Poplatky? Boli, sú a budú! A je to úplne normálne. Všetci a hlavne politici neodbytne prezentujú poplatky v ambulanciách ako niečo škaredé, priam neľudské.
Pritom sú to práve oni, ktorí nedokážu zabezpečiť reálne ceny za realizované výkony. Všetko má svoju cenu, reálnu cenu, ktorá odzrkadľuje reálne náklady, či už je to cena rožka, pšenice, strihania, prania, vzdelávania, ale aj výkonu zdravotnej starostlivosti. Žiadny subjekt nemôže prežiť, ak dostane za svoj produkt nižšiu cenu, ako sú jeho náklady. Ani zdravotnícke zariadenie, s výnimkou štátnych nemocníc, ktoré prežijú vždy, keďže sú priebežne oddlžované, neplatia odvody…
Na druhej strane štát v rámci rozpočtu za svojich poistencov (deti, dôchodcov, nezamestnaných) platí minimum. Príspevky štátu na svojich poistencov pokryjú približne asi jednu tretinu nákladov na ich zdravotnú starostlivosť. Všetku ťarchu za týchto náročných a drahých poistencov štát presunul na ekonomicky aktívne obyvateľstvo, ktoré odvodmi, samozrejme, nemôže utiahnuť celú zdravotnú starostlivosť.
Zdôrazňujem, že štátne nemocnice dostanú balík peňazí z rozpočtu, a keď to nestačí, nevadí, spraví sa dlh, dodávateľom, sociálnej poisťovni a sú to reálne stovky miliónov. Ale to isté si ambulantný poskytovateľ jednoducho nemôže dovoliť! Nemôže nezaplatiť sociálnej poisťovni ani dodávateľom, veď by bol neplatič! A všetci vieme, čo to znamená.
Okrem toho za posledných päť rokov financovanie ústavnej starostlivosti vzrástlo o 92 percent, ale napríklad špecializovanej ambulantnej starostlivosti o 43 percent. Výsledkom tohto nerovnakého prístupu je, že ambulantný lekár za zdravotné výkony dostane platbu, ktorá nepokrýva jeho reálne náklady, pretože rozpočet viac nedovoľuje. Štát autokraticky rozhodne, že to musí stačiť, a občanovi (voličovi) sa stále opakuje, že má nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, „všetko má grátis“ a že urobí poriadok s poplatkami. Ale je tu „zádrheľ“. Konečne treba nahlas povedať, že nič nie je zadarmo, ani zdravotná starostlivosť.
Ak pekár zistí, že zdražela elektrina, pšenica, minimálna mzda išla hore, tak rožok zdražie a všetci tomu rozumejú. Ak použijeme tento model pre ambulantného lekára, tak tu to už neplatí. Tu nie je možne navýšiť cenu výkonu, lebo rozpočet nepustí a zaviesť poplatky v žiadnom prípade, lebo zákon to neupravuje, lebo občan, lebo volič, lebo zlý chamtivý lekár. O tom, že takýmto spôsobom sa ambulantná sieť postupne rozpadá a nemocnice v žiadnom prípade pacientov neabsorbujú, sa už nehovorí. Lepšie je ukazovať prstom na tých zlých lekárov, čo pýtajú poplatky.
Ale aj lekár potrebuje pre svoju rodinu kúpiť ten drahší rožok, musí zaplatiť drahšiu energiu, aj nájom prekvapivo nezlacnel, aj minimálna mzda išla hore. Čo má robiť? Zavrieť ambulanciu alebo situáciu riešiť zavedením, respektíve navýšením poplatkov? Ale nie, za zdravotnú starostlivosť, iba za to čo môže – za potvrdenia, za doplnkové služby, dobrovoľné príspevky. Dokonca ani za to objednávanie nesmie! Politici mu to zrušili. Presne vtedy, keď už pacienti na to boli zvyknutí. Preto vznikol model objednávania cez „tretie osoby„ a pacientom politici v podstate týmto rozhodnutím tento poplatok zdražili.
Ako z kola von? V prvom rade je potrebné pridať peniaze za poistencov štátu, veď na Slovensku sú oproti ČR v polovičnej výške. Za ďalšie, nerobiť politické obraty, vrátiť možnosť objednania priamo u lekára, bez nutnosti robiť to potajme, cez niekoho iného, veď je to nenormálne! A prestaňme konečne zakrývať, že platby od štátu nepokrývajú náklady na výkon u lekára. Nespoliehajme sa na to, že situáciu vyriešia doplnkové ordinačné hodiny, ktoré sú v podstate priestorom pre lekára, aby pracoval „navyše“. Lekári v ambulanciách už na to nemajú kapacitu, fyzické a psychické sily, veď ambulancií ubúda a pacienti pribúdajú.
Nevyháňajme tým ambulantných lekárov do nemocníc, pretože mnohí sa už ani netaja tým, že najmä v štátnej nemocnici majú vyšší plat, menej roboty bez nutnosti podať výkon ako v ambulancii a navyše benefity ako napríklad náborové príspevky, dovolenka…
Netlačme nesprávnymi rozhodnutiami ambulantných lekárov do práce bez zmluvy s poisťovňou za plnú úhradu od pacienta. Pretože bez zmluvy s poisťovňou sa lekárovi ľahšie dýcha, nepodlieha revíziám od poisťovne, nie je viazaný žiadnymi obmedzeniami kombinácií či frekvencie výkonov, lenže celú zdravotnú starostlivosť vrátane liekov, „labákov“, röntgenov, zaplatí pacient – volič. Tak prestaňme konečne strkať hlavu do piesku, povedzme konečne všetkým pravdu, že zdravotná starostlivosť nie je zadarmo a je drahá! Zamyslime sa nad viaczdrojovým financovaním a rozumnou spoluúčasťou, lebo inak sa systém zrúti.
Autor je prezident Asociácie súkromných lekárov SR
