Pri vysokých teplotách sa rozširujú cievy, zvyšuje sa potenie a telo stráca tekutiny aj minerály
S rastúcimi teplotami rastie aj počet ľudí, ktorí športujú vonku, často však v podmienkach, ktoré výrazne zvyšujú záťaž srdca. A práve v týchto dňoch Slovensko čakajú vysoké teploty. Kardiovaskulárne ochorenia pritom patria k najčastejším príčinám úmrtí na Slovensku a v roku 2024 tvorili približne 45 percent všetkých úmrtí.
Zároveň si vyžiadali viac ako 157 000 hospitalizácií, čo predstavuje 14,6 percent všetkých prípadov. Lekári upozorňujú, že práve kombinácia tepla a fyzickej aktivity môže u časti ľudí odhaliť skryté problémy so srdcom.
Organizmus pri fyzickej záťaži v letných teplotách čelí dvojitej záťaži. Musí zvládať samotný pohyb aj reguláciu telesnej teploty. Pri vysokých teplotách sa rozširujú cievy, zvyšuje sa potenie a telo stráca tekutiny aj minerály. Srdce tak pracuje intenzívnejšie, aby zabezpečilo dostatočné prekrvenie svalov a zároveň ochladzovanie organizmu.
„V horúčavách ide o kombináciu fyzickej a tepelnej záťaže, ktorá výrazne zvyšuje nároky na kardiovaskulárny systém. U citlivejších ľudí sa môžu objaviť poruchy rytmu, kolapsové stavy alebo akútne zhoršenie skrytého ochorenia, ktoré sa inak neprejavuje,“ vysvetlil generálny riaditeľ Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach MUDr. Štefan Lukačín, PhD., MHA.
Ako ďalej upozornil, najvyššie riziko pritom nepredstavujú vrcholoví športovci, ale skôr ľudia, ktorí sa po dlhšej prestávke vracajú k intenzívnejšiemu pohybu, pacienti s vysokým krvným tlakom či diabetom, seniori a tí, ktorí sa snažia rýchlo zvyšovať svoju výkonnosť.
Ako ďalej upozornil odborník, niektoré ochorenia srdca sa vyvíjajú roky bez akýchkoľvek výrazných príznakov a prvýkrát sa môžu prejaviť až vo chvíli, keď je organizmus vystavený vyššej záťaži. V niektorých prípadoch tak nejde o postupné varovanie, ale o náhly kolaps či poruchu rytmu. Varovné signály, ako tlak na hrudi, nepravidelný pulz, dýchavičnosť, závraty alebo nezvyčajná únava, si ľudia často vysvetľujú len ako dôsledok tréningu.
„Často vidíme pacientov, ktorí sa cítia úplne zdraví a nemajú žiadne výrazné ťažkosti. Práve táto skupina môže byť prekvapivo najrizikovejšia, pretože ochorenie sa môže dlhodobo vyvíjať bez príznakov a prvýkrát sa prejaviť až pri fyzickej záťaži niekedy dokonca až kolapsom. Šport pritom môže istý čas vytvárať dojem, že je všetko v poriadku a problém tak skôr maskovať,“ dodal Štefan Lukačín.
Preventívne vyšetrenia podľa neho dokážu zachytiť zmeny na srdci ešte v štádiu, keď sa navonok neprejavujú, ale už môžu predstavovať riziko nielen pri fyzickej aktivite.
