Revízia výdavkov štátnych nemocníc, ktorú zverejnilo ministerstvo financií, poukazuje na zarážajúce plytvanie, nekompetentnosť a absolútne zlyhanie kontroly ich vedenia
Dokument detailne mapuje nezrovnalosti v hospodárení štátnych nemocníc a odhaľuje systémové problémy, ktoré už roky požierajú verejné financie bez akejkoľvek skutočnej snahy o nápravu.
Šokujúce nie sú len výsledky samotnej revízie, ktoré hovoria o chaotickom nakladaní s miliardami eur, ale najmä správanie ministerstva zdravotníctva, respektíve (ne)reakcia. Nie je prekvapujúce, že vedenie rezortu údajne vedome odďaľovalo publikovanie analýzy ÚHP. Tento kľúčový rezort, ktorý by mal okamžite predstúpiť pred verejnosť a vysvetliť, ako hodlá situáciu riešiť, mlčí. Nezáujem ministerstva je výsmechom nielen zdravotníkom v prvej línii, ale predovšetkým občanom Slovenska, ktorí pochybenia a manažérsku neschopnosť v štátnom zdravotníctve zo svojich daní financujú.
Kde je politická zodpovednosť? Kde sú konkrétne kroky na zastavenie nehospodárneho míňania? Namiesto toho sledujeme už tradičný slovenský scenár – zatĺkanie, bagatelizovanie a najmä čakanie, že kauza vyšumí dostratena ako mnohé pred ňou.
Revízia jasne poukázala na rozdiely v nákupných cenách základných materiálov, neodôvodnené prevádzkové náklady a kolosálnu neefektívnosť v manažmente nemocníc. To, že niektoré nemocnice platia za rovnaký typ vybavenia alebo služieb dvojnásobok toho, čo iné – bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu, bolo doposiaľ iba akýmsi verejným tajomstvom. Rovnako to platí pri výbere najvyššieho manažmentu štátnych nemocníc. Ministerstvo financií jasne pomenovalo fakt, že výberové konania na riaditeľov najväčších štátnych nemocníc, ktoré sa zadlžujú najviac, sú často iba formalitou.
Informácie, ktoré sa ministerstvo financií neštítilo konečne zverejniť, už nemožno zamiesť pod koberec. Hovoria totiž o systematickom vyťahovaní verejných zdrojov bez akejkoľvek obavy z následkov.
A práve tu prichádzame k podstate problému: slovenské zdravotníctvo nie je len podfinancované, ako to politici často opakujú, slovenské zdravotníctvo je predovšetkým katastrofálne riadené. Každé euro v systéme je potenciálnou obeťou nekompetencie, protekcionizmu a chýbajúcej zodpovednosti.
Ticho vedenia ministerstva zdravotníctva v tejto veci je ukážkou hlboko zakorenenej arogancie moci. Namiesto toho, aby sa k problémom postavilo čelom, radšej kalkuluje, koľko mediálneho hluku bude musieť ešte ustáť, kým sa verejnosť unaví, a pozornosť sa presunie na ďalší škandál.
Je neprípustné, aby sa ministerstvo zdravotníctva len pasívne prizeralo, ako nemocnice premrhávajú verejné prostriedky, bez toho, aby nieslo priamu zodpovednosť za stav, ktorý analýza odhalila. Politická funkcia nesmie byť ochranou pred dôsledkami neschopnosti. Naopak, práve tí, ktorí majú moc rozhodovať, by mali ako prví čeliť následkom svojich činov (alebo nečinnosti).
Ak má mať Slovensko vôbec šancu na moderné, efektívne a spravodlivé zdravotníctvo, je nevyhnutné začať od základov: nulová tolerancia plytvania, jasné vyvodenie osobnej zodpovednosti a okamžité opatrenia na zabezpečenie transparentnosti a efektívnosti riadenia. Bez toho budeme ďalej sledovať len opakovanie toho istého scenára: viac peňazí do deravého systému, viac výhovoriek, bez výsledkov.
Je čas prestať si klamať do očí. Prvým krokom je priznať si pravdu. Problémom slovenského zdravotníctva nie je len nedostatok peňazí, ale najmä morálny bankrot jeho riadenia.
