Prirovnávať súkromné zdravotné poisťovne k parazitom je absolútne za hranou
Slová o parazitoch v súvislosti so zdravotnými poisťovňami počul vo verejnom priestore dvakrát. Prvýkrát, keď bol v Spojených štátoch zavraždený riaditeľ najväčšej zdravotnej poisťovne. A druhýkrát, keď sa o súkromných zdravotných poisťovniach diskutovalo na Slovensku. Aj o tejto téme sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom.
Zdravotná poisťovňa Dôvera tento rok oslavuje 30 rokov od založenia. Ako hodnotíte pôsobenie poisťovne?
Pôsobenie poisťovne Dôvera na slovenskom trhu by som rozdelil do dvoch etáp. Prvú od roku 1995 až do roku 2005. Toto obdobie bolo z pohľadu verejného zdravotného poistenia vcelku búrlivé. Poisťovne vznikali, zanikali, spájali sa. Bolo to zároveň obdobie, kedy poisťovne ešte nefungovali tak dobre ako dnes. V tom čase to boli verejnoprávne inštitúcie. Často svoje záväzky neplatili, zadlžovali sa a ak svoje záväzky platili, tak často po termíne splatnosti. Naopak, od roku 2005 sa situácia už upokojila a prínos zdravotných poisťovní pocítili a pociťujú pacienti aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.
Aký vplyv na pôsobenie poisťovní mala reforma bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca?
Takzvaná Zajacova reforma nebola v mnohých oblastiach dotiahnutá. Ak sa ale pozrieme na oblasť zdravotného poistenia, vidíme úspešný príbeh. Na Slovensku máme na trhu inštitúcie, až na výnimky, ktoré nie je potrebné oddlžovať, ktoré si plnia svoju úlohu a robia viac než to, čo im zákon káže.
S akými hospodárskymi výsledkami ukončila Dôvera rok 2024?
Zatiaľ máme iba predbežné čísla, hospodársky výsledok však bude v povolenom rozpätí zisku 19,5 milióna eur. Tento hospodársky výsledok ovplyvnilo viac faktorov, ktoré nesúvisia so zdravotným poistením. Napríklad sadzba dane, vývoj hodnoty poistného kmeňa, úrokové výnosy a podobne.
Vyplatí si akcionár zdravotnej poisťovne Dôvera dividendu?
Vyplatenie dividendy je plne v kompetencii akcionára. Dôvera bude stále zdravou firmou schopnou plniť si záväzky voči poistencom, štátu aj poskytovateľom. Presné čísla – výsledky budú dostupné v marci.
Hospodárske výsledky počas roka však neboli lichotivé pre žiadnu zdravotnú poisťovňu.
Na začiatku roka a ešte aj v lete sme predpokladali, že skončíme v strate. Je však úplne normálne, že zdravotné poisťovne vykazujú začiatkom roka stratu a poisťovne s týmto vývojom aj tak trocha počítajú. Z ekonomického hľadiska je pre zdravotné poisťovne najsilnejšie obdobie ku koncu roka, pretože v novembri a v decembri sú odvody poistencov spravidla najvyššie a pacienti nečerpajú toľko zdravotnej starostlivosti. Aj tento rok budú zdravotné poisťovne v priebehu prvých mesiacov v záporných číslach a následne sa hospodárenie ustáli.
Došlo minulý rok k dofinancovaniu sektora?
Áno, koncom roka na úrovni 70 miliónov eur. Konkrétne sa na dva posledné mesiace v roku zvýšilo percento za poistencov štátu zo 4,5 percenta na 6,4 percenta.
Nešlo teda o účtovné operácie?
Bola to účtovná operácia. Štátny rozpočet totiž funguje na princípe jednoduchého účtovníctva. To znamená, že počíta s tým, čo má takzvane na účte. No účtovníctvo firiem funguje úplne ináč. Funguje na nákladoch a výnosoch. Problém bol v tom, že ministerstvo financií túto skutočnosť nezohľadnilo. Spoliehalo sa na to, že prostriedky na účte máme. To síce bola pravda, no zaúčtovať sme si ich nemohli. Legislatívnou úpravou sa teda tieto financie dostali do účtovníctva.
O aký objem financií ide?
Bolo to zhruba 70 miliónov eur. No podotýkam, že nešlo o žiadne peniaze naviac.
Súkromné zdravotné poisťovne boli často skloňované v diskusiách Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Mali ste priestor prispieť k diskusiám?
Nemali, respektíve ten priestor bol minimálny. Lekárske odborové združenie vyslovene nechcelo, aby sa rokovaní s vládou zúčastňovali aj iní hráči. Videli sme to nielen pri otázkach zdravotného poistenia, ale tiež pri diskusiách o zmenách, ktoré sa týkali nemocníc. Lekárske odborové združenie chcelo diskutovať iba s ministerstvom zdravotníctva, no povinnosťami chcelo zaviazať aj tie strany, ktoré sa na rokovaniach nezúčastnili. Minister zdravotníctva Kamil Šaško nás síce za Dôveru zavolal na jedno alebo dve spoločné rokovania spolu so zástupcami celého sektora, no konečná dohoda bola dosiahnutá bez prítomnosti zástupcov Dôvery. Neprebehlo žiadne rokovanie, na ktorom by boli iba zástupcovia zdravotných poisťovní.
O čom ste rokovali na spomínaných stretnutiach?
So zástupcami ministerstva a ostatných stejkholderov sme si prechádzali jednotlivé body memoranda od LOZ. Vyjadrovali sa k nemu okrem nás aj zástupcovia nemocníc, ambulantných lekárov či odborárov, skrátka desiatky ľudí.
Ako vnímate dosiahnutú dohodu medzi lekárskymi odborármi a ministerstvom?
To závisí od uhla pohľadu. Ak sa na dohodu pozeráme z pohľadu odborárov, tak je to naozaj veľký úspech. Z pohľadu pacienta však ide o veľké sklamanie. Keď sa na dosiahnutú dohodu pozerám z pohľadu prínosov pre zdravotnícky systému, tak ju vnímam veľmi negatívne.
Prečo?
Pretože odborári majú v kompetencii riešiť pracovné podmienky alebo mzdy zamestnancov. Lenže v tomto prípade riešili záležitosti, ktoré sa odborárov nijak nedotýkajú a nevedia vyhodnotiť ich konečný dopad. Spomeniem napríklad právnu formu nemocníc, ekonomicky oprávnené náklady, metodiku úhradového mechanizmu DRG či rôzne ďalšie otázky. Z návrhov odborárov a dosiahnutej dohody absolútne srší snaha zakonzervovať súčasný stav, v podstate zastaviť rozvoj a zároveň nasmerovať všetky disponibilné peniaze v zdravotníctve do miezd nemocničných zdravotníckych pracovníkov.
Vnímate to negatívne?
Chceme, aby všetci zdravotníci mali čo najlepšie platy, no podľa môjho názoru je výsledok rokovaní príliš nebezpečný. Absolútne sa zabudlo na to, že lekári aj poisťovne by za tie peniaze mali pacientovi reálne niečo doručiť. Žiaľ, ak zakonzervujeme súčasný stav a peniaze investujeme primárne do rastu miezd nemocničných lekárov tak, ako to robíme posledné roky, tak jednoducho nebudeme mať dosť peňazí na zlepšovanie systému zdravotníctva. Rozpočet jednoducho neviete nafúknuť.
Súkromné zdravotné poisťovne boli vo verejnom priestore viackrát označené ako parazity slovenského zdravotníctva bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Ako vnímate tieto diskusie?
Z môjho pohľadu ide o diskusiu, ktorej cieľom je vybičovať emócie a zvyšovať nenávisť vo verejnom priestore. Ak niekto nie je zástancom súkromných zdravotných poisťovní, môžeme sa o tom konštruktívne porozprávať. Ja som slová o parazitoch v súvislosti so zdravotnými poisťovňami počul v poslednom čase vo verejnom priestore dvakrát. Prvýkrát, keď v Spojených štátoch zavraždili riaditeľa najväčšej zdravotnej poisťovne. A druhýkrát, keď sa o súkromných zdravotných poisťovniach diskutovalo na Slovensku. Čo je však ešte smutnejšie, k týmto výrokom sa niektoré verejne vystupujúce osoby hrdo hlásia a niekedy ľudí priam štvú. Ľudstvo má s takýmito kampaňami veľmi zlé skúsenosti. Stačí si spomenúť na Hitlera…
Sú súkromné zdravotné poisťovne parazitmi systému?
Nemyslím si. Práve naopak. Pravdou je, že zdravotné poisťovne sú jediné, ktoré chránia pacienta. Práve poisťovne sú motivované k tomu, aby sa pacienti mali dobre, aby nečerpali toľko zdravotnej starostlivosti. Pretože ak má zdravotná poisťovňa zdravých poistencov, dbá na prevenciu a manažment pacienta, nemusí im nakupovať zdravotnú starostlivosť a financie môže investovať do nových projektov a služieb pre pacientov, do rehabilitácií alebo do nových inovatívnych liekov. Samozrejme, to neplatí napríklad o zdravotníckom priemysle alebo farmafirmách. Tie sa, samozrejme, nemajú dobre, ak sú pacienti zdraví. No zdravotné poisťovne sa budú mať dobre len vtedy, keď sa budú mať dobre aj pacienti. Zdravotná poisťovňa musí tlačiť na to, aby ceny za zdravotnú starostlivosť boli nízke, aby zdravotná starostlivosť bola efektívna a primerane kvalitná. A na to sa zabúda. Dokonca si dovolím tvrdiť, že sa o tom takmer vôbec nehovorí. A verejnosti sa tieto informácie interpretujú nesprávne a klamlivo. Hovoriť o súkromných zdravotných poisťovniach ako o parazitoch je absolútne za hranicou.
Zrejme sa takéto označenie objavilo v súvislosti so ziskom zdravotných poisťovní.
Ak niekto hovorí o parazitovaní v súvislosti so ziskom zdravotných poisťovní, tak sa veľmi mýli. V roku 2005 boli zdravotné poisťovne neziskové. Od toho času tvorí zisk zhruba 0,2 percenta celkového poistného. Ak by sme tieto financie zo zisku poisťovní rozdelili napríklad medzi personál, cena práce lekára by sa zvýšila o desať eur mesačne, čo činí zhruba päť eur v čistom. Zdravotným sestrám by sa zvýšila mzda o dve až tri eurá v čistom mesačne. Tieto „dodatočné“ financie by teda situáciu nevyriešili. Po poslednom období vidíme, že lekári by päť eur v čistom zrejme neboli riešili. Čiže z môjho pohľadu ide o vrchol ich pokrytectva.
Akú pridanú hodnotu má zdravotná poisťovňa Dôvera pre systém?
Dôležité sú tri veci. Ak by na trhu neboli Dôvera a zdravotná poisťovňa Union, a nemali by sme konkurujúce si poisťovne, tak by sme v zdravotníctve ročne minuli možno o miliardu eur viac s nulovým prínosom pre pacienta. Zmenilo by sa iba to, že peniaze by si rozdeľovali politici s poskytovateľmi. A vidíme aj pri dohode ministerstva zdravotníctva s lekárskymi odborármi, že sa síce sľubujú peniaze naviac pod rúškom dohodnutých zmien, no ministerstvo si neuvedomuje, že štát musí najprv vybrať dane od ľudí, inými slovami legálne ukradnúť z ich príjmov, a až potom ich môže míňať na sľubované zmeny. Práve vďaka konkurenčnému prostrediu vieme v systéme ušetriť zhruba miliardu eur.
Druhou dôležitou vecou je, že všetky inovatívne procesy v zdravotníctve naštartovali zdravotné poisťovne. Ak hovoríme o elektronizácii zdravotníctva, Dôvera napríklad priniesla pre celý sektor elektronický recept. Vďaka poisťovniam máme funkčné elektronické schvaľovanie, elektronické platby alebo elektronické žiadanky či programy pre chronicky chorých, tiež manažment pacienta, zlepšovanie duševného zdravia a podobne. To sú všetko iniciatívy zdravotných poisťovní.
Tretím prínosom je samotná konkurencia. Stačí sa pozrieť na štátne inštitúcie, ktoré žijú v monopolnom prostredí a nemajú konkurenciu a sú mimoriadne krehké. Aktuálne to vidíme na fungovaní, respektíve nefungovaní Katastrálneho úradu. Zdravotné poisťovne jednoducho nemôžu dopustiť, aby nastala situácia, ktorá postihla kataster. Alebo sa pozrime na stav Sociálnej poisťovne, ktorá tiež nemá konkurenta. Myslím si, že tým, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa pre konkurenčné prostredie nemá garantovaných poistencov, sa rovnako musí snažiť zlepšovať svoje služby a musí prinášať benefity pre svojich klientov.
Pozrime sa na rozpočet pre rok 2025. Analytici hovoria ako o jednom z najhorších za posledné roky.
Osobne by som označenie „jeden z najhorších rozpočtov“ nepoužil. Pretože keď ide do zdravotníctva o 600 miliónov eur viac než v predchádzajúcom roku, nemôžeme hovoriť o šetriacom rozpočte. Samozrejme, na strane výdavkov si mzdy zdravotníkov vezmú väčšinu nárastu. No mali sme v minulosti aj horšie rozpočty. Najväčším problémom sa však javí dohoda medzi ministerstvom a LOZ, ktorá nie je finančne krytá. To, čo zhltne, bude chýbať inde.
Dotkne sa konsolidácia pacientov?
Myslím si, že to pacienti priamo nepocítia. Skôr sa pacientov dotkne odkladanie všetkých rozumných riešení ako napríklad riešenie chaosu v poplatkoch u lekárov. No optimalizácia siete a šetrenie ostáva na rovnakej úrovni, ako minulý rok.
V poslednom období sa diskutovalo predovšetkým o podmienkach nemocničných lekárov. Zabúda sa však na ambulantných lekárov. Môžu očakávať lekári v ambulanciách navýšenie?
Zatiaľ to nie je isté. Na Slovensku dávame do nemocníc asi 52 percent z celkového balíka z rozpočtu zdravotných poisťovní. Čo je dosť veľa a nie je to efektívne. My by sme mali totiž rozmýšľať nad tým ako pacientov takpovediac dostať z nemocníc do ambulantnej sféry, do zariadení sociálnej starostlivosti a tak ďalej. Zamerať sa na prevenciu a primárnu zdravotnú starostlivosť. Keď pacientovi „zabránime“, aby skončil v nemocnici, tak systém dobre funguje. Za ostatné roky ambulantný sektor rastom zaostáva za tým nemocničným. Môžeme predpokladať, že tento rok budú ambulancie rásť v porovnaní s nemocnicami o zhruba polovicu.
V poslednom období sa diskutovalo predovšetkým o podmienkach nemocničných lekárov. Zabúda sa však na ambulantných lekárov. Môžu lekári v ambulanciách očakávať navýšenie?
Zatiaľ to nie je isté. Na Slovensku dávame do nemocníc asi 52 percent z celkového balíka z rozpočtu zdravotných poisťovní. Čo je dosť veľa a nie je to efektívne. My by sme mali totiž rozmýšľať nad tým, ako pacientov takpovediac dostať z nemocníc do ambulantnej sféry, do zariadení sociálnej starostlivosti a tak ďalej. Zamerať sa na prevenciu a primárnu zdravotnú starostlivosť. Keď pacientovi „zabránime“, aby skončil v nemocnici, tak systém dobre funguje. Za ostatné roky ambulantný sektor rastom zaostáva za tým nemocničným. Môžeme predpokladať, že tento rok budú ambulancie rásť v porovnaní s nemocnicami zhruba o polovicu.
Koncom roka sa zmenila legislatíva k tvorbe technických rezerv. Ako to ovplyvní hospodárenie Dôvery?
Dôvera dlhodobo tvorí rezervy pre poistencov, ktorí čakajú na zdravotnú starostlivosť. Čiže nás sa zmena legislatívy dotýka len tým spôsobom, že sa technické rezervy prispôsobujú počtu pacientov čakajúcich na výkon. No na hospodárenie Dôvery táto legislatívna zmena nemá žiaden zásadný vplyv.
Aký objem financií má Dôvera v technických rezervách?
Zhruba 60 miliónov eur.
Bude si môcť Dôvera vyplatiť väčší zisk vďaka zmene legislatívy v otázke technických rezerv?
Nie, absolútne nie. Takéto klamstvá radi hovoria niektorí politici. Táto legislatívna zmena nesúvisí so ziskom, nemá naň žiaden vplyv. Dôvera dlhodobo hospodári a postupuje tak, že jej nemôže vzniknúť zisk, kým naše poistenky a naši poistenci čakajú na odkladnú zdravotnú starostlivosť. Najprv si musíme odložiť peniaze na plánované výkony, až potom môžeme dosiahnuť zisk. Ak niektorý náš poistenec potrebuje odkladnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú čaká, peniaze na liečbu má u nás bezpečne odložené a účelovo použiteľné iba na daný výkon. Celkovo tvorba takzvaných čakačiek pre poistencov práve znižuje zisk zdravotných poisťovní. Ale keďže my ich robíme už roky, na nás táto zmena nemá žiadny vplyv.
Zdravotné poisťovne minulý rok zrušili zubný benefit. Môžu očakávať poistenci, že sa tento benefit obnoví?
V parlamente prešiel zákon, ktorý umožní zdravotným poisťovniam vyčleniť pol percenta vybraného poistného na peňažné benefity, ktorými bude motivovať svojich poistencov k starostlivosti o zdravie a prevencii. Túto legislatívnu zmenu hodnotíme pozitívne. Pretože na jednej strane je jasne dané, koľko môže zdravotná poisťovňa minúť na benefit, a zároveň je na jej uvážení, aký benefit svojim poistencom prinesie. Podmienkou je, aby boli poistenci motivovaní starať sa o svoje zdravie. Je to logické, pretože zdraví pacienti nie sú pre poisťovňu nákladní.
Koľko by mohla Dôvera vyplatiť poistencom cez peňažné benefity?
Ide o sumu zhruba 13 miliónov eur.
Plánujete opätovne zaviesť zubný benefit?
Plošný zubný benefit, ako ho poistenci doposiaľ poznali, nie, no v nejakej miere ho zvažujeme. Benefity budeme komunikovať postupne, aktuálne sme dali veľkú podporu duševnému zdraviu. Prišli sme s konceptom takzvanej preventívnej duševnej prehliadky.
Máte za sebou úspešnú poisťovaciu kampaň. Čomu vďačíte za úspech?
Myslím, že sme tento výsledok dosiahli najmä vďaka konzistentným službám. Klienti oceňujú predovšetkým kvalitu služieb, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a komunikáciu so zdravotnou poisťovňou. Klienti si nevyberajú poisťovňu na základe lacných marketingových ťahov a akcií, ani na základe odporúčaní politikov. Ak by to tak bolo, tak by z Dôvery klienti odchádzali. A to sa nedeje. Zároveň sa stále snažíme o poistencov starať najlepšie, ako vieme. Najmä pri chronických chorobách ako sú napríklad cukrovka, vysoký krvný tlak a ďalšie.
Aké máte plány v roku 2025?
Zatiaľ toho nemôžem prezradiť veľa, no vo všeobecnosti chceme motivovať poistencov, aby sa viac starali o vlastné zdravie. Rovnako sa chceme ďalej posunúť v elektronizácii, pretože je to nevyhnutné. A v súvislosti s 30. výročím poisťovne prinesieme aj nové projekty a aktivity pre komunity. Jednoznačne chceme naďalej chodiť za poistencami do regiónov, kde nie je zdravotná starostlivosť tak dostupná, ako vo veľkých mestách. A chceme pokračovať v základných vyšetreniach tak, ako sme začali minulý rok. Zároveň sa chceme venovať chronickým ochoreniam a duševnému zdraviu, pretože incidencia je čoraz horšia a stúpa počet pacientov, ktorí sa liečia na duševné ochorenia. A keďže vieme veľmi dobre, že duševné zdravie úzko súvisí s fyzickým zdravím, potrebujeme sa zamerať aj na túto skupinu pacientov a pomôcť im najlepšie, ako vieme. Ináč sa im to po rokoch vráti v podobe zhoršeného fyzického zdravia a pre zdravotné poisťovne to samozrejme súvisí so zvýšenými nákladmi na liečbu. Je to investícia do budúcna pre nás všetkých.
