Asi silné slová na úvod, z textu vyplynie dôvod. Tridsaťročná iniciatíva Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne (SSUM) skompletizovať legislatívu opakovanými podaniami podkladov na ministerstvo zdravotníctva je žiaľ bez efektu.
Ako lekár venujúci sa 45 rokov aktívne sonografii (13 kongresov, 120 kurzov pre cca 3000 lekárov, 4 monografie) si dovolím tvrdiť, že napriek snahe SSUM úplne bezdôvodne. Ale po poriadku (viac k uvedeným faktom na www.ssum.sk).
V deväťdesiatych rokoch komisia (SZU + SSUM) vydávala certifikáty lekárom na základe ich dlhoročnej praxe („ex offo“). Zároveň SSUM (rok 2000) navrhla Certifikačný poriadok vo väzbe na Nariadenie o ďalšom vzdelávaní. Bol pre 15 oblastí USG, definoval podmienky k získaniu a princíp recertifikácie.
MZ SR a SZU návrh odmietli, pritom žiadna alternatíva neexistovala. Opakované rokovania (2004 – 2020) boli bez efektu, prevážil postoj reprezentantov SZU: „Táto USG aplikácia patrí iba nám“, do Nariadenia sa dostal iba certifikát pre USG abdomenu u dospelých. Naše opakované návrhy prof. Slezáková ignorovala. Či z vlastného rozhodnutia alebo pod vplyvom postojov SZU, to už nezistí nikto. V roku 2004 ministerstvo zdravotníctva korigovalo Nariadenie bez akceptovania návrhov SSUM: ECHOKG nepriamo pokrývali „Vyšetrovacie metódy v kardiológii“, duplicitne bola riešená sonografia prsníkov, v zozname sa objavil (a po rokoch zmizol) „Certifikát USG v ortopédii“ (s nejasným obsahom, čo sa vlastne týkal).
V roku 2007 bol do Nariadenia zaradený (v rozpore s návrhmi SSUM) spoločný certifikát pre „ECHOKG a cievy“, pritom náplň pre cievy v texte nebol. Po roku z toho bol certifikát pre ECHOKG, certifikát pre cievy chýba dodnes. Absenciu USG abdomenu u detí chcela SSUM (2010) v spolupráci s pediatrickou spoločnosťou riešiť doplnením certifikátov (abdomen, small parts, urogenitálny trakt, hlavička novorodencov). Nebolo akceptované nič, USG abdomenu u detí bola doplnená až v roku 2023.
Naše žiadosti prof. Slezáková nepredkladala nadriadeným, napr. k rokovaniu s vedúcim Sekcie zdravia (2011) priniesla materiály „zo šuflíka“ po vyše roku od nášho podania ministerstvu.
Vedenie VšZP navrhlo absenciu certifikátov pre duplex ciev, muskuloskeletálnu USG a small parts riešiť svojim „vnútorným predpisom“, dr. Havelková oslovila SSUM k vypracovaniu predpisu, ten sme zaslali. Po opakovaných urgenciách „ako ďalej“ sme po vyše pol roku dostali odpoveď, že VšZP si problém bude riešiť v spolupráci s MZ SR (dodnes sa tak nestalo).
Počas 20 rokov boli súčasťou našich aktivít listy viacerým ministrom, aby dohliadli na proces schválenia certifikačných náplní (R. Kováč, R. Raši, Z. Zvolenská, T. Drucker, V. Lengvarský). Bez reakcie, prípadne bola odpoveďou fráza „ďakujeme za podnet, budeme sa téme venovať“ – a nič.
V roku 2017 sme zaslali prof. Slezákovej list popisujúci problémy lekárov. Napr. tých, ktorí získali certifikát v zahraničí a po návrate domov nemôžu vykázať výkony k hradeniu, lebo taký certifikát u nás neexistuje. Odpoveď bola v zmysle „všetko je v predpisoch“…
Napriek tomu SSUM zaslala na MZ SR znova žiadosť o schválenie chýbajúcich certifikátov. V Nariadení vtedy boli: certifikát pre abdominálnu USG dospelých, echokardiografiu, mamodiagnostiku v gynekológii, mamodiagnostiku v rádiológii (unikát: dve náplne pre jeden orgán) a intervenčnú USG v urológii (nepoužívaný). Žiadali sme certifikáty pre duplexnú USG ciev, muskuloskeletálnu USG, USG hlavičky novorodencov, „small parts“ a abdominálnu USG u detí, a to aj s písomnými podpornými stanoviskami všetkých odborných komunít, ktorých sa konkrétne USG týkali. K návrhu sme od MZ SR od roku 2017 nedostali žiadnu reakciu.
Koncom roku 2022 vyhlásilo MZ SR pripomienkové konanie k Nariadeniu 296. Znova sme poslali návrhy. V januári 2023 sme sa na MZ SR dozvedeli, že náš návrh z roku 2017 (so stanoviskami odborných komunít) rozposlala prof. Slezáková až v roku 2019 (!) s neznámym sprievodným textom mnohým komunitám: aj tým, ktoré sa už vyjadrili podporne, aj tým, ktorých sa certifikáty USG netýkali. Väčšina stanovísk bola znova podporná až na niekoľko stanovísk v zmysle „konkrétna USG patrí iba nám, podmienky si určíme sami“. To bol pre prof. Slezákovú dôvod, aby vec odložila „ad acta“.
Na rokovaní s prof. Jankechovou (nasledovníčkou prof. Slezákovej) sme sa v januári 2023 dohodli, že pár kolegov s odmietavým postojom na rokovaniach získam pre náš návrh (podporený MZ SR). Princíp získania certifikátu: 1. certifikát je súčasťou špecializačnej skúšky alebo 2. skúška atestovaného lekára po absolvovaní prípravy podľa akreditovanej náplne. Princíp „iba v našej atestácii“ prezentoval vtedy prof. Payer (endokrinológia – small parts), doc. Maďarič (angiológia – duplex ciev) a prof. Rybár (reumatológia – muskuloskeletálny systém). Rokoval som aj s prof. Lehotskou, nakoľko MZ SR zbytočne oslovila aj rádiologickú spoločnosť, ktorej sa USG certifikáty vôbec netýkajú. No i tak jej reprezentanti reagovali odmietavým stanoviskom k schváleniu akéhokoľvek certifikátu pre „nerádiológov“. Nakoniec sme aspoň vyrokovali „neodmietanie“ a aktívnu spoluprácu pri vzdelávaní.
Súčasne sme oslovili ministra zdravotníctva (vtedy MUDr. Palkovič) s prosbou o „dohľad nad procesom“. Asi bol, no aktivita Sekcie zdravia šla „mimo“. Šéf Sekcie Ing. Čvapek (absolvent VŠ dopravnej) z vlastnej iniciatívy oslovil so zbytočnou žiadosťou o stanovisko k nášmu návrhu odborné spoločnosti aj ich sekcie, pričom mnohé z oslovených nemali s USG nič spoločné. Iné, vykonávajúce USG, listom oslovené neboli (podporné stanoviská k nášmu návrhu boli už v roku 2017). Za SSUM sme preto zaslali desiatky listov tým, čo list MZ SR dostali a nevedeli prečo, ako aj tým, ktorí list MZ SR nedostali (a robia USG)! Vrátilo sa len pár opakovaných podporných reakcií.
V januári 2023 sme sa na MZ SR dohodli aj na tom, že SSUM predstaví svoj návrh vedeniu VšZP a zároveň budeme žiadať poisťovne o dočasné uznávanie dokladov o vzdelaní z kurzov odborných spoločností, kým sa nedoplní pripravovaná legislatíva. Realita je dodnes taká, že lekár zamestnanec bez ohľadu na atestáciu a prax môže vyšetriť sonograficky čokoľvek (poisťovňa výkon akceptuje), ale ak ten istý lekár (aj s USG praxou) urobí to isté vyšetrenie ako súkromný lekár, poisťovňa výkon neuzná, ak lekár nemá certifikát (ktorý na Slovensku neexistuje !!). Absurdný stav desiatky rokov…
V lete 2023 sa proces na MZ SR zasekol (voľby do NR SR). Na jar 2024 sme znova iniciovali stretnutie na MZ SR, dohodli sme korekcie textov a zaradenie nového certifikátu pre POCUS. Návrhy sme zaslali v lete 2024, potom sa pol roka nedialo vôbec nič. V januári 2025 bola SSUM pozvaná na rokovanie akreditačnej komisie MZ SR.
Návrh SSUM bol, že komisia náplne certifikátoch schváli s jednotným obsahom a následne príslušná katedra SZU rozhodne, či bude vzdelávanie k certifikátu súčasťou prípravy ku špecializačnej skúške alebo nie. Komisia nesúhlasila a rozhodla, že sa texty ešte pred schválením doplnia o odbory, ktoré budú mať vzdelávanie v USG (v rozsahu certifikátu) v rámci špecializačnej prípravy (doplnia katedry SZU). Rokovanie skončilo s tým, že doplnené texty ešte dostaneme k pripomienkovaniu do niekoľkých týždňov. No a ku koncu rokovania zaznela ešte jedna, takmer rečnícka otázka s mrazivým obsahom: „A kto to bude učiť?“
Dodnes sme (za vyše roka) z MZ SR neobdržali nič. Od štartu našej poslednej iniciatívy ubehli vyše tri roky, od nášho prvého návrhu 25 rokov, riešenie je v nedohľadne. To je pre SSUM dôvod, prečo s aktivitou ohľadom vyriešenia legislatívy pre USG certifikáty definitívne končíme.
K tomu pár poznámok: Napriek upozorneniu o nevhodnosti plánovaného riešenia (pri rokovaní na MZ SR v roku 2023) sa pediatrická USG na návrh hlavného odborníka vyriešila unikátom: „Celotelová USG v pediatrii“ (pre abdomen, small parts, cievy, hlavičku novorodencov a POCUS vrátane pľúc a hrudníku).
Prísľub revíznej lekárky VšZP dr. Haščíkovej o dočasnom uznávaní USG vzdelania na kurzoch odborných spoločnosti (napr. aj našej) nikdy neplatil. Lekári žiadajúci uznanie vzdelania a hradenie výkonov (v „necertifikovaných USG“) boli na základe stanoviska VšZP na pobočkách odmietnutí.
Dnes je debata o preventívnej USG prsníkov gynekológmi (EBM dáta sú jasné). O vzdelávanie sa roky starala aj SSUM, USG prsníkov nie je štandardnou súčasťou špecializačnej prípravy gynekológov. Postoj k téme reprezentuje výrok prof. Štencla na konferencii gynekológov v minulosti: „Máte atestáciu, robte prsníky“. Btw: testovanie kvality USG prístrojov (pred 20 rokmi!) špeciálnym softvérom zo zahraničia (používajú ho výrobcovia USG, núkali sme ho Slovenskému metrologickému ústavu a poisťovniam – žiaľ bez záujmu) našiel aj mamografické sondy, ktoré „nevideli nič“ …
Urgentným sa stal problém POCUS. Absencia certifikátu (ktorú sme navrhli riešiť) bude mať určite negatívne dopady. POCUS je určený urgentu, prednemocničnej fáze, JIS, a nie v jeho štandardnej podobe k použitiu v primárnej ambulantnej sfére, ako sa u nás t. č. deje bez pravidiel a bez príslušného vzdelávania (často z ekonomických dôvodov). Záujem riešiť problém legislatívou deklarovala aj VšZP pri spomínanom rokovaní v roku 2023, MZ SR ani SZU asi žiadne riziko nevidí – oficiálny certifikát nie je…
Náš návrh (2000) obsahoval aj princíp recertifikácie (počet výkonov + účasť na odbornej akcii). Okrem toho dnes nie je žiadny dohľad nad úrovňou nálezov – ani v rámci odborov, ani v rámci revíznej činnosti, ich obsah je často diagnosticky neprínosný, preto sa často vyšetrenia opakujú.
Vo svete existujú aj certifikáty pre špeciálne USG metódy, ktoré boli prednáškami zastúpené na každej konferencii SSUM (kontrastná USG, endosonografia, intervenčná USG, fetálna echokg, hrudná USG, neurosonografia, oftalmológia, 3D prenatal), a o ktorých sa dodnes prednáša na kurzoch SSUM, z ktorých majú lekári certifikát „na jednu vec“. Napriek tomu majú o vzdelávanie záujem.
O týchto špeciálnych aplikáciách už však nikto z (ne)kompetentných ani nediskutuje, pritom prax v zahraničí ukazuje, že vzdelávanie a overenie certifikátom pre špeciálne USG metódy by sa mali týkať nielen špecialistov, ale aj rádiológov, nakoľko ani rádiológ po špecializačnej skúške nie je pri tak širokej palete USG výkonov schopný zvládnuť všetko. Podobne je to aj v iných špecifických oblastiach USG: napr. prenatálna záchytnosť vrodených srdcových chýb v Európe kolíše od 87 percent (Francúzsko) po 15 percent na Slovensku (BMJ, 9 / 2019).
Stále je čo zlepšovať, týka sa to aj USG vzdelávania, legislatívy aj garancie kvality diagnostiky. Po 30 rokoch však už bez spolupráce našej SSUM s MZ SR a SZU pre ich nekompetentnosť a nezáujem k spolupráci. Silné slová v úvode mrzia, ale bez pomenovania tristnej reality sa nezmení k lepšiemu nič.
Autor je ambulantný kardiológ a predseda Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne
