Väčšina ľudí si nanáša výrazne menej opaľovacieho prípravku, než je potrebné na dosiahnutie deklarovanej ochrany
Na Slovensku pribudne každý rok približne tisíc nových prípadov malígneho melanómu kože, pričom naň zomrie približne 200 ľudí. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) incidencia melanómu stúpa po 25. roku života a najvyššia je vo vekovej skupine nad 60 rokov. Približne polovicu pacientov tvoria muži.
Rakovina kože pritom patrí medzi ochorenia, pri ktorých môže prevencia, správna ochrana pred UV žiarením a včasné vyšetrenie podozrivých zmien na koži zohrávať rozhodujúcu úlohu. Napriek tomu sa čoraz častejšie objavujú nepresné alebo nepravdivé tvrdenia o opaľovaní, opaľovacích prípravkoch, soláriách či znamienkach.
Aj to je jedným z dôvodov, prečo sa tohtoročná európska kampaň Euromelanoma 2026 zameriava na boj proti dezinformáciám, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach. Aktuálne trendy na platformách ako TikTok a Instagram ukazujú rastúce šírenie zavádzajúcich informácií, ktoré môžu podporovať rizikové správanie – napríklad úmyselné spálenie sa na slnku alebo odmietanie ochrany pred slnečným žiarením.
„Cieľom kampane nie je ľudí strašiť, ale viesť ich k zodpovednému správaniu. V čase, keď sa veľká časť verejnosti vzdeláva cez sociálne siete, je mimoriadne dôležité, aby odborníci vysvetľovali fakty zrozumiteľne, včas a tam, kde ľudia informácie skutočne hľadajú. Prevencia rakoviny kože sa nezačína až v ambulancii dermatológa, ale pri každodenných rozhodnutiach – ako sa chránime pred slnkom, či si všímame zmeny na koži a či vieme rozpoznať, ktorým informáciám môžeme veriť,“ povedal v tejto súvislosti docent Dušan Buchvald, prezident Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti.
Prevencia a včasná diagnostika má mimoriadny význam
Rakovina kože patrí medzi najčastejšie typy rakoviny v Európe. „Zároveň ide o ochorenie, pri ktorom má prevencia a včasné odhalenie mimoriadny význam. Až 90 percent prípadov je možné predísť správnou ochranou pred slnkom. Pri včasnom odhalení ochorenia sa pravdepodobnosť prežitia zvyšuje na viac ako 95 percent,“ prízvukuje onkodermatologička Zuzana Murárová.
Ako dodala, práve preto má kampaň dôležité miesto v edukácii. „Tá tohtoročná sa zameriava na boj proti dezinformáciám o opaľovaní, UV žiarení a ochrane pred slnkom. Osobitnú pozornosť venuje sociálnym sieťam a mladým ľuďom, ktorí sa s obsahom o zdraví často stretávajú práve na platformách ako TikTok či Instagram,“ upozorňuje lekárka.
Podľa odhadov pre rok 2024 bola incidencia malígneho melanómu kože v Európe 21,5 prípadu na 100 000 obyvateľov. „Na Slovensku sa odhadovala incidencia na úrovni 17,1 prípadu na 100 000 obyvateľov, čo predstavuje približne 908 nových prípadov. Pri nemelanómových nádoroch kože sa uvádza 29 674 nových prípadov, teda 563,3 prípadu na 100 000 obyvateľov. Tieto údaje pripomínajú, že rakovina kože nie je okrajovou diagnózou,“ podotýka Zuzana Murárová.
Pri včasnej diagnostike pomáha jednoduché ABCDE pravidlo. Ľudia by si mali všímať najmä asymetriu znamienka, nepravidelné okraje, zmeny farby alebo viacfarebnosť, priemer nad 6 mm a vývoj v čase.
Varovným signálom môže byť aj znamienko alebo kožná lézia, ktorá vyzerá inak ako ostatné prejavy na tele, mení sa vo veľkosti, tvare alebo farbe, svrbí, krváca, mokvá, je drsná či šupinatá na dotyk alebo pripomína ranku,ktorá sa nehojí. Medzi rizikové faktory malígneho melanómu patrí najmä nadmerné vystavovanie sa UV žiareniu, spálenie kože, svetlý fototyp I a II, genetická záťaž, zvýšený počet névov, dysplastické névy, melanóm v osobnej anamnéze, imunosupresia či vyšší vek.
Podľa doktorky Murárovej je dôležité, aby ľudia nečakali, kým podozrivá zmena začne bolieť alebo krvácať. „Mnohé kožné nádory môžu byť v počiatočných štádiách nenápadné. Ak si človek všimne znamienko alebo kožný prejav, ktorý sa mení alebo vyzerá inak ako ostatné, mal by vyhľadať dermatológa,“ dodala.
Dezinformácie ovplyvňujú správanie sa pacientov
Rakovina kože patrí medzi ochorenia, pri ktorých môže prevencia zohrávať rozhodujúcu úlohu. Základom je ochrana pred UV žiarením a včasné vyšetrenie podozrivých zmien na koži. Napriek tomu sa práve v tejto oblasti verejnosť čoraz častejšie stretáva s nepresnými, zjednodušenými alebo nepravdivými tvrdeniami.
„Sociálne siete sa stali významným zdrojom informácií o zdraví. Popri kvalitných odborných sa v ňom ale rýchlo šíria aj mýty, hoaxy a dezinformácie, často od ľudí bez zdravotníckeho vzdelania,“ upozorňuje dermatologička Petra Milko, podľa ktorej problémom nie je len existencia nepravdivých informácií, ale najmä ich vplyv na správanie pacientov.
„Pacient dnes často neprichádza do ambulancie iba so zdravotným problémom, ale aj s názorom, diagnózou alebo presvedčením, ktoré si priniesol zo sociálnych sietí. To môže viesť k oneskoreniu diagnostiky, odmietaniu odporúčanej liečby, zníženej spolupráci s lekárom alebo k nesprávnym návykom v ochrane kože.“
Digitálne prostredie nefiltruje pravdu. Zosilňuje najmä obsah, ktorý vyvoláva emócie, je jednoduchý, ľahko zapamätateľný a rýchlo zdieľateľný. Doktorka Milko pripomína, že algoritmy sociálnych sietí nie sú nastavené tak, aby uprednostňovali najpresnejšie informácie. Ich cieľom je udržať pozornosť používateľa. Podľa jej slov sa v dnešnej dobe mení aj úloha lekára.
„Ambulancia už dnes nie je jediným miestom edukácie pacienta. Verejnosť sa vzdeláva aj prostredníctvom internetu, sociálnych sietí, podcastov či krátkych videí. Preto sa mení aj úloha lekára. Nestačí iba diagnostikovať a liečiť. Lekár musí čoraz viac vysvetľovať, uvádzať informácie do kontextu a komunikovať zrozumiteľným jazykom,“ tvrdí lekárka. „Práve preto sa dnes aj lekári stávajú viditeľnejšími v online priestore. Nie preto, aby nahradili odborné vyšetrenie, ale preto, aby pomáhali verejnosti rozlišovať medzi faktami, mýtmi a nebezpečnými zjednodušeniami,“ povedala.
Najčastejšie mýty o rakovine kože
Jedným z častých mýtov je predstava, že takzvané „základné opálenie“ alebo „zvykanie si na slnko“ chráni pred spálením a rakovinou kože. V skutočnosti je opálenie prejavom reakcie kože na UV žiarenie. Takzvaný „base tan“ poskytuje len veľmi nízku mieru ochrany, približne na úrovni SPF 2 až 4. UV žiarenie naďalej poškodzuje bunky kože a DNA a neznižuje riziko rakoviny kože.
Ďalším zavádzajúcim tvrdením je, že sú to práve opaľovacie krémy, ktoré chorobu spôsobujú. „Tento mýtus vzniká často nesprávnou interpretáciou vedeckých štúdií, vytrhnutím informácií z kontextu alebo clickbaitovým obsahom. Práve UV žiarenie je preukázaný karcinogén. Opaľovacie prípravky sú v Európskej únii regulované a ich cieľom je znižovať množstvo UV žiarenia, ktoré poškodzuje kožu,“ prízvukuje doktorka Milko.
Ochrana pred slnkom však nestojí iba na opaľovacom kréme. Dôležitý je aj tieň, ochranné oblečenie, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a vyhýbanie sa priamemu slnku v čase najvyššej intenzity UV žiarenia.
„Medzi ďalšie mýty patrí predstava, že rakovinu kože dostanú len ľudia, ktorí sa veľa opaľujú, alebo že ide o ochorenie starších ľudí. UV žiarenie je hlavný rizikový faktor, ale nie jediný. Dôležitú úlohu zohráva aj genetika, fototyp kože, počet znamienok, rodinná a osobná anamnéza či imunosupresia,“ vysvetľuje lekárka s tým, že problematické znamienko sa môže objaviť aj u mladších ľudí a niekedy aj na miestach, ktoré slnko takmer nevidí, napríklad na chodidlách alebo pod nechtami.
Nebezpečným mýtom je aj tvrdenie, že solárium je bezpečnejšie ako slnko. Soláriá emitujú intenzívne UV žiarenie, ktoré prispieva k poškodeniu kože. UV žiarenie zo solárií je klasifikované ako karcinogén. Preto solárium nemožno považovať za bezpečnú prípravu kože na leto ani za zdravší spôsob opaľovania.
Verejnosť si tiež často myslí, že rakovina kože musí vždy bolieť, svrbieť alebo krvácať. „V skutočnosti sú skoré štádiá často úplne bez príznakov. Melanóm sa môže prejaviť ako nenápadné meniace sa znamienko. Nemelanómové nádory sa môžu prejaviť ako ranky či vyrážky, ktoré sa nevedia zahojiť.“
Nie je pravda ani to, že nebezpečné sú len veľké alebo vystupujúce znamienka. Rizikové môžu byť aj malé, ploché alebo nenápadné prejavy. Pri sledovaní znamienok pomáhajú ABCDE kritériá a tiež pravidlo takzvaného „škaredého káčatka“ – teda lézie, ktorá vyzerá inak ako ostatné znamienka na tele.
„Častou obavou pacientov je mechanické podráždenie znamienka, napríklad odevom alebo náhodným odškrabnutím. Samotné podráždenie nespôsobí rakovinu kože. Dermatológa je však vhodné vyhľadať vždy, keď sa znamienko mení, rastie, krváca, nehojí sa, svrbí, bolí alebo vyzerá inak ako ostatné znamienka na tele,“ dodala doktorka Milko.
Najväčšie mýty o SPF kozmetických produktoch
„Jedným z najrozšírenejších mýtov je, že rozdiel medzi ochrannými faktormi SPF 30 a SPF 50 je zanedbateľný, keďže ide len o jedno percento. Toto tvrdenie síce vychádza z porovnania množstva UV žiarenia, ktoré prípravok zablokuje, teda približne 97 percent pri SPF 30 a 98 percent pri SPF 50, no pre kožu je rozhodujúce iné číslo, koľko UV žiarenia krém prepustí,“ vysvetľuje chemická inžinierka a influencerka Katarína Balabánová. „SPF 30 prepustí približne 3,3 percent UV žiarenia, zatiaľ čo SPF 50 asi 2 percentá. To znamená, že cez SPF 30 sa dostane približne o 65 percent viac UV žiarenia než cez SPF 50.“
Tento rozdiel nadobúda ešte väčší význam v reálnych podmienkach. Väčšina ľudí si nanáša výrazne menej opaľovacieho prípravku, než je potrebné na dosiahnutie deklarovanej ochrany. Kým laboratórne testovanie prebieha pri množstve 2 mg/cm², bežná aplikácia sa pohybuje približne na úrovni polovice až tretiny tejto dávky. Ochrana pri nižšej aplikácii nie je úplne lineárna, žiarením ale výrazne klesá. „V praxi to znamená, že nižšie SPF veľmi rýchlo prestáva poskytovať dostatočnú ochranu, zatiaľ čo vyššie SPF môže fungovať ako určitá bezpečnostná rezerva,“ vysvetľuje Balabánová.
Šíria sa ale aj ďalšie mýty. Napríklad predstava, že minerálne UV filtre žiarenie odrážajú, zatiaľ čo organické ho absorbujú, nezodpovedá súčasným vedeckým poznatkom. Oba typy filtrov primárne UV žiarenie absorbujú a premieňajú ho na teplo.
Problematické je aj spoliehanie sa na SPF v dekoratívnej kozmetike, ako sú make-upy či tónovacie krémy. Tie síce obsahujú UV filtre, no v praxi sa nenanáša dostatočné množstvo produktu na dosiahnutie deklarovanej ochrany. Podobne ani reaplikácia pomocou sprejov, púdrov alebo tyčiniek často nezabezpečí rovnomerný a dostatočný ochranný film.
Diskutovanou témou je aj označenie „reef safe“, ktoré je často založené na zjednodušených interpretáciách vedeckých štúdií. „Správne množstvo, rovnomerná aplikácia a pravidelná reaplikácia sú kľúčové pre efektívnu ochranu kože pred UV žiarením. Najväčším problémom teda nie sú samotné opaľovacie prípravky, ale spôsob ich používania,“ dodala Katarína Balabánová.
Festival zdravia: prevencia bližšie k ľuďom
Starostlivosť o zdravie sa neoplatí odkladať. Aj preto zdravotná poisťovňa Dôvera prináša prevenciu bližšie k ľuďom prostredníctvom Festivalu zdravia, ktorý potrvá do 26. júna a navštívi 24 miest Slovenska. Podujatie je určené pre širokú verejnosť – pre ľudí, ktorí si chcú rýchlo a bez zbytočného stresu skontrolovať základné ukazovatele, alebo sa len poradiť a zorientovať v starostlivosti o zdravie.
„Osobitnú pozornosť venujeme prevencii rakoviny kože. V spolupráci s európskou kampaňou Euromelanoma Day a edukačnou platformou Trh kože môžu ľudia absolvovať dermatoskopické vyšetrenie znamienok lekárom a krátku konzultáciu. Odborníci zároveň vysvetlia ABCDE pravidlo a praktické tipy na samovyšetrenie. Cieľom je včas zachytiť podozrivé zmeny a podporiť informovanosť,“ konštatoval hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský.
Riešiť kožné problémy je možné aj medicínou na diaľku. Poistenci Dôvery môžu využiť bezplatné Kožné vyšetrenie online prostredníctvom aplikácie AIPDerm. Od leta 2023 ju využilo už takmer 40-tisíc poistencov, ktorí do nej nahrali takmer 55- tisíc prípadov. „V 15 percent prípadov konzultácia skončila predpisom eReceptu, v 50 percent odporučením na voľnopredajný liek a v 32 percent odporučením na návštevu kožného lekára. To znamená, že približne dve tretiny prípadov sa podarilo vyriešiť na diaľku. Priemerná čakacia doba na výsledok je 1 deň a 6 hodín,“ dodal.
Dáta Dôvery ukazujú, že Kožné vyšetrenie online pomohlo zachytiť aj závažné ochorenia. U 42 pacientov, ktorí využili aplikáciu, bola následne u lekára vykázaná diagnóza melanómu a u ďalších 233 pacientov iné zhubné nádory kože, teda nemelanómové nádory.
Aktuálne informácie o najbližšej zastávke Festivalu zdravia, programe a možnostiach kontroly kože nájdete na www.festivalzdravia.sk.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
