Medzi varovné signály prehriatia organizmu patrí suchosť v ústach, bolesť hlavy, slabosť, malátnosť, závraty, nauzea, svalové kŕče, zrýchlený pulz a zmätenosť
Vysoké teploty, ktoré nás čakajú najbližšie dni, predstavujú pre organizmus zvýšenú záťaž. Najohrozenejší sú seniori, malé deti, tehotné ženy a ľudia s chronickými ochoreniami. Dodržiavaním niekoľkých jednoduchých zásad je podľa odborníkov možné predísť dehydratácii, prehriatiu organizmu a ďalším zdravotným komplikáciám, ktoré počas horúcich dní hrozia.
Dôležité podľa nich je obmedziť pobyt na slnku medzi 11.00 a16.00 hodinou, keď je intenzita najvyššia. Aktivity si treba naplánovať na skoré ranné a podvečerné hodiny, ako je práca v záhrade, nákupy, prechádzky. Nemali by sme zabúdať na pokrývku hlavy, slnečné okuliare, ochranný krém s UV faktorom. Počas horúcich dní je ideálne nosiť voľné vzdušné oblečenie zo svetlých materiálov ako sú bavlna a ľan.
„Tmavé oblečenie pohlcuje viac tepla, preto môže zvyšovať pocit prehrievania organizmu, potenie a tým odbúravanie vody, minerálov z tela čo môže viesť k dehydratácii a kolapsom,“ a dodáva, že „dôležitá je aj pohodlná a priedušná obuv“, upozornil primár oddelenia vnútorného lekárstva levickej nemocnice Maksym Saienko, MPH.
Počas leta organizmus stráca viac tekutín potením, preto je potrebné piť počas celého dňa. Seniori často nepociťujú smäd tak intenzívne ako mladší ľudia, preto by mali piť pravidelne aj vtedy, keď smäd nepociťujú. Najvhodnejšou voľbou je podľa lekára čistá voda, nesladené minerálne vody, bylinkové alebo ovocné čaje, zriedené domáce šťavy, voda ochutená citrónom, mätou poprípade kúskami ovocia. „Nápoje by nemali byť ľadovo studené, pretože môžu zaťažiť organizmus a spôsobiť tráviace ťažkosti. Ideálna je izbová teplota nápojov,“ vysvetlil Saienko. Sýtené nápoje by sa mali konzumovať s mierou, pretože spôsobujú nadúvanie.
Ako upozornil, nevhodné sú sladené nápoje, nadmerné množstvo alkoholu, kávy, ale aj energetických nápojov, ktorým holdujú tínedžeri. Môžu totiž podporovať dehydratáciu organizmu.
Vysokým teplotám by sme mali prispôsobiť aj stravu. „V letných mesiacoch je vhodné uprednostňovať ľahšie stráviteľné jedlá s obsahom vitamínov, minerálov a vody, ktoré nezaťažujú trávenie“, uviedla vedúca oddelenia vnútorného lekárstva levickej nemocnice Mgr. Katarína Ješková.
V tomto období odporúča zvýšenú konzumáciu sezónneho ovocia ako sú melóny, jahody, maliny, černice, čučoriedky a iné. „Taktiež je potrebné zvýšiť pomer zeleniny, ktorá obsahuje okrem vitamínov aj vysoký podiel vody. Patria k nim napríklad uhorky, paprika, cukety, tiež paradajky“, dodala.
Viac by sme mali zaradiť do svojich jedálničkov zeleninové šaláty, prípadne zeleninu s ovocím, pre tých, ktorý majú radi takéto kombinácie, polievky, ryby, hydinové alebo morčacie, prípadne králičie mäso, strukoviny, zemiaky, celozrnné pečivo, kyslomliečne výrobky a jogurty.
„Tu si treba dávať pozor na prípravu, hygienu a skladovanie potravín, pretože podliehajú pri horúčavách rýchlejšiemu kazeniu“, dodalaJešková. Jedlá by mali byť pripravované čerstvé a správne skladované, vyhýbame sa vareniu “na tri dni“.
Naopak mastné ,vyprážané a príliš korenisté, nadmerné slané pokrmy, veľké porcie môžu organizmus zbytočne zaťažovať a zvyšovať pocit únavy.
Je taktiež potrebná dávať pozor na príznaky prehriatia organizmu. „Medzi varovné signály patrí suchosť v ústach, bolesť hlavy, slabosť, malátnosť, závraty, nauzea, svalové kŕče, zrýchlený pulz a zmätenosť. Pri ich výskyte je potrebné presunúť sa do chladiaceho prostredia, doplniť vlažné tekutiny a v prípade zhoršenia stavu vyhľadať lekársku pomoc“, dodal Maksym Saienko.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
