Liečba parodontitídy môže ovplyvniť aj zdravie ciev
Srdce nie je izolovaný orgán. Je úzko prepojené s ostatnými časťami organizmu a jeho činnosť ovplyvňuje fungovanie celého tela. Zabezpečuje neustály obeh krvi, a tým aj prísun kyslíka a živín do tkanív. Zároveň prostredníctvom krvného obehu zabezpečuje transport oxidu uhličitého a ďalších odpadových látok k orgánom, ktoré sa podieľajú na ich spracovaní a vylučovaní, ako sú pľúca, obličky a pečeň.
Prepojenie funguje aj opačným smerom. Ochorenia a poruchy v iných častiach organizmu zvyšujú záťaž srdcového svalu a ovplyvňujú jeho fungovanie. Ťažkosti, ktoré človek vníma napríklad ako problém s dýchaním, preto nemusia súvisieť iba s pľúcami. Ich príčinou môže byť aj ochorenie srdca alebo iného orgánu.
Podobné prepojenia možno nájsť aj medzi srdcom a ústnou dutinou. Pacienti však podľa prezidenta Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) MUDr. Igora Moravčíka stále podceňujú súvislosti medzi stavom ústnej dutiny a ochoreniami srdca. Stav ústnej dutiny je pritom dôležitou súčasťou celkového zdravotného stavu. Zápal alebo infekcia v ústach totiž nemusia zostať iba lokálnym problémom, ale môžu mať vplyv aj na zdravie celého organizmu.
Zápal v ústach môže ovplyvniť aj cievy
Ústna dutina je bohato prekrvená. Ak sa v nej nachádza zápal, baktérie z infekcie sa môžu ľahko dostať do krvného obehu. Zdrojom infekcie pritom môže byť aj obyčajný zubný kaz tým, že zapríčiní odumretie zuba. V prípade, že dôjde k odumretiu zuba a následnému zápalu v jeho okolí, môže v ústach vzniknúť takzvaná fokálna infekcia.
„Fokálna infekcia je zápal v okolí zuba, kde máme nejakú nálož baktérií, ktoré môžu hocikedy vycestovať do organizmu a zhoršiť situáciu srdcovo-cievnych a ďalších ochorení,“ vysvetlil doktor Igor Moravčík.
Závažnejší problém podľa Igora Moravčíka predstavuje parodontitída. Pri tomto ochorení dochádza k narušeniu ochranných tkanív v okolí zuba, čo môže uľahčiť aj prenikanie baktérií do organizmu. Jej začiatkom býva často gingivitída, teda zápal ďasien. Ten je pri včasnej liečbe dobre zvládnuteľný, ak sa však nelieči, môže prejsť až do parodontitídy. Tá často nebolí a prejavuje sa najmä krvácaním ďasien.
V prípade, že sa parodontitída nelieči, dochádza k narušeniu ochrannej bariéry zapálených tkanív. Baktérie a ich produkty tak môžu prenikať do krvného obehu. Dlhodobý zápal môže zároveň vyvolať aj celkovú zápalovú odpoveď organizmu.
Na možnú súvislosť medzi parodontitídou a zdravím ciev poukazuje aj randomizovaná klinická štúdia publikovaná v roku 2025 v časopise European Heart Journal. Vedci v nej sledovali 135 dospelých pacientov s pokročilou parodontitídou. Výsledky ukázali, že po dvoch rokoch mali pacienti, ktorí podstúpili intenzívnu liečbu ochorenia, v porovnaní s kontrolnou skupinou menšie zhrubnutie steny krčných tepien. U pacientov z experimentálnej skupiny sa zároveň zlepšila funkcia vnútornej výstelky ciev.
Výsledky štúdie podporujú hypotézu, že liečba parodontitídy môže mať vplyv aj na stav ciev. Samotná štúdia však nepotvrdila, že parodontitída priamo spôsobuje infarkt alebo mozgovú príhodu. Pri hodnotení súvislosti treba navyše zohľadniť aj ďalšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení, medzi ktoré patria napríklad fajčenie či diabetes.
„Práve fajčenie je najväčším nepriateľom parodontitídy, pretože pri silných fajčiaroch sa nemusí objaviť ani krvácanie ďasien, ktoré by na ochorenie upozornilo, a zápal ďalej postupuje,“ dodal MUDr. Moravčík.
Fajčenie škodí ústam, pľúcam aj srdcu
Účinky fajčenia sa neobmedzujú iba na obdobie, keď človek aktívne fajčí. Niektoré následky môžu pretrvávať aj dlho po tom, ako človek s fajčením prestane.
Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2019 súvisí fajčenie v našej populácii s takmer tromi štvrtinami prípadov karcinómu pľúc a minimálne polovicou prípadov chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP). Pri ischemickej chorobe srdca (ICHS), ťažkom srdcovom zlyhávaní a srdcových arytmiách predstavuje podiel rizika súvisiaceho s fajčením približne pätinu až štvrtinu.
„Chronická obštrukčná choroba pľúc je výrazným príkladom toho, ako úzko spolu súvisia zdravie pľúc a srdca. CHOCHP a kardiovaskulárne ochorenia majú spoločné rizikové faktory, najmä fajčenie a znečistenie ovzdušia. Pacienti s CHOCHP majú zároveň zvýšené riziko kardiovaskulárnych príhod,“ uviedol prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky SZU a UNB v Bratislave doc. MUDr. Štefan Laššán.
Dôležitou súčasťou prevencie je preto aj včasné zachytenie pľúcnych ochorení. Prieskum medzi 100 všeobecnými lekármi na Slovensku naznačil, že približne 5,6 percenta pacientov v ich ambulanciách mohlo mať dovtedy nediagnostikované chronické ochorenie dolných dýchacích ciest alebo pľúc.
Prieskum sa týkal ľudí, ktorí neboli sledovaní príslušným špecialistom, mali rizikovú anamnézu – napríklad fajčenie alebo dlhodobý kontakt s prachom či chemikáliami – a zároveň mali zhoršujúcu sa dýchavicu pri námahe, prípadne chronický kašeľ.
„Určite by sme mali na Slovensku všeobecne viac investovať do prevencie. Všetci dobre vieme, že ak už riešime na našich pracoviskách následky, tak už je mnohokrát neskoro,“ dodal doktor Laššán.
Na význam prevencie a prepojenie zdravia srdca s ostatnými časťami organizmu upozorňuje aj tohtoročná kampaň MOST – Mesiac o srdcových témach. Jej motto Srdce v tom nie je samo – staraj sa o celé telo pripomína, že pri starostlivosti o kardiovaskulárne zdravie nemožno zabúdať ani na pľúca, cievy či ústnu dutinu.
Súčasťou kampane sú aj aktivity pre verejnosť. V sobotu 26. septembra sa v Auparku Bratislava uskutočnia merania krvného tlaku a poradenstvo odborníkov. Kampaň vyvrcholí 29. septembra, na Svetový deň srdca, ďalšími preventívnymi aktivitami vo vybraných mestách na Slovensku.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
