Porovnanie slovenských a českých úhrad ukazuje, že problém nie je v nedostatku zdrojov, ale aj v ich využívaní
Do slovenských nemocníc plynie výrazne viac peňazí, ich zadlženie však narastá a pacienti na plánované výkony stále čakajú dlho. Podľa Henriety Tulejovej z Advance Institute k tomu prispieva aj to, že za mnohé časté hospitalizácie platíme slovenským nemocniciam podstatne viac než Česi tým svojim. Vyššia úhrada pritom nie je pre pacientov dobrou správou. Pri obmedzených zdrojoch totiž znamená menej ošetrených ľudí.
Viac peňazí, viac dlhov, dlhšie čakanie
Ako uvádza H. Tulejová, výdavky zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť sa za posledné roky zvýšili o 40 percent a nemocnice z nich dostávajú čoraz väčší podiel (37 percent). Rozpočet na ústavnú starostlivosť vzrástol z 2,5 miliardy eur v roku 2023 na 3,1 miliardy v roku 2025. Záväzky štátnych nemocníc po lehote splatnosti napriek tomu stúpli zo 723 na 929 miliónov eur a na čakacích listinách je viac ako 84-tisíc pacientov.
Vo verejnej diskusii sa často objavujú tvrdenia, že nemocnice nedostávajú adekvátne úhrady. Autorka štúdie sa však pozrela na to, či príčina nie je inde. Mzdy v nemocniciach výrazne vzrástli, akútnych lôžok je veľa a počet hospitalizácií klesá. A priemerné náklady rastú rýchlejšie ako príjmy zdravotníctva. Verejná debata sa podľa nej príliš sústreďuje na to, kto dostane z peňazí väčší podiel. A menej sa už pýtame na to, čo za vyššie úhrady pacienti reálne za svoje zdravotné odvody dostávajú. Spolu s prirodzeným starnutím obyvateľstva bude táto otázka čoraz dôležitejšia.
Ako sa nemocniciam platí
Nemocnica nedostane za každého pacienta rovnakú sumu. Ako pripomína H. Tulejová platí systém DRG. Poisťovňa má pre jednotlivé typy pacientov určenú cenu, ktorá závisí od diagnózy a náročnosti liečby. Za jednoduchší prípad zaplatí menej, za zložitejší viac. Zohľadňuje sa aj typ nemocnice, pretože fakultné nemocnice musia mať podľa zákona viac personálu, špecializované vybavenie a nepretržitú pohotovosť. Výšku úhrady určuje ministerstvo zdravotníctva. Základná sadzba sa pohybuje od 4 222 eur vo fakultných a univerzitných nemocniciach po 3 430 eur v krajských a okresných.
Kedysi dostávali nemocnice väčšinu peňazí v globálnom rozpočte. Od roku 2025 sa však významná časť hospitalizácií (28 percent) uhrádza priamo za každý prípad. Autorka pripomína aj to, že pod tlakom štrajkov lekárov sa medziročné navýšenia rozpočtov začali rozdeľovať podľa počtu lekárov, nie podľa počtu a zložitosti ošetrených prípadov.
Slovensko a Česko: kde platia viac
Analytička Advance Institute porovnala úhrady slovenských nemocníc s nemocnicami v Českej republike, ktorá má podobný zdravotný systém. Obe krajiny podľa H. Tulejovej nakupujú lieky, materiál a prístroje na rovnakom európskom trhu a platy lekárov sú porovnateľné. Podľa porovnania za rok 2025 sú slovenské dokonca vyššie (5 371 eur oproti 4 983 eur). České nemocnice sa pritom nezadlžujú a Česko pravidelne aktualizuje úhrady podľa reálnych nákladov. V analýze porovnala úhrady za 115 najpočetnejších skupín hospitalizácií, ktoré tvoria 67 percent prípadov uhrádzaných priamo za prípad.
Výsledky ukázali, že väčšina úhrad nemocniciam na Slovensku je vyššia alebo porovnateľná s tými v Českej republike. Autorka uvádza aj konkrétne príklady.
V oblasti kardiológie za implantáciu dvojdutinového kardiostimulátora bez závažných komplikácií dostanú slovenské kardioústavy a fakultné nemocnice 7 856 eur za pacienta, české nemocnice 3 909 eur. Rozdiel je 100 percent. Tento výkon predlžuje život ľuďom s poruchami srdcového rytmu a čakacia doba naň je podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií jeden až štyri mesiace.
V ortopédii pri výmene bedrového kĺbu sú slovenské úhrady vo fakultných nemocniciach vyššie o 12 až 31 percent, pri výmene kolena v rôznych typoch nemocníc o šesť až 17 percent.
V pôrodníctve napríklad za nekomplikovaný vaginálny pôrod dostane fakultná nemocnica 3 114 eur, kým v Česku sa všade platí 1 983 eur (rozdiel tvorí 57 percent). Pri novorodencoch dosahujú rozdiely 19 až 78 percent.
V brušnej chirurgii a pri cievnych mozgových príhodách sú úhrady sú porovnateľné.
Rozdiel je však v jednodňových výkonoch. Slovenské úhrady sú naopak väčšinou nižšie, približne o desať až 30 percent. V Českej republike ich poisťovne platia štedrejšie, aby nemocnice motivovali k presunu výkonov z lôžka do jednodňového režimu.
Autorka pripúšťa, že časť rozdielu pri kĺboch môže vysvetľovať to, že slovenské úhrady zahŕňajú aj náklady na rehabilitáciu, ktorú systém v Českej republike hradí osobitne.
Prečo vyššia úhrada nie je dobrá správa
Podľa H. Tulejovej platí jednoduché pravidlo. Ak za jednu operáciu zaplatíme dvojnásobok, z rovnakého rozpočtu ich urobíme polovicu. Zjednodušená simulácia Advance Institute ukázala, čo by sa dalo dosiahnuť, keby sa vybrané výkony poskytovali pri nákladoch a úhradách porovnateľných s Českom. Za rovnaké peniaze by bolo možné ročne:
- ošetriť o 8 600 kardiologických pacientov viac,
- urobiť o 800 náhrad bedrového a kolenného kĺbu viac,
- lepšie využiť 84,5 milióna eur v oblastiach, kde zdroje chýbajú.
Autorka zdôrazňuje, že ide o ilustráciu. Princíp je však jasný. Ak sa dá rovnaká starostlivosť poskytovať s podobnými nákladmi bez straty kvality, dokázali by sme na Slovensku vyliečiť viac ľudí.
Prečo je liečba na Slovensku drahšia
Úhrady nemocniciam na Slovensku vychádzajú z historických nákladov nemocníc, takže vysoká úhrada v praxi zrkadlí vysoké náklady. Henrieta Tulejová uvádza v analýze štyri hlavné príčiny tohto faktu.
Prvým z nich sú personálne náklady, ktoré tvoria viac ako polovicu nákladov na hospitalizáciu. Mzdy lekárov a sestier za posledné roky vzrástli, počet hospitalizácií však začal klesať. Autorka zároveň zdôrazňuje, že zdravotníci majú byť dobre zaplatení. Otázne je však nastavenie motivácií a odmeňovanie podľa výkonu.
Druhým dôvodom je priveľa lôžok. Oddelenia nemocníc potrebujú personál a vybavenie aj vtedy, keď je pacientov málo. Nedokončená optimalizácia siete nemocníc to zvlášť zreteľne ukazuje v pôrodníctve. Počet pôrodov klesol od roku 2017 z viac ako 57-tisíc na vyše 42-tisíc (o 26 percent), no počet pôrodníckych a novorodeneckých oddelení a lôžok ostal podobný. Ak by ministerstvo zdravotníctva pokračovalo z reforme nemocníc, systém by mohol ušetriť dodatočné financie, za ktoré by mohol nakúpiť ďalšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov.
Tretím dôvodom drahej liečby na Slovensku je nízka produktivita. Po skrátení pracovného času lekárov zo 40 na 37,5 hodiny týždenne sa podľa autorky produktivita nezvýšila, a tak sa operačné sály a prístroje využívajú menej.
Štvrtým uvádzaným dôvodom sú lieky a materiál. O nákladoch vo veľkej miere rozhodujú lekári pri lôžku, preto ich odporúča riadiť v spolupráci lekárov s ekonómami.
Päť krokov k lepšej dostupnosti
Autorka zdôrazňuje, že cieľom nie je nemocniciam peniaze brať, ale zabezpečiť, aby sa rastúce verejné zdroje prejavili v lepšej dostupnosti starostlivosti. Vo svojej analýze ponúka riešenia, ktoré by mohli zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti
- Riadiť náklady pri jednotlivých pacientoch v spolupráci vedenia nemocníc s primármi oddelení.
- Zvýšiť produktivitu lekárov a sestier. Čo znamená, že by manažment mal mať priestor a možnosť motivovať personál k lepšej produktivite a k vyššiemu počtu ošetrených pacientov. Napríklad aj zapojením časti personálu do nedostatkovej ambulantnej starostlivosti.
- Dokončiť optimalizáciu siete nemocníc a znížiť počet nadbytočných akútnych lôžok.
- Rozvíjať jednodňovú chirurgiua nastaviť úhrady tak, aby presun výkonov z lôžka finančne podporovali.
- Zmodernizovať systém DRG, ktorý vychádza z nemeckého vzoru z roku 2011 a nedostatočne zohľadňuje moderné metódy, napríklad miniinvazívne operácie či hematoonkológiu. Aj preto je podľa jej slov jedna nemocnica nedofinancovaná, kým iná dostáva neprimerane vysoké úhrady.
Čo za naše peniaze dostávame
Podľa H. Tulejovej nemá byť cieľom ošetrovať čo najviac pacientov na úkor kvality, ale o to, aby pacienti za starostlivosť neplatili viac len preto, že je starostlivosť poskytovaná neefektívne. Rovnaké peniaze by sa tak dali využiť na kratšie čakanie na operáciu, liečbu väčšieho počtu pacientov, nové lieky a technológie, posilnenie ambulantnej starostlivosti a menej opakovaného oddlžovania nemocníc z verejných zdrojov.
Výsledky porovnania neznamenajú, že zdravotníctvo je financované štedro v absolútnom zmysle, ani že nemocnice nemajú reálne náklady. Medzi objemom prostriedkov a počtom ošetrených pacientov sa však stráca čoraz viac. Za viac peňazí dostávajú pacienti menej, než by bolo možné. Rozpočet na ústavnú starostlivosť vzrástol za dva roky o viac než pätinu, a pritom počet hospitalizácií klesá, dlhy štátnych nemocníc rastú a čakacie listiny sa neskracujú.
Starnutie populácie podľa autorky prinesie potrebu viac starostlivosti, no menej ľudí, ktorí ju budú financovať a poskytovať. Preto je podľa nej nevyhnutné pýtať sa nielen na to, koľko peňazí nemocnice dostanú, ale aj čo za ne pacienti získajú.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
