Obezita nie je zlyhanie. Pacient potrebuje liečbu, nie výčitky, hovorí MUDr. Miroslav Tomáš, PhD., MPH.
Podľa OECD má na Slovensku nadváhu alebo obezitu približne dve tretiny populácie a zároveň výrazne pribúda pacientov s extrémnou obezitou. Napriek tomu len zlomok ľudí rieši tento zdravotný problém s lekárom. Prečo je to tak?
Podľa mňa za tým stojí predovšetkým predstava, že človek musí schudnúť sám a vyhľadať pomoc znamená priznať zlyhanie. Obezitu stále príliš často posudzujeme ako nedostatok disciplíny. Aj slovenský prieskum ukazuje, že veľká časť verejnosti ju spája so slabou vôľou a lenivosťou. Človek, ktorý takéto hodnotenie opakovane počúva, môže návštevu lekára odkladať zo strachu pred ďalším odsúdením.
Tieto predsudky si navyše môže osvojiť aj sám pacient. Začne veriť, že je lenivý, neschopný a za všetko si môže sám. Hovoríme o internalizovanej stigme. Namiesto toho, aby žiadal liečbu, skúša ďalšiu diétu a pri neúspechu sa ešte viac obviňuje.
Svoj podiel však podľa mňa máme aj my zdravotníci. Ak pacient odchádza iba s vetou „musíte schudnúť“, nedostal skutočnú pomoc. Pridáva sa dostupnosť odborníkov a finančná náročnosť niektorých možností liečby. Potrebujeme ľuďom ukázať, že s obezitou môžu prísť k lekárovi rovnako ako s vysokým tlakom. Nemusia si pomoc zaslúžiť počtom neúspešných pokusov.
Kedy hovoríme o nadváhe a kedy už o obezite?
U dospelých sa na základné posúdenie používa BMI, teda index telesnej hmotnosti, ktorý zohľadňuje hmotnosť a výšku. O nadváhe hovoríme pri BMI od 25 do hodnoty nižšej ako 30. Obezita sa začína pri BMI 30. U detí sa používajú kritériá zohľadňujúce vek a pohlavie.
Samotné BMI však neukazuje celý zdravotný stav. Nerozlišuje svaly od tuku ani nehovorí, kde sa tuk ukladá. Preto hodnotíme aj obvod pása, podľa potreby zloženie tela a najmä zdravotné dôsledky: krvný tlak, cukor v krvi, stav pečene, dýchanie počas spánku, pohyblivosť či psychické zdravie.
Pacienta neliečime podľa jediného čísla. Potrebujeme zistiť, ako nadmerné množstvo tuku ovplyvňuje jeho zdravie a každodenný život.
Je všeobecne známe, že za nadváhou a obezitou je najmä nezdravý životný štýl. Čo ešte?
Už tento predpoklad by som trochu opravil. Strava a pohyb sú dôležité, ale vysvetľovať obezitu predovšetkým nezdravým životným štýlom je príliš zjednodušujúce. Je to chronické ochorenie vznikajúce súhrou genetických predispozícií, biologickej regulácie hladu a sýtosti, správania a prostredia.
Ľudia sa líšia tým, aký silný hlad pociťujú, ako rýchlo sa zasýtia a ako ich organizmus reaguje na zníženie príjmu potravy. Hmotnosť ovplyvňujú aj nedostatok spánku, stres, niektoré lieky a ochorenia. Svoju úlohu má pracovný režim, finančná situácia aj dostupnosť vhodného jedla a pohybu.
Dôležité je tiež pochopiť, že už pri samotnom chudnutí ale aj po schudnutí sa telo môže brániť návratom silnejšieho hladu a znížením energetického výdaja. Udržanie nižšej hmotnosti preto môže byť náročnejšie než samotné schudnutie.
To neznamená, že človek nemá na svoje zdravie vplyv. Znamená to, že nestačí všetkým predpísať rovnakú mieru disciplíny. Potrebujeme pochopiť, čo konkrétnemu pacientovi bráni dosiahnuť a udržať zmenu.
Často sa pacientom stáva, a už ste to spomenuli aj vy, že im lekár povie len- musíte schudnúť. Akým spôsobom, už necháva na pacienta, nenasmeruje ho správne. Čo by mal lekár urobiť? A čo by mal od lekára žiadať pacient?
Veta „musíte schudnúť“ pomenúva cieľ, ale neposkytuje liečbu. Lekár by mal zistiť, ako sa hmotnosť vyvíjala, čo pacient už skúšal, aké má ochorenia, aké lieky užíva a čo mu zmenu sťažuje. Následne má vyhodnotiť zdravotné riziká a spolu s pacientom zostaviť konkrétny plán.
Ten môže zahŕňať úpravu stravy, primeraný pohyb a spoluprácu s nutričným terapeutom či psychológom. Podľa zdravotného stavu treba hovoriť aj o farmakologickej liečbe alebo bariatrickej a metabolickej chirurgii. Súčasťou starostlivosti má byť kontrola výsledkov a úprava postupu, keď liečba neprináša očakávaný efekt.
Pacient môže úplne oprávnene povedať: „Chcem svoju hmotnosť riešiť. Aký postup odporúčate konkrétne mne? Kto mi s tým pomôže a kedy vyhodnotíme výsledok?“
Za minimum považujem, aby odchádzal s jasným ďalším krokom. Pri chronickom ochorení potrebujeme pacienta sprevádzať, nie mu iba oznámiť, čo by mal dosiahnuť.
Niektorí sa snažia celý život chudnúť, skúšajú rôzne druhy diéty, často aj drastické s jojo efektom. Internet sa hemží rôznymi výživovými poradcami, influencermi, ktorí sľubujú rapídne zníženie hmotnosti za krátky čas. Na čo by si mali pacienti dávať pozor? Na koho by sa mali obrátiť, ak chcú schudnúť natrvalo?
Varovným signálom je zaručený výsledok, rovnaký postup pre každého alebo predaj doplnkov ako nevyhnutnej podmienky úspechu. Počet sledovateľov ani vlastná premena nenahrádzajú odbornú kvalifikáciu. Pacientovi by mal lekár vysvetliť aj to, čo sa stane po skončení programu: kto mu pomôže výsledok udržať a čo sa bude robiť, ak začne znova priberať.
Výrazne obmedzujúce diéty môžu mať miesto v medicíne, ale u vybraných pacientov, s odborným dohľadom a následnou starostlivosťou. Nemajú byť univerzálnym internetovým návodom.
Mnoho pacientov hľadá svojich „hrdinov“ medzi známymi osobnosťami, čo je skvelé, ak takto získajú motiváciu na zdravý pohyb. No na druhej strane, mne osobne táto forma chudnutia pripomína modernejšiu verziu predstavení v rímskom koloseu. Obezita je choroba a z cudzieho zdravotného problému sa nemá robiť zábava. Účastníci chudnú v silno kontrolovanom prostredí s výraznými motivátormi. Po jeho opustení však naďalej čelia biologickým mechanizmom podporujúcim návrat hmotnosti.
Človek začne návrat hmotnosti chápať ako dôkaz vlastnej neschopnosti, a to je to, čo by sme už pri dnešných vedomostiach medicíny nemali ignorovať. Ak chceme úprimne pomôcť pacientovi, ktorý žije s obezitou, mali by sme mu ponúknuť komplexnú a dlhodobú liečbu, t.j. výživa, pohyb, behaviorálna a podľa potreby psychologická podpora, farmakoterapia a u vhodných pacientov bariatrická/metabolická liečba. GLP‑1 liečba je etablovanou súčasťou tohto prístupu.
Pri takýchto premenách sa navyše sústreďujeme najmä na počet zhodených kilogramov. Z medicínskeho hľadiska nás však číslo na váhe prioritne nezaujíma, nedefinuje človeka ani jeho zdravotný stav.
Nezapojiť GLP-1 lieky pri dnešných dátach do celkového manažmentu obezity považujem za minimálne nesprávne. Stále totiž prežíva predstava, že hodnotnejšie je schudnúť „vlastnými silami“ – tvrdou diétou a množstvom pohybu – než s pomocou lieku. To je však falošný protiklad. Liek a pohyb nie sú konkurenti. Najlepšie výsledky vidíme, keď ich kombinujeme. Napríklad kardiológovia sú z dát nadšení. Semaglutid (Wegovy) môže u vhodných pacientov znižovať aj riziko závažných srdcovo-cievnych príhod.1 Máme dáta u ľudí vo veku od 45 rokov s nadváhou alebo obezitou, už prítomným srdcovo-cievnym ochorením a bez cukrovky bolo preukázané znížené riziko infarktu, mozgovej príhody alebo úmrtia zo srdcovo-cievnych príčin.
Ďalšia analýza tejto štúdie naznačuje, že srdcovo-cievny prínos semaglutidu nemožno vysvetliť iba úbytkom hmotnosti. To je dôležitý argument proti predstave, že pomoc lieku je menej hodnotná než chudnutie dosiahnuté iba vlastným úsilím.
A kam treba pacienta nasmerovať? Odporúčam začať u všeobecného lekára a podľa potreby pokračovať u lekára so skúsenosťami s liečbou obezity, v spolupráci s kvalifikovaným nutričným terapeutom. Vyberal by som si tím, ktorý ponúka dlhodobú starostlivosť a nesľubuje trvalý výsledok bez ďalšej podpory.
V posledných dvoch- troch rokoch sa intenzívnejšie začalo aj v laickej verejnosti viac hovoriť o farmakologickej liečbe obezity. Napriek tomu stále vysoké percento pacientov s obezitou nie je ochotných liečbu podstúpiť.
Údaj o 14 percentách vyjadruje dôveru verejnosti, nie skutočnú mieru bezpečnosti liekov. Neznamená, že ostatní majú skúsenosť s poškodením zdravia. Mnohí nemajú dostatok informácií, čo ukázal aj samotný prieskum.
Zároveň nepovažujem za správne odpovedať všeobecným uistením, že liečba je bezpečná pre každého. Potrebujeme posúdiť konkrétneho pacienta, konkrétny liek a pomer očakávaného prínosu k rizikám. Dnes sú odhady, že GLP-1 lieky užíva viac ako 30 miliónov ľudí vo svete a medzi mojimi pacientmi nájdete mnohých, ktorým výrazne zmenili život. Majú dobre zdokumentovaný profil účinnosti a bezpečnosti, ale ako každý účinný liek majú aj nežiaduce účinky a nie sú vhodné pre každého.
Pri liekoch pôsobiacich cez GLP‑1 bývajú časté najmä tráviace ťažkosti. Existujú aj závažnejšie riziká a situácie, v ktorých konkrétny liek nie je vhodný. Pacient musí vedieť, čo môže očakávať, ako postupovať pri ťažkostiach a pri akých príznakoch vyhľadať lekára. Neplatí však tvrdenie, ktoré v ambulancii často počúvam, že ak nemám tráviace ťažkosti, liek u mňa nefunguje. Vysoko pravdepodobne len pacient užíva liek správne :-). Nevoľnosť nie je dôkazom, že liek účinkuje. Cieľom liečby nie je, aby bolo pacientovi zle.
Potrebujeme otvorene hovoriť aj o nákladoch a dĺžke liečby. Nemožno sľubovať krátku kúru s trvalým výsledkom. Po vysadení sa u mnohých pacientov časť hmotnosti vracia.
Mojou úlohou lekára je vysvetliť pacientovi možnosti tak, aby sa pacient mohol informovane rozhodnúť. Samotný recept nenahrádza komplexnú starostlivosť.
Na druhej strane po farmakologickej, najmä injekčnej liečbe siahajú ľudia, ktorí chcú schudnúť len pár kíl, netrpia diabetom ani obezitou a upraviť hmotnosť sa im nedarí pohybom ani stravou. Ako sa na to ako lekár pozeráte?
Ak má človek normálnu hmotnosť a chce schudnúť niekoľko kilogramov len pre vzhľad, medicínsky dôvod na takúto liečbu nevidím. Vystavovať ho nežiaducim účinkom bez jasného zdravotného prínosu nepovažujem za dobrú medicínu.
Zároveň treba vysvetliť dôležitý rozdiel: pacient nemusí mať cukrovku, aby mohol dostať liek určený na liečbu obezity. Napríklad liek Wegovy (semaglutid) má u dospelých indikáciu pri BMI od 30 alebo pri BMI od 27, ak je prítomné aspoň jedno súvisiace zdravotné ochorenie.2 Liečba teda môže byť opodstatnená aj u niektorých ľudí s nadváhou. Vždy však vyžaduje individuálne posúdenie.
Lieky Ozempic a Wegovy obsahujú rovnakú účinnú látku, semaglutid, ale majú odlišné schválené použitie a dávkovacie schémy. Ozempic je určený na liečbu cukrovky 2. typu. Wegovy je určený na manažment hmotnosti vrátane jej udržania u pacientov, ktorí spĺňajú príslušné kritériá. Nemožno ich automaticky považovať za zameniteľné.2,3
Rozhodnutie o liečbe nemá vychádzať z toho, čo užíva známa osobnosť alebo kamarátka. Má vychádzať z vyšetrenia a z toho, či očakávaný zdravotný prínos prevažuje nad rizikami.
Utkvel vám v pamäti nejaký pacient s nadváhou či obezitou počas vašej praxe?
Spomínam si na pacientku, ktorá žila s obezitou prakticky od detstva. Vyrastala na vidieku, v rodine, kde sa veľa pracovalo a veľa jedlo. Okolo puberty si začala uvedomovať, že vyzerá inak ako jej spolužiačky. Mama ju upozorňovala, že si musí dávať pozor na jedlo. Jej bratia podobné výčitky nepočúvali, hoci sedeli pri tom istom stole a tiež vraj neboli štíhli ako prútiky.
Začala preto jedlo skrývať. Navonok sa tvárila, že neje, a jedla potajomky. V škole nikdy nejedla pred spolužiakmi. Tento zvyk si preniesla aj do dospelosti. Keď kolegovia oslavovali narodeniny a ponúkli jej koláč, vyhovorila sa. Neustále premýšľala, ako sa vyhnúť situácii, v ktorej by ju niekto videl jesť. Stálo ju to veľa energie. A stres a hanbu potom znovu zajedala.
Mala za sebou aj bariatrickú operáciu. Napokon prišla za mnou, pretože potrebovala ďalšiu pomoc. Nastavili sme komplexnú liečbu – farmakoterapiu, úpravu stravy, pohyb a silový tréning. Potrebovali sme nájsť postup, ktorý dokáže zvládať vo svojom každodennom živote.
Dnes si kupuje oblečenie v bežných konfekčných veľkostiach, čo v podstate nikdy nepoznala. Najviac mi však zostalo v pamäti, čo mi povedala o jednom obyčajnom nákupe. Vo výklade uvidela sako, ktoré sa jej páčilo. Vošla do obchodu a ani by nemala odvahu si ho vyskúšať, lebo v jej hlave stále zostala zakorenená vyššia konfekčná veľkosť, ale narazila na ochotnú predavačku, ktorá ju presvedčila, že veľkosť, ktorú si pýta, určite nepotrebuje. Vyskúšala si ho a v kabínke sa rozplakala od radosti.
Pre niekoho je to len kúpa saka. Keď však poznáte jej príbeh – dievča, ktoré sa hanbilo jesť pred spolužiakmi, a dospelú ženu, ktorá si roky odopierala aj spoločný koláč s kolegami, pochopíte, prečo pre ňu tá chvíľa znamenala tak veľa.
Ako onkochirurg sa pri liečbe vždy pýtam aj na to, aký život bude môcť pacient po nej viesť. Pri liečbe obezity je to pre mňa rovnako dôležité. Sledujeme hmotnosť, zdravotné výsledky aj zachovanie svalov. Ale niekedy vám význam liečby najlepšie ukáže pacient sám. Táto žena mi ho ukázala príbehom o saku, ktoré sa jej páčilo, a slzách radosti, keď si konečne uvedomila, že taká – pre mnohých, čo nebojujú s hmotnosťou – v podstate malicherná vec je pre ňu konečne splniteľná.
Referencie:
- Lincoff AM, Brown-Frandsen K, Colhoun HM, et al. Semaglutide and cardiovascular outcomes in obesity without diabetes. N Engl J Med. 2023;389(24):2221–2232. doi:10.1056/NEJMoa2307563.
- Súhrn charakteristických vlastností lieku Wegovy®, September 2026.
- Súhrn charakteristických vlastností lieku Ozempic®, Jún 2026.
Sponzorované spoločnosťou Novo Nordisk Slovakia s.r.o. Článok je určený len pre odbornú verejnosť.
Dátum prípravy: Október 2026. Kód materiálu: SV26OB00099.
