V zdravotníctve sa bude vďaka dopytu pacientov otvárať čoraz väčší priestor na súkromné zdroje. Téma spoluúčasti, pripoistenia a komerčných úhradových schém tak bude čoraz významnejšia
Pripomienkové konanie k oneskorenej programovej vyhláške sa skončilo. Hoci sa ministerstvo na nej vytrápilo, nespokojnosť poskytovateľov bude asi pretrvávať. Nárast minimálnych súm výdavkov na zdravotnú starostlivosť oproti očakávanej skutočnosti 2024 dosahuje 2,84 percenta, čo je menej ako očakávaná inflácia na tento rok, aktuálne odhadnutá na 3,7 percenta. Zdravotným poisťovniam ostane ešte „vata“ zhruba 170 miliónov eur nad minimálny limit určený vyhláškou, o ktoré sa poskytovatelia môžu pobiť a vďaka ktorým je nárast rozpočtu verejného zdravotného poistenia o päť percent.
Podarí sa usporiť?
Slonom v miestnosti sú úsporné opatrenia. Ak si odmyslíme automatické úspory vďaka nižšej DPH, ostáva naplniť vyše 340 miliónov úspor. Okrem večne nadstreľovaných úspor v liekoch a zdravotníckych pomôckach (už januárové čísla poisťovní hovoria, že výdavky na lieky rastú, hoci podľa rozpočtu by mali klesať) majú nemocnice usporiť 124 miliónov efektívnejším hospodárením, napríklad aj vďaka dohodnutému auditu. Ja som síce veľkým fanúšikom auditu, no zároveň veľkým skeptikom. Ak ho nebude vykonávať nezávislá inštitúcia, šance na reálne výsledky považujem za minimálne.
Najviac ma však v doložke vplyvov k vyhláške zaujal úvod. Autori v ňom vypočítali percentuálne nárasty zdrojov v systéme medzi rokmi 2019 až 2024. A to konkrétne:
- od roku 2019 do roku 2024 sa zdroje na financovanie celej zdravotnej starostlivosti zvýšili zo 4,91 miliardy eur na 7,91 miliardy eur (teda o 61 percent),
- financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 1,45 miliardy eur na 2,78 miliardy eur (teda o 92 percent),
- financovanie liekov a dietetických potravín sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 1,09 miliardy eur na 1,67 miliardy eur (teda o 53 percent),
- financovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 997 miliónov eur na 1,43 miliardy eur (teda o 43 percent) a
- financovanie všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 290 miliónov eur na 469 miliónov eur (teda o 62 percent).
Táto stať s ďalším textom príliš nesúvisí – autori akoby iniciatívne chceli podporiť širšiu diskusiu o zdrojoch v zdravotníctve. Súhlasím a pripájam sa.
Ako rástli výdavky?
Na porovnanie, inflácia v období rokov 2019 až 2024 dosiahla kumulatívne 35 percent, rast nominálneho HDP 39 percent a rast priemernej mzdy 36 percent. Rast celkových príjmov vo verejnom rozpočte bol v rovnakom období 44 percent a rast výdavkov 65 percent. Z toho vyplýva, že verejné zdroje v zdravotníctve ako celku aj vo všetkých podsegmentoch pribúdajú oveľa rýchlejším tempom, než rastie naša ekonomika, a rýchlejšie, ako rastú ceny. Pribúdajú zároveň rýchlejšie, ako rastú daňovo-odvodové príjmy štátu. Jediné, čo takzvane drží tempo, sú celkové verejné výdavky. Môžeme tak vysloviť hypotézu, že skutočným prediktorom výdavkov v zdravotníctve je celkový vývoj verejných výdavkov. Každému ministerstvu rovným dielom!
Ak by výdavky na zdravotníctvo rástli tempom rastu ekonomiky (alebo inflácie, alebo priemerných miezd, keďže kumulatívna zmena celej trojice bola veľmi podobná), bolo by minulý rok v zdravotníctve o 1,2 miliardy eur menej. Táto suma je niečo ako „politický bonus“ pre zdravotníctvo. Napriek tomu ako pacienti, tak poskytovatelia majú pocit prehlbujúcej sa mizérie v sektore.
Kde vziať financie?
Z toho mi vyplývajú dva body do debaty o zdrojoch. Prvým bodom je schopnosť efektívne naložiť s dodatočnými zdrojmi. V tejto otázke vyčnievajú najmä nemocnice, ktoré si vyslúžili s prehľadom najvyšší rast zdrojov. Ak by sme opäť použili porovnanie s HDP, s infláciou a so mzdami, majú o 800 miliónov eur viac oproti ekonomickej trajektórii krajiny. A pozor, v tejto sume ešte nie je Plán obnovy a odolnosti SR! Napriek tomu to príliš nepomohlo ani len v otázke prevádzkových výsledkov.
Druhým bodom je otázka ďalšieho rastu zdrojov. Samotnému faktu, že výdavky na zdravotníctvo rastú rýchlejšie ako ekonomika, neprikladám žiaden hodnotiaci úsudok. Ekonomika krajiny nie je strnulá, mení sa. Starnúce a bohatnúce obyvateľstvo bude dopytovať viac zdravotných služieb vo svojom spotrebnom koši. Je to v úplnom poriadku.
Kde sa však tieto ďalšie zdroje vezmú? Ako som uviedol, výdavky na zdravotníctvo rástli približne rovnakým tempom ako verejné výdavky. Lenže samotné verejné výdavky rástli podstatne vyšším tempom, než si mohla naša ekonomika dovoliť. Jasným prejavom je katastrofálny deficit verejných financií.
Ďalšie „nadproporčné“ navýšenie verejných zdrojov v zdravotníctve bude v nasledujúcich rokoch možné len za predpokladu, že zdravotníctvo sa dostane v rebríčku politických priorít na vrchol a bude ušetrené konsolidáciou na úkor iných položiek. Pravdepodobnejšia je však druhá možnosť – rast verejných zdrojov v zdravotníctve sa spomalí na tempo, ktoré bude bližšie k výberu daní a odvodov.
To by znamenalo, že v zdravotníctve sa bude vďaka dopytu pacientov otvárať čoraz väčší priestor na súkromné zdroje. Téma spoluúčasti, pripoistenia a komerčných úhradových schém tak bude čoraz významnejšia.
Autor je analytik INESS.
