Sú najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku. Pritom z veľkej časti, až 80 percentám všetkých predčasných srdcových infarktov a mozgových príhod možno predísť prevenciou.
Päť chronických ochorení, päť závažných diagnóz, ktoré trápia Slovákov. Spoločne s odborníkmi sme sa pozreli na to, ktoré choroby nás trápia najviac a čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa im čo najdlhšie vyhli. Medicína prináša nový seriál Päť diagnóz Slovenska. V prvej časti sme sa pozreli na srdcovocievne ochorenia.
Väčšina kardiovaskulárnych ochorení totiž priamo súvisí s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi a životným štýlom. Najčastejším kardiovaskulárnym a zároveň najrozšírenejším chronickým civilizačným ochorením je artériová hypertenzia. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) tvoria hypertenzné choroby najväčší podiel novoprijatých pacientov do pravidelného sledovania kardiologických ambulancií.
Hypertenzia, najmä tá neliečená, je nebezpečná v tom, že spôsobuje následne ďalšie závažné ochorenia srdca a ciev. Na Slovensku máme vyše 1,3 milióna ľudí s hypertenziou- ide však len o tých, ktorí o svojej diagnóze vedia, užívajú lieky a sú sledovaní lekárom.
Odborníci ale odhadujú, že vysokým krvným tlakom v skutočnosti trpí okolo 40 až 50 percent celej dospelej populácie na Slovensku, čo znamená, že vyše 600 tisíc Slovákov o svojej chorobe nevie a nelieči sa. Údaje zdravotných poisťovní ukazujú, že o väčšinu hypertonikov v roku 2022 sa starali lekári a lekárky vo všeobecnej ambulantnej sfére.
Najdrahší liek? Ten, ktorý pacient neužije
Obrovský problém pri hypertenzii je prístup pacientov k liečbe. Štatistiky sú neúprosné, každý druhý pacient s hypertenziou liečbu nedodržiava správne alebo lieky svojvoľne vysadzuje. „Pri kardiovaskulárnych ochoreniach je problém obzvlášť zásadný, pretože pravidelná liečba dokáže predchádzať infarktom, mozgovým príhodám či srdcovému zlyhaniu,“ upozornila hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo MUDr. Etela Janeková. Až 84 percent pacientov po infarkte alebo mozgovej príhode má pritom v anamnéze hypertenziu.
Nedodržiavanie liečby pritom nie je len zdravotný, ale aj ekonomický problém. Údaje ministerstva zdravotníctva ukazujú, že náklady na liečbu akútnych stavov prudko rastú: cievna mozgová príhoda: približne 8 800 eur (+45 percent medziročne), infarkt myokardu: približne 9 700 eur (+20 percent), srdcové zlyhávanie: približne 5 000 eur (+26 percent).
Zároveň platí jednoduchá rovnica: čím bude liečba jednoduchšia, tým dlhšie ju pacient bude užívať. Podľa dát poisťovne Dôvera z roku 2026 každé jedno euro investované do jednoduchšej liečby hypertenzie (pomocou fixných kombinácii) ušetrí až 12,5 eura na hospitalizáciach. Odborníci sa zhodujú v tom, že jedným z najúčinnejších riešení, ako zvýšiť adherenciu, je zjednodušenie liečby. Moderné fixné kombinácie umožňujú liečiť napríklad hypertenziu a dyslipidémiu jednou tabletou denne.
„Dnes vieme takto liečiť až 90 percent hypertonikov. Našou ambíciou je, aby do roku 2028 dosiahlo cieľové hodnoty tlaku aspoň 70 percent pacientov,“ uviedla prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti MUDr. Monika Kulinová. Tieto lieky dokážu podľa nej znížiť riziko hospitalizácií až o 37 percent. Problémom ale môže, opäť, byť samotný pacient. Často liečbu svojvoľne vysadí, pretože sa začne cítiť lepšie.
Analýza zdravotnej poisťovne Dôvera ukázala, že až 33 percent pacientov, ktorí v roku 2021 začínali užívať lieky na hypertenziu, boli liečení už v minulosti a liečbu prerušili. V niektorých prípadoch pacienti antihypertenzíva neužívali celé mesiace až roky.
Problémom nie sú len pacienti
Problém však nemusí byť len na strane pacientov. Štúdie aj analýzy ukazujú, že k zbytočným infarktom a mozgovým príhodám prispieva aj nedodržiavanie odporúčaných postupov zo strany lekárov. Najnovšie odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) odporúčajú u väčšiny pacientov začať liečbu dvojkombináciou antihypertenzív, podľa potreby pokračovať trojkombináciou a dávky zvyšovať na maximálne tolerované hodnoty. Monoterapia, teda liečba jedným liekom, je určená len pre vybrané skupiny pacientov.
Údaje zdravotných poisťovní však ukazujú, že realita je odlišná. Kombinovanou liečbou začína len 37 percent pacientov, väčšina je nastavená na monoterapiu a iba 22 percent dostáva fixnú kombináciu antihypertenzív. „Značná časť pacientov na monoterapii aj zostáva,“ upozornil analytik Martin Selvek z Dôvery.
Poisťovňa zároveň zistila výrazné rozdiely medzi ambulanciami. Podiel neliečených hypertonikov sa u jednotlivých všeobecných lekárov pohybuje od menej ako 20 percent až po viac ako 60 percent.V rámci hodnotenia kvality sleduje Dôvera aj to, či pacienti absolvujú odporúčané vyšetrenia, ako sú lipidový profil, vyšetrenie funkcie obličiek (kreatinín a pomer albumínu ku kreatinínu v moči) či EKG. Tieto vyšetrenia pomáhajú odhaliť poškodenie orgánov a ďalšie rizikové faktory spojené s hypertenziou.
Analýza zároveň ukázala výrazné rozdiely medzi jednotlivými ambulanciami v tom, ako dôsledne tieto kontroly zabezpečujú. Poisťovňa preto motivuje všeobecných lekárov k dodržiavaniu odporúčaných postupov aj finančne prostredníctvom ukazovateľov kvality. Ukazuje sa, že zavedenie hodnotiacich parametrov vie u lekárov viesť k pomerne rýchlej a výraznej zmene. V priebehu jedného roka od zavedenia kritéria bol na konkrétnej ambulancii pozorovnaný nárast využívania fixných kombinácii zo 64 na 84%.
Zároveň spustila bezplatný vzdelávací program pre pacientov s hypertenziou, či srdcovým zlyhávaním. Jeho obsahom je poradenstvo zdravotnej sestry a vedenie pacienta k zdravšiemu životnému štýlu, pravidelnému užívaniu liekov a celkovej lepšej adherencii k liečbe. Využiť môžu aj ad hoc poradenstvo na telefóne, či vybraní poistenci v pilotnom projekte aj digitálnu poradkyňu o hypertenzii v aplikácii Dôvery.
Štátna poisťovňa má iný prístup. „Všeobecná zdravotná poisťovňa nevstupuje do procesu liečby určovaním druhov farmakoterapie, v rámci platnej legislatívy len sleduje, či sú lieky na liečbu hypertonikov predpísané správne v zmysle preskripčných a indikačných obmedzení a či nedochádza k prekročeniu maximálnej dennej dávky a predpisu povoleného množstva liekov“, uviedla hovorkyňa VšZP Danka Capáková.
Poisťovňa zároveň ponúka svojim poistencom benefit, ktorý v prípade určitých diagnóz, vrátane vysokého krvného tlaku, umožňuje jednoduché monitorovanie životne dôležitých funkcií z domova. „Namerané hodnoty môžu byť v reálnom čase zdieľané s lekárom, čo umožňuje včasnú reakciu na zmenu zdravotného stavu“, dodala Capáková.
Srdcové zlyhávanie
Kým hypertenzia patrí medzi najrozšírenejšie diagnózy v rámci KVO, k najzávažnejším patrí srdcové zlyhávanie. Počet pacientov s touto diagnózou stúpa. Ukazujú to aj štatistiky poisťovní. Vo VšZP stúpol počet poistencov s touto diagnózou z vyše 85 tisíc v roku 2023 na takmer 106 tisíc v roku 2025. Nárast eviduje zdravotná poisťovňa Dôvera. Kým v roku 2023 mala 25 774 poistencov s diagnózou srdcového zlyhávania, o dva roky neskôr, teda v roku 2025 ich bolo už vyše 33 tisíc.
„Každý šiesty pacient so srdcovým zlyhávaním bol v roku 2024 hospitalizovaný. Celkovo bolo v Dôvere takmer 8 tisíc hospitalizačných prípadov“, uviedol Roman Mužik zo zdravotnej poisťovne Dôvera.
Srdcové zlyhávanie (SZ) predstavuje zdravotný problém, ktorý na Slovensku vedie k najčastejším príčinám hospitalizácie a spôsobuje vysokú mieru mortality. Podľa našich aj zahraničných štúdií sa hospitalizačná mortalita u pacientov so srdcovým zlyhávaním pohybuje od 4 percent do 10 percent. Jednoročná mortalita po prepustení je priemerne na úrovni 25 percent až 30 percent, viac ako tretina pacientov je do šiestich mesiacov po prepustení rehospitalizovaná.
Problém je, že mnohí pacienti sa o svojej diagnóze dozvedia až pri hospitalizácii. V prípade Dôvery štvrtina hospitalizácií sa týka pacientov, ktorí predtým nemali diagnostikované srdcové zlyhávanie a teda sa o svojej diagnóze dozvedajú v nemocnici.
Veľkým problémom na Slovensku je vyťaženosť ambulantných kardiológov. Mnohí ambulantní kardiológovia majú totiž v starostlivosti aj pacientov s hypertenziou, ktorí by mohli byť sledovaní len všeobecnými lekármi. V takom prípade by mali špecialisti viac času na závažnejšie stavy, napríklad pacientov so srdcovým zlyhávaním, ktorých počty na Slovensku stúpajú.
„Kardiológovia by nemali byť zahltení pacientmi s nekomplikovanou hypertenziou, ale mali by mať dostatočný priestor na starostlivosť o pacientov so závažnými ochoreniami, akým je srdcové zlyhávanie. To si vyžaduje opatrenia na viacerých úrovniach, od organizácie ambulantnej starostlivosti cez nastavenie zdravotných poisťovní až po personálne zabezpečenie kardiológie“, uviedol prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti MUDr. Milan Luknár, PhD.
Každý pacient so SZ po prepustení z nemocnice by mal do šiestich týždňov absolvovať kontrolu u kardiológa. Dáta ukazujú, že realita je úplne iná.
„Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2025 evidovala 12 520 hospitalizovaných poistencov so srdcovým zlyhávaním, čo predstavuje 11,84 percent z celkového počtu 105 740 poistencov so srdcovým zlyhávaním. Lekársku kontrolu v kardiologických ambulanciách absolvovalo do 6 týždňov po prepustení z nemocnice 4 275 poistencov“, dodala Capáková.
Podobne ako poistenci štátnej VšZP, aj poistenci Dôvery majú problém dostať sa ku kardiológovi do šiestich týždňov od hospitalizácie. „Len 40 percent pacientov s hospitalizáciou pre srdcové zlyhávanie prichádza na kontrolu ku kardiológovi do 6 týždňov od prepustenia z nemocnice“, dodal Martin Salvek. Najmenej to dodržiavajú ženy, pacienti nad 70 rokov a takí, ktorí nemali svojho kardiológa pred hospitalizáciou.
Dôvodov, prečo je to tak, je viacero. Ako ukázal prieskum poisťovne Dôvera, časť pacientov si neuvedomuje závažnosť svojho ochorenia, niektorí uvádzajú, že im v nemocnici nevysvetlili príčinu ich zdravotných problémov, prípadne nepochopili vysvetleniu lekárov. Tretina pacientov sa pri objednávaní na kontrolu u kardiológa nepovie proaktívne, že boli hospitalizovaní, preto dostanú neskorší termín.
Hospitalizácia pre srdcové zlyhávanie je pritom sama osebe významným rizikovým faktorom ďalšej úmrtnosti, najmä kardiovaskulárnej.
„Najvyššie riziko pritom nastáva v prvých týždňoch po prepustení z nemocnice. Práve v tomto období sa rozhoduje o ďalšej prognóze pacienta. Pacient by preto mal byť čo najskôr vyšetrený v ambulancii. Pri novodiagnostikovanom srdcovom zlyhávaní by mal dostať štyri základné skupiny liekov, ktoré tvoria základ modernej liečby“, upozornil prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti MUDr. Milan Luknár.
Ako dodal, počas hospitalizácie ich však často nie je možné nasadiť v cieľových dávkach, pretože zdravotný stav pacienta býva nestabilný. Včasná ambulantná kontrola je preto nevyhnutná. Lekár môže doplniť lieky, ktoré ešte nebolo možné nasadiť, a postupne zvyšovať ich dávky na odporúčané hodnoty.
„Vieme z klinických štúdií, že práve dosiahnutie cieľových dávok prináša pacientom najväčší benefit z hľadiska prežívania aj zníženia počtu ďalších hospitalizácií. Na to však potrebujeme funkčný systém“, dodal.Pri srdcovom zlyhávaní je hlavnou úlohou pacienta disciplína v liečebnom režime a rodiny vytvorenie podporného prostredia, ktoré uľahčuje dodržiavanie týchto opatrení. Spolupráca oboch strán priamo znižuje riziko opätovnej hospitalizácie a predlžuje život pacienta.
„Preto Dôvera poskytuje bezplatné poradenstvo pre pacientov so srdcovým zlyhávaním, čím vyplňuje nedostatok dlhodobej podpory zdravého životného štýlu a informovanosti v systéme. Zdravotné sestry pri bezplatnom poradenstve učia pacientov rozpoznávať varovné príznaky zhoršenia ochorenia, dodržiavať zdravú stravu, pohyb a self-monitoring a zvládať špecifické životné situácie“, uviedol Roman Mužik zo zdravotnej poisťovne Dôvera.
Ako dodal, počas hospitalizácie ich však často nie je možné nasadiť v cieľových dávkach, pretože zdravotný stav pacienta býva nestabilný. Včasná ambulantná kontrola je preto nevyhnutná. Lekár môže doplniť lieky, ktoré ešte nebolo možné nasadiť, a postupne zvyšovať ich dávky na odporúčané hodnoty. „Vieme z klinických štúdií, že práve dosiahnutie cieľových dávok prináša pacientom najväčší benefit z hľadiska prežívania aj zníženia počtu ďalších hospitalizácií. Na to však potrebujeme funkčný systém,“ dodal.
Pri srdcovom zlyhávaní je hlavnou úlohou pacienta disciplína v liečebnom režime a rodiny vytvorenie podporného prostredia, ktoré uľahčuje dodržiavanie týchto opatrení. Spolupráca oboch strán priamo znižuje riziko opätovnej hospitalizácie a predlžuje život pacienta. „Preto Dôvera poskytuje bezplatné poradenstvo pre pacientov so srdcovým zlyhávaním, čím vyplňuje nedostatok dlhodobej podpory zdravého životného štýlu a informovanosti v systéme. Zdravotné sestry pri bezplatnom poradenstve učia pacientov rozpoznávať varovné príznaky zhoršenia ochorenia, dodržiavať zdravú stravu, pohyb a self-monitoring a zvládať špecifické životné situácie,“ uviedol Roman Mužik zo zdravotnej poisťovne Dôvera.
Ako dodal, nejde len o všeobecné poradenstvo, poisťovňa komunikuje s pacientmi aj cielene. Najmä v prípade, že sa poistenec dozvie svoju diagnózu. „Ale aj keď neúmerne často navštevuje urgent a pohotovosť, často je hospitalizovaný, respektíve prepustený z nemocnice, mohol by profitovať z telemonitoringu a ambulantnej kardiovaskulárnej rehabilitácie. Cielené oslovenie posilňuje záujem pacientov dozvedieť sa o svojom ochorení viac, a tak lepšie dodržiavať svoju liečbu,“ doplnil.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
