Dôvodov, prečo ľudia váhajú vyhľadať pomoc je viacero, okrem stigmy či hanby to bývajú aj objektívne dôvody, najmä čas, energia, financie alebo dostupnosť odborníka
Takmer 80 percent Slovákov už zažilo duševnú nepohodu, ktorá im zasiahla do bežného života. Ukázal to prieskum platformy Hedepy. S odborníkom ju však riešilo len necelých 20 percent ľudí a viac ako polovica respondentov sa ju snažila zvládnuť sama.
Prieskum tiež ukázal, že 43,8 percent Slovákov zažilo duševnú nepohodu, ktorá im zasiahla do práce, školy či starostlivosti o rodinu, viackrát v živote. Ďalších 36,1 percent respondentov takúto situáciu zažilo raz alebo dvakrát.
Dáta zároveň ukazujú, že najčastejšou reakciou nie je vyhľadať odborníka, ale pokúsiť sa náročné obdobie zvládnuť po svojom. Viac ako polovica respondentov – 56,1 percent uviedla, že svoje problémy riešila výhradne sama.
Rozhovor s partnerom, rodinou alebo priateľmi pomohol 46,2 percentám ľudí. Umelá inteligencia sa pri riešení psychickej nepohody zatiaľ využíva skôr okrajovo. Väčšina respondentov si pomoc AI s duševnou pohodou nevie predstaviť, hoci približne tretina je tejto možnosti otvorená. Pomoc odborníka na duševné zdravie v takýchto situáciách vyhľadalo len 19,4 percent respondentov.
„Duševná nepohoda je oveľa bežnejšia, než si často pripúšťame. Mnohí ľudia sa ju však stále snažia zvládnuť potichu, bez toho, aby zaťažovali okolie alebo si vypýtali pomoc. Práve preto je dôležité hovoriť o duševnom zdraví skôr, než sa problém stane neúnosným,“ uviedol CEO Hedepy Lukáš Krčil.
Rodina, zdravie a peniaze
Prieskum tiež zisťoval, čo spôsobuje najväčšiu psychickú nepohodu. Najčastejšie ide o rodinné problémy, ktoré uviedlo 31,4 percent respondentov, nasleduje vlastné zdravie alebo zdravie blízkych (30,9 percent) a finančné či existenčné starosti (27,9 percent). Výrazne sa objavujú aj partnerské problémy, úmrtie blízkej osoby, pocity tiesne, paniky alebo strachu, osamelosť či pracovný stres.
Aj keď duševnú nepohodu zažila väčšina respondentov, otvorene o nej hovoriť nie je pre mnohých samozrejmé. Najčastejšou bariérou je obava z reakcie okolia, ktorú uviedlo 25,8 percent respondentov. Takmer štvrtina ľudí sa obáva, že bude pre druhých na príťaž. Časť ľudí zároveň nemá priestor, kde by o svojich problémoch mohla hovoriť. Až 17 percent respondentov uviedlo, že o svojich ťažkostiach nemajú s kým hovoriť.
Odborná pomoc prichádza menej často
Čo sa týka starostlivosti o duševné zdravie, Slováci sa najčastejšie spoliehajú na vedomý oddych a čas pre seba (48,7 percent). Koníčky alebo tvorivé činnosti pomáhajú 42,9 percentám ľudí a šport či pravidelný pohyb uviedlo 32,9 percent respondentov. Len málo ľudí vyhľadá odbornú pomoc. Sedenie s odborníkom uviedlo len 6,8 percent respondentov.
„Myslím si, že na Slovensku ľudia o psychických problémoch stále veľmi nehovoria, hlavne kvôli stigme. Dlhé roky tu fungovalo nastavenie, že problémy si má človek riešiť doma, nevyťahovať ich von a ideálne ich „zvládnuť sám“. S tým potom súvisí aj veľký strach z toho, ako budem vnímaný – že budem slabý, neschopný alebo „pokazený“. V praxi veľmi často vidím práve obavu zo súdenia, hodnotenia, a zároveň silný vnútorný pocit zlyhania, ak si niekto prizná, že to sám nezvláda“, uviedla psychologička PhDr. Andrea Fejová.
Na druhej strane v posledných rokoch vníma výrazný posun. „O psychických ťažkostiach sa začína hovoriť oveľa otvorenejšie, terapia prestáva byť tabu a verejne o nej hovoria aj ľudia, ktorí sú viditeľní. A to podľa mňa postupne normalizuje to, že mať ťažšie obdobie neznamená, že je s človekom niečo zle“, dodala.
Keď človek svoje psychické problémy dlhodobo nerieši, väčšinou sa podľa jej slov situácia nezačne sama od seba zlepšovať – skôr sa postupne komplikuje.
„Často až do bodu, kedy má človek pocit, že je to celé neriešiteľné alebo že už z toho niet východiska. Je to aj prirodzená reakcia nervového systému. Ak sme dlhodobo v záťaži, telo aj psychika sa postupne vyčerpávajú. Klesá naša schopnosť premýšľať v širších súvislostiach, robiť rozhodnutia, hľadať riešenia. Človek sa začne čoraz viac točiť len v tom probléme a stráca odstup. Často pritom ide o situácie, ktoré riešenie majú, len v danom stave ho už človek sám nevidí. A práve tam môže pomôcť rozhovor s niekým zvonka – ideálne s odborníkom, ktorý vie priniesť iný pohľad, pomenovať súvislosti a pomôcť zorientovať sa v možnostiach, ktoré tam stále sú, aj keď ich človek momentálne nevidí“, dodala odborníčka.
Podľa nej neexistuje presné pravidlo ani moment, kedy je „už dosť zle“ a je čas na odbornú pomoc. „Veľa ľudí sa k odbornej pomoci dostane až vo chvíli, keď sú dlhodobo vyčerpaní, frustrovaní alebo sa ich situácia už výrazne podpíše aj na psychickom či fyzickom zdraví. Ja si myslím, že pomoc je úplne v poriadku aj skôr, pokojne preventívne. Najmä vtedy, keď človek cíti, že sa situácia dlhšie nehýbe, aj keď sa ju snažil riešiť sám, dal tomu čas, rozprával sa o nej s blízkymi a využil vlastné zdroje, no napriek tomu sa nič nezmenilo“, uviedla Andrea Fejová.
Ako dodala, z jej skúsenosti sa ľudia rozhodnú situáciu riešiť až vo chvíli, keď majú pocit, že už nič iné nefunguje a že ich vnútorné preťaženie je príliš veľké. „Každý má inak nastavenú tzv. frustračnú toleranciu – teda hranicu, koľko záťaže ešte dokáže uniesť. Keď ju človek prekročí, často je to moment, kedy už vyhľadá pomoc zvonka“, uviedla.
Čas a peniaze
Dôvodov, prečo ľudia váhajú vyhľadať pomoc je viacero. Okrem stigmy či ťažkosti priznať si, že už to nezvládame sami, hanba, pocit zlyhania alebo aj snaha zostať v komfortnej zóne a „neotvárať“ niečo nepríjemné, to bývajú aj objektívne dôvody, najmä čas, energia, financie alebo dostupnosť odborníka.
Aj preto pripravila platforma iniciatívu Nafukovacie slony, ktoré v uliciach Bratislavy majú upozorniť na tému, ktorá býva často skrytá. Symbolicky ukazujú, že duševná nepohoda môže byť veľká a prítomná, aj keď ju navonok nevidno alebo sa o nej nehovorí.
Cieľom aktivity je pripomenúť, že pomenovať problém môže byť prvým krokom k tomu, aby naň človek neostal sám. Preto môžu všetci okoloidúci od 28. mája v Eurovei na viac ako trojmetrového slona nalepiť to, čo ich trápi alebo čo je ich vlastným „slonom v miestnosti“.
