„Cestárov tento rok opäť prekvapila zima,“ hlásili v dopravnom servise po tom, ako pred Silvestrom nasnežilo pár centimetrov snehu. Pri tomto zimnom „evergreene“ mi nedá neuvedomiť si, že niečo podobné zažívajú pacienti aj zdravotníci v súvislosti s chrípkovou epidémiou.
Zlyhanie štátu je v tomto prípade viacvrstvové, dalo by sa hovoriť o reťazení chýb. Poďme sa bližšie pozrieť na jednotlivé vrstvy.
1. NÍZKA ZAOČKOVANOSŤ
Počet ľudí, ktorí sa dali proti chrípke zaočkovať, je na Slovensku žalostne nízky. A niet sa čomu čudovať, vzhľadom k úplnej rezignácii štátu v oblasti očkovacej politiky. Namiesto toho, aby boli pacienti motivovaní dať sa zaočkovať, sú v médiách „bombardovaní“ mätúcimi vystúpeniami niektorých politikov, ktorí očkovanie ako také nielen neodporúčajú, ale dokonca proti nemu broja.
Laická verejnosť má potom pochopiteľne problém dôverovať skutočným odborníkom na očkovanie. Nedostatok dôvery sa prejavuje aj v ďalšom aspekte, ktorý ja ako všeobecný lekár pre dospelých často (pre)citlivo vnímam v každodennej praxi, konkrétne náchylnosť považovať názor špecialistu za nadradený názoru „obvoďáka“.
Nedovolím si pasovať sa za hlavného odborníka na vakcíny, ale s istotou môžem povedať, že sa do tejto konkrétnej problematiky už len z titulu mojej profesie a skúseností rozumiem lepšie ako napríklad gynekológ alebo (veď viete ktorý) ortopéd, ktorí očkovanie v bežnej praxi de facto nerealizujú.
Naschvál som napísal gynekológ, a preto sa hneď úprimne ospravedlňujem všetkým gynekológom, ktorí očkovanie proti chrípke svojim tehotným pacientkam aspoň odporúčajú. Z mojich osobných skúseností je realitou skôr presný opak a mnohí ambulantní gynekológovia pacientky doslova odhovárajú. (Súvislosť s chrípkou tu síce nie je, ale nedá mi nenapísať, že tehotným ženám skutoční odborníci na očkovanie odporúčajú aj očkovanie proti čiernemu kašľu a proti RSV. Bohužiaľ obe vakcíny si musí hradiť pacientka sama. A to dokonca aj potom, ako sme na Slovensku v roku 2025 zaznamenali viacero úmrtí novorodencov na čierny kašeľ).
Pri špecialistoch by som predsa len ešte chvíľku ostal. Pre mňa osobne je až do neba volajúce, že kardiológovia (opäť česť výnimkám) očkovanie proti chrípke nepropagujú, a to aj napriek faktu, že bolo viacerými štúdiami opakovane dokázané, že (ideálne každoročné) očkovanie proti chrípke má dokázateľný kardioprotektívny efekt a vedie k redukcii sekundárnych kardiovaskulárnych príhod, vrátane akútneho infarktu myokardu. Aj z toho dôvodu je očkovanie proti chrípke (a aj ďalším ochoreniam) odporúčané Európskou kardiologickou spoločnosťou.
V neposlednom rade je nízka zaočkovanosť aj nedostatočnou snahou zdravotných poisťovní. Program tzv. (zubných) benefitov má možno svoje nedostatky, ale významnou mierou sa pričinil o zvýšený záujem pacientov chodiť na preventívne prehliadky. Čo tak zahrnúť do podmienky udelenia benefitov, resp. iných bonusov, aj povinnosť dať sa zaočkovať?
2. NEDOSTATOK VAKCÍN
Na rovinu, tento odsek ani nevyžaduje bližší komentár. Lebo aj keby sa všetci riadili horeuvedeným textom, nebolo by to pacientovi nič platné, keď štát neobjedná dostatok vakcín. Je poľutovaniahodné, že uvedomelí pacienti si musia pomaly podpultovo zháňať očkovaciu látku, a to radšej ani nehovorím o nazálnych vakcínach. Podobne tragicky je to ale aj s už hore zmieňovaným očkovaním proti čiernemu kašľu.
Na tomto mieste si opäť nemôžem pomôcť a musím konštatovať, že štát úplne zlyhal pri vytvorení podmienok pre dostupnosť aj iných vakcín, napríklad proti hemofilu (takmer až životne dôležité po splenektómii) alebo proti pásovému oparu), opakovane zaznamenávame aj nedostatok vakcín proti žltačke A, a to aj napriek lokálnym epidémiám tohto ochorenia aj v roku 2025. O biednej dostupnosti očkovacích centier proti COVID-u sa tu tiež nebudem bližšie rozpisovať.
3. NEDOSTATOK POVEDOMIA
Štát, tentokrát možno skôr ministerstvo školstva, dlhodobo hrubo zanedbáva osvetu obyvateľstva o chrípke. V laickej verejnosti, ale bohužiaľ sa s tým občas stretávam aj v rozhovoroch so zdravotníkmi, je zaužívaný názor, že chrípka je bežné, život neohrozujúce ochorenie.
Opak je pravdou, chrípka je vysoko infekčné ochorenie, ktoré sa ľahko šíri. Je neuveriteľné, že sme sa ako národ odmietli z celosvetovej pandémie COVID-u poučiť a nosenie (aspoň) rúšok, resp. respirátorov sa stále viac vytráca.
Chrípka je nebezpečná najmä pre seniorov, u ktorých môže vyvolať zápal pľúc, ale aj výrazne zhoršiť iné komorbidity. Ja osobne som počas mojej nemocničnej praxe nanešťastie zažil smrteľné prípady, a to aj u pomerne mladších pacientov v produktívnom veku. Ani jeden z nich nebol zaočkovaný.
4. NEDOSTATOČNÁ DIAGNOSTIKA
Pandémia COVID-u priniesla mnoho utrpenia, smútku, zúfalých činov, ale mala vplyv aj na urýchlenie vývoja a masové nasadenie tzv. antigénových testov. Ešte sú v živej pamäti. Počas prvých rokov po pandémií poskytovali VÚC možnosť zabezpečiť antigénové testy pre ambulancie. V súčasnosti sa od tejto praktiky ustúpilo. Považujem to doslova za krok späť.
V nedávnej minulosti sme nemali možnosť takejto rýchlej diagnostiky a diagnóza chrípky sa stanovila buď na základe typických klinických prejavov, alebo až v nemocnici finančne nákladným PCR testovaním. Pokrok ale nezastavíš a antigénové testy sú dostupné v lekárňach a dá sa testovať aj v ambulanciách, ktoré si testy zabezpečili na vlastné náklady.
V roku 2025 sa stalo veľkou témou vyberanie poplatkov v ambulanciách. Náplňou tohto článku nie je diskutovať o tom hlbšie, ale je myslím úplne pochopiteľné, že dodatočné náklady na nákup testov, nehradené zdravotnou poisťovňou, bude ambulancia vyberať od pacienta. Mojou snahou nie je na testovaní zarobiť, ale pohľad pacienta môže byť diametrálne odlišný („veď ja si platím odvody“, „načo ma testujete, rovno mi predpíšte antibiotiká“, „za vášho predchodcu sa takéto testy nerobili“).
5. NEADEKVÁTNA LIEČBA
Dostávam sa na koniec celého procesu – k liečbe. Modelová situácia: do ambulancie prichádza 72-ročný pacient s metabolickým syndrómom (vysoký krvný tlak, cukrovka 2. typu, obezita, vysoký cholesterol) s dva dni trvajúcimi horúčkami a kašľom. Zaočkovať sa proti chrípke nestihol, lebo počas relatívne krátko trvajúceho okna príležitosti bol operovaný – TEP bedrového kĺba, na ktorý čakal dva roky.
Pacientovi po vyšetrení navrhujem spraviť antigénový test na chrípku, ktorý vychádza pozitívne na chrípku A. Indikujem liečbu antivirotikom oseltamivir – firemný názov TAMIFLU®. Lenže chyba lávky – liek nie je dostupný v lekárni. Lekáreň je „sieťovka“, takže mu milá pani lekárnička pozrela, či náhodou nie je v iných pobočkách, ale ani v iných lekárňach v celom meste ho nemajú. Je fakt milá a aspoň mu ponúkne Teraflu® – veď názov evokuje, že je to skoro to isté, nie? Čo má takýto pacient teda robiť?
Vraciam sa s odporúčaniami v čase o dobrých 20 rokov dozadu a ordinujem mu symptomatickú liečbu, teda šetriaci režim a vitamíny.
A niekde v tomto momente preteká môj pohár trpezlivosti a doma píšem tento článok. Samozrejme, že ma iritujú aj body zmienené vyššie, ale aby štát nebol schopný ani len zabezpečiť lieky, ktoré si navyše hradí v plnej výške pacient, to je už na mňa skrátka silná káva. Najsmutnejšie na tom všetkom je, že najviac ohrození sú práve seniori a okrem nich aj nemalé množstvo detí, imunokompromitovaní pacienti, zdravotníci a mnohí ďalší, ktorí sa chceli, ale nemali možnosť zaočkovať.
Neviem, kto bude tento článok čítať, ale pevne dúfam, že aspoň niekto z kompetentných. Epidémia španielskej chrípky pred cca 100 rokmi spôsobila smrť mnohým ľuďom. Na chrípku celkovo zomrelo viac ľudí ako v 1. svetovej vojne. Ešte máme v živej pamäti pandémiu COVID-u, viacerí z nás prišli o svojich blízkych. Mnohým stratám na životoch sa však mohlo niektorými opatreniami zabrániť.
Poučme sa, prosím, z chýb minulosti, lebo národ, ktorý nie je schopný sa nič naučiť z histórie, bude chyby z minulosti zaručene opakovať. Vrchol tohtosezónnej chrípky nás ešte len čaká, ale ďalšia chrípková sezóna tu bude už za rok, máme teda opäť šancu náš prístup inovovať a zlepšiť. Druhou možnosťou je pretrvávať mentálne zaseknutý v minulom storočí. Čo si vyberieme?
Autor je všeobecný lekár pre dospelých
