerstvo bez toho, aby reorganizovalo riadenie nemocníc, je podľa neho opäť len záplatou na zle nakreslený systém.
„Veď len samotná Univerzitná nemocnica Bratislava má tržby pol miliardy eur. To je viac, ako celá sieť nemocníc Agel a zhruba toľko, ako celá sieť Penta Hospitals. Prečo nedokáže obstarávať tak efektívne, ako oni? Akú špeciálnu výhodu má obstarávanie cez ministerstvo?“ pýta sa M. Vlachynský.
Ozdravné plány pre nemocnice
Opatrenie, ktoré pravdepodobne mnohých prekvapilo, je ozdravný plán pre každú nemocnicu, ktorá dosiahne za hospodársky rok stratu. Povinne bude musieť predložiť ozdravný plán s konkrétnymi míľnikmi a s povinnosťou jeho odpočtovania na mesačnej báze voči vedeniu ministerstva.
Tento plán má mať viacero krokov. Prvým je vypočutie riaditeľa nemocnice v parlamentnom výbore pre zdravotníctvo. Tam má každý riaditeľ zadĺženej nemocnice predostrieť dôvody, pre ktoré sa zariadenie do straty dostalo.
Ďalším krokom majú byť povinné výkonnostné merateľné ukazovatele po jednotlivých oddeleniach. A to na úrovni každého oddelenia, ktoré budú viazané na variabilnú zložku mzdy.
Ozdravné plány nemocníc však nie sú žiadnou novinkou. „Pamätám si ich ešte z oddlženia v roku 2018. Boli neverejné a všetky skončili zabudnuté v zásuvkách. Ozdravný plán bude funkčný nástroj vtedy, ak na jeho vykonávanie bude dozerať nezávislý dozorca, napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A keď následkom jeho ignorovania bude bankrot inštitúcie. Tomuto by výrazne napomohla transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, ktorá by zúžila legálny manévrovací priestor v zadlžovaní. Inak to bude len cvičenie s papiermi,“ zhodnotil M. Vlachynský.
Ozdravné plány sa mali robiť aj tento rok. Bola to podľa M. Smatanu totiž podmienka oddlženia. „Toto ale nič nevyrieši, ak je dôvod straty nízky príjem. Čiže robiť obetných baránkov z riaditeľov nemá význam. Ani najlepší riaditeľ fakultnej či univerzitnej nemocnice nedokáže pri súčasnom financovaní dlhodobo generovať pozitívne čísla. Akýkoľvek výbor, plán či výmena to nezmení,“ myslí si M. Smatana.
Nútená správa štátnej nemocnice
Ak žiadne predchádzajúce kroky nemocnici nepomôžu, prejde do nútenej správy ministerstva zdravotníctva. Čo má byť sprevádzané odvolaním riaditeľa štátnej nemocnice a celého manažmentu a ustanovením krízového manažéra, a spracovaním krízového ozdravného plánu zo strany krízového manažéra, ktorý schváli ministerstvo. Ministerstvo však nehovorí o tom, akým spôsobom chce eliminovať politický vplyv na riadenie štátnych nemocníc, ktorých riaditelia sú priami politickí nominanti, najčastejšie vyberaný samotným ministrom. Pri krátkej životnosti ministra, ktorá nieraz trvá iba niekoľko mesiacov, sa vedenie mnohých nemocníc pri výmene vedenia rezortu automaticky mení.
„Nevymýšľa ministerstvo koleso odznova? Slovenský právny poriadok má jasné definície – kedy je spoločnosť platobne neschopná/predĺžená, kedy nastáva stav hroziaceho úpadku, kedy stav riadneho úpadku a aké z toho vyplývajú následky (preventívna reštrukturalizácia verejná/neverejná, konkurz a reštrukturalizácia, likvidácia atď.), a kto má akú zodpovednosť (manažment, správca, veritelia, súd, atď.),“ hovorí expert M. Vlachynský.
Nie je podľa jeho slov jasné, prečo sa nevyužijú už dostupné nástroje a namiesto toho sa zavádza akási nútená správa pod ministerstvom zdravotníctva. „Jedna odpoveď je preto, lebo chýba transformácia nemocníc. Bude táto nútená správa vôbec poriadne legislatívne ukotvená, alebo to bude len politický krok odvolania vedenia a menovania nového, bez pevne definovaných procesov? Pojem nútená správa pozná zákon len pre obce, znamená to, že rovnaké princípy, ako na obce sa budú uplatňovať na nemocnice? Alebo toto bude nejaká úplne iná nútená správa?“ uzavrel odborník M. Vlachynský.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
