Vo vyspelých krajinách by mala byť ochrana kritickej infraštruktúry prioritou. Medzi zložky kritickej infraštruktúry patrí aj záchranná zdravotná služba.
Súvisí s pripravenosťou a so schopnosťou odpovedať na vážne incidenty. Rozpoznať a definovať časti národnej infraštruktúry ako kritické je dôležité pre národnú a ekonomickú bezpečnosť krajiny. Je potrebné nastaviť požadované kroky na jej ochranu, zníženie vulnerability a elimináciu bezpečnostných rizík. Oslabujúci vplyv na bezpečnosť má aj destabilizácia personálu.
Personálne normatívy
Problémom sú občas široké právomoci zverené do rúk jednotlivcov a organizácií, ak sú voči nim nedostatočné, prípadne žiadne kontrolné mechanizmy. Ďalší z možných dôvodov môže byť nedostatočná transparentnosť. Typicky ide o úzky okruh osôb disponujúcich špeciálnymi informáciami, ktoré môžu byť zneužité v niečí neprospech.
Skrytý konflikt záujmov sa vyskytuje všade tam, kde je možnosť presadzovať viaceré, rôzne protichodné požiadavky a potreby. Podstatou pojmu záujem je štrukturálna väzba na stanovený cieľ. Problematika konfliktu záujmov sa v súčasnosti v slovenskej legislatíve rieši len v obmedzenom rozsahu.
Spôsoby, akými sa prejavuje konflikt záujmov („multitasking“), sú natoľko odlišné, že nie je ľahké nájsť jednoduché riešenie. Moderná spoločnosť chápe konflikt záujmov ako problém.
Transparency International vymedzuje tento problém ako situáciu, v ktorej jednotlivec alebo subjekt, pre ktorý pracuje, je konfrontovaný s výberom medzi povinnosťami a požiadavkami svojho postavenia a vlastnými osobnými záujmami. Nedostatok kontroly vytvára mocenské štruktúry, ktoré sa nezakladajú na demokratických princípoch.
Možno je čas…
Konflikt záujmov predstavuje celospoločenský problém. Podlamuje dôveru občanov, v rovnakom zmysle aj zdravotníkov, v základné funkcie štátu, štátne organizácie, politiku, ekonomiku a vo verejnú správu a z toho vyplývajú negatívne javy. Ako napríklad syndróm vyhorenia, pasivita k politickým aktivitám, voľbám na jednej strane a radikalizácii a štrajkom skupín na druhej strane. Pracovné podmienky zamestnancov (čo vidia reálne v práci) majú značný vplyv na mentálnu pohodu zamestnancov, ich zdravie, bezpečnosť, produktivitu práce a ovplyvňujú rebríček hodnotenia zamestnávateľov. Dôležitosť pracovných podmienok, ich bazálny štandard by mali byť v záujme zamestnávateľov, nielen odborových organizácií. Sú často kľúčovým determinantom, kde a prečo si hľadáme prácu.
Ak ponúkneme dve rovnaké pracovné pozície, ľudia budú akceptovať pozíciu, ktorá zahŕňa „lepšie“ pracovné podmienky. Krajina, ktorá potrebuje pritiahnuť vysokokvalifikovaných a inteligentných zamestnancov, sa musí zamyslieť, ako ponúknuť atraktívne pracovné podmienky. Dostupnosťou skúsených zdravotníkov a ich konkurenciou automaticky zvýšime kvalitu služieb. Nie je umenie vyvolávať problémy, vidieť ich všade, chybne ich vyhodnotiť a na ich odstránenie použiť chybné riešenie.
K personálnej stabilite v zdravotníctve by mohli prispieť: kvalitné reálne pracovné prostredie, vhodne rozvrhnutý pracovný čas, atraktívna mzda, primeraná pracovná záťaž, rozumné riadenie nadčasov, adekvátny čas na odpočinok, zamestnanecké benefity, podpora pre pracujúcich rodičov, zdravé interpersonálne vzťahy, inklúzia a diverzita, podpora riadiacimi pracovníkmi, programy pomoci zamestnancom, komunikácia, dostupnosť v praxi využiteľného vzdelávania, priestor pre progres v kariére a osobnostný rozvoj, firemná kultúra, transparentné nastavenie disciplinárnych konaní, dobre nastavený proces eliminácie chýb, odstránenie stresu na pracovisku a strachu zo straty zamestnania, dodržiavanie bezpečnosti pri práci a v neposlednom rade zdravý morálny profil v systéme riadenia a ovplyvňovania ľudských zdrojov.
Postupné kroky budú viesť k eliminácii absencií, zvýšenej produktivite práce a zníženiu fluktuácie zamestnancov. A rovnako k poklesu kolektívnych sporov. Jediným riešením nezvládnutej personálnej politiky, chýbajúcej stratégie a vízie v zdravotníctve nemôže byť núdzový stav. Tak ako to predviedli koncom roka lekárske odbory.
