Ak je človek stresovým situáciám vystavený dlhodobo, môžu byť spúšťačom panického záchvatu
Krátke dni a nedostatok slnka, sklamanie z nedodržaných novoročných predsavzatí a ekonomický tlak po Vianociach. Aj pre tieto dôvody sa tretí pondelok v januári označuje ako Modrý pondelok, najdepresívnejší deň v roku. Ako upozorňujú záchranári, úzkosť je prirodzenou reakciou ľudského tela na stres. Pociťovať ju je možné pred náročnou skúškou, pracovným pohovorom alebo dôležitým rozhodnutím.
Ak úzkosť pretrváva, zasahuje do každodenného života a vedie k psychickému aj fyzickému vyčerpaniu. „Prejavom úzkosti môže byť podráždenosť, roztržitosť, utiahnutosť, ale aj smútok a zamyslenosť,“ objasňuje Patrik Brna, vedúci Tréningového centra záchrannej zdravotnej služby ZaMED.
Čo robiť pri panickom záchvate?
Ako dodal, ak je človek stresovým situáciám vystavený dlhodobo, môžu byť spúšťačom panického záchvatu. „Ide o krátkodobý, ale intenzívny stav silného strachu alebo nepokoja, ktorý prichádza náhle a bez varovania,“ uviedol záchranár.
Hoci si záchvat paniky možno pomýliť so srdcovým infarktom alebo mozgovou príhodou, nie je život ohrozujúci. Najčastejšie sa prejavuje búšením srdca, trasom a potením. „Bežné sú aj závraty, tlak na hrudi, tŕpnutie končatín, sucho v ústach alebo strach zo smrti,“ dodal Patrik Brna.
Pri panickom záchvate radí zostať na mieste, kde sa človek cíti čo najviac v bezpečí. „Dýchajte pomaly a vedome. Vyskúšať tiež môžete „štvorcové“ dýchanie: Nadýchnite sa na štyri sekundy a potom na štyri sekundy zadržte dych. Následne vydychujte štyri sekundy a opäť na štyri sekundy zadržte dych. Ak máte poruke ľad alebo studený uterák, priložte si ho na tvár či krk – upokojíte tak nervový systém,“ radí Brna.
Úzkosti sa dá predísť
Platí, že aj pri mentálnom zdraví je potrebné dbať na prevenciu. Zachovať si psychickú pohodu pomôže dostatok pohybu, zdravá strava či obľúbené voľnočasové aktivity. „O problémoch, ktoré vás trápia, sa porozprávajte so svojimi blízkymi alebo vyhľadajte pomoc odborníkov. Podobne ako navštevujete kožnú, očnú či ortopedickú ambulanciu, nehanbite sa obrátiť na terapeuta, psychológa alebo psychiatra,“ radí Patrik Brna.
