Zbytočné užívanie antibiotík podporuje šírenie rezistentných baktérií

Približne každá tretia baktéria zachytená pri infekciách spojených so zdravotnou starostlivosťou je odolná voči dôležitým antibiotikám. 

Vyplýva to z údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Jeho každoročná epidemiologická správa siete EARS-Net za rok 2025 zároveň ukazuje, že priemerná miera rezistencie v krajinách EÚ/EHP presahuje desať percent až pri 23 z 27 sledovaných kombinácií baktérií a antibiotík. 

Antibiotická rezistencia však nekomplikuje iba liečbu bakteriálnych infekcií, napríklad zápalu pľúc. Účinné antibiotiká sú dôležité aj pri mnohých medicínskych zákrokoch. Pomáhajú predchádzať infekčným komplikáciám, ale aj liečiť ich, ak sa u pacienta rozvinú. 

Ak baktérie prestanú na antibiotiká reagovať, lekári majú menej možností, ako infekciu účinne liečiť. Jedným zo spôsobov, ako spomaľovať šírenie rezistencie, je preto používať tieto lieky iba vtedy, keď sú skutočne potrebné. 

Šírenie odolnosti voči antibiotikám ohrozuje budúcnosť medicíny

Šírenie odolnosti voči antibiotikám ohrozuje budúcnosť medicíny

Čítať viac

Deti dostávajú antibiotiká aj na infekcie, pri ktorých nepomáhajú

Na šírenie odolnosti voči antibiotikám upozorňuje aj tohtoročná kampaň pri príležitosti Európskeho dňa povedomia o antibiotikách, ktorý pripadá na 18. novembra. 

Kampaň sa zameriava najmä na dojčatá a deti v predškolskom veku. Práve ony patria medzi skupiny, ktoré sú antibiotickej liečbe vystavené najčastejšie. Hlavným mottom kampane je „Chráňte svoje deti – používajte antibiotiká rozumne“. 

Mnohé bežné detské infekcie majú vírusový pôvod, pri ktorom antibiotiká nepomáhajú. Týka sa to napríklad prechladnutia, chrípky či väčšiny bolestí hrdla. 

„Antibiotikum je liek určený proti baktériám. Chrípku spôsobuje vírus, preto na ňu antibiotiká jednoducho neúčinkujú,“ vysvetlil farmaceut a manažér kontroly procesov a odborného rozvoja spoločnosti Dr. Max PharmDr. Ladislav Pôčik.

Zbytočné užívanie antibiotík podporuje rezistenciu

Základným predpokladom prevencie antibiotickej rezistencie je zodpovedné používanie týchto liekov. Pacienti by ich mali užívať len na odporúčanie lekára a dodržiavať predpísané dávkovanie aj dĺžku liečby. Bez konzultácie s lekárom by nemali vynechávať dávky, meniť ich množstvo ani liečbu predčasne ukončiť. 

Antibiotiká nie sú určené na preventívne užívanie. Pacienti by tiež nemali siahať po liekoch, ktoré im zostali z predchádzajúcej liečby, ani ich poskytovať ďalším členom rodiny. „Antibiotikum nie je liek, ktorý si odložíme do zásoby na budúcu nádchu,“ upozornil Ladislav Pôčik. 

Problémom môže byť aj nesprávne pripisovanie zlepšenia zdravotného stavu antibiotikám. Ak sa pacient po niekoľkých dňoch ich užívania začne cítiť lepšie, môže nadobudnúť dojem, že lieky zabrali. Pri mnohých vírusových infekciách by však k zlepšeniu došlo aj bez nich. 

Zbytočné užívanie antibiotík vytvára selekčný tlak, pri ktorom majú odolnejšie baktérie výhodu a môžu sa ďalej množiť a šíriť. Tým sa zvyšuje podiel rezistentných kmeňov. 

Riziko infekcií a následnej potreby antibiotickej liečby možno znižovať aj dodržiavaním hygienických návykov a očkovaním. Pri chrípke je najúčinnejšou špecifickou prevenciou očkovanie, ktoré nedokážu nahradiť ani vitamíny, ani minerály.

Tohtoročná chrípková sezóna bude iná. Vakcín má byť viac ako vlani, zmenilo sa aj ich zloženie

Tohtoročná chrípková sezóna bude iná. Vakcín má byť viac ako vlani, zmenilo sa aj ich zloženie

Čítať viac

„Vitamín C nenahrádza očkovanie proti chrípke. Antibiotikum nelieči chrípku a už vôbec by sme ho nemali užívať preventívne. Čím rozumnejšie budeme antibiotiká používať dnes, tým väčšia je šanca, že nám zostanú účinné, keď ich budeme skutočne potrebovať,“ upozorňuje farmaceut. 

Zodpovedné používanie antibiotík zahŕňa aj správne nakladanie s nepoužitými liekmi. Pacienti by ich nemali vyhadzovať do komunálneho odpadu ani splachovať do toalety, ale odovzdať v lekárni. Zvyšky liečiv sa tak nedostanú do životného prostredia, kde môžu prispievať k selekcii rezistentných mikroorganizmov.

Kedy má antibiotická liečba opodstatnenie

Jednou z častých obáv pacientov je, že sa vírusové ochorenie „zmení na bakteriálne“. Vírus sa však na baktériu zmeniť nemôže. K vírusovej infekcii sa môže pridať sekundárna bakteriálna infekcia, pri ktorej už môže byť antibiotická liečba potrebná.

Rozlíšiť vírusovú a bakteriálnu infekciu pritom nemusí byť vždy jednoduché. Obe môžu mať podobné príznaky, preto lekár pri určovaní príčiny ochorenia nemusí vychádzať iba z ťažkostí pacienta. Pomôcť mu môže aj vyšetrenie C-reaktívneho proteínu (CRP).

Na jeho stanovenie stačí malá vzorka krvi odobratá z prsta. Výsledok je dostupný v priebehu niekoľkých minút a pomáha posúdiť zápalovú reakciu organizmu. 

V boji proti antibiotickej rezistencii pomáhajú aj lekárne. Vykonali desiatky tisíc CRP vyšetrení

V boji proti antibiotickej rezistencii pomáhajú aj lekárne. Vykonali desiatky tisíc CRP vyšetrení

Čítať viac

Samotná hodnota CRP však neurčuje, či pacient potrebuje antibiotiká. Lekár ju musí vždy vyhodnotiť spolu s príznakmi, dĺžkou ich trvania a celkovým zdravotným stavom pacienta. 

Na dôležitosť správneho používania antibiotík upozorňuje aj Svetový týždeň povedomia o antimikrobiálnej rezistencii, ktorý každoročne pripadá na 18. až 24. novembra. Pripomína, že antibiotiká majú v liečbe svoje presné miesto a ich zbytočné používanie ohrozuje ich účinnosť do budúcnosti. 

Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter. 

ilustracny obrazok

Tieto stránky sú určené odborníkom z oblasti zdravotníctva

Potvrdzujem, že som osobou oprávnenou predpisovať lieky alebo osobou oprávnenou vydávať lieky, ako sú špecifikované v zákone č. 362/2011 Z.z. o liekoch v znení neskorších predpisov.