Ochorenie býva nezriedka diagnostikované až v pokročilom štádiu
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo s ochorením obličiek na Slovensku v roku 2022 sledovaných vyše 152 tisíc pacientov. K najrizikovejším faktorom ochorenia obličiek, ktoré ľudské telo zbavujú toxínov a sú rovnako dôležité ako srdce, či pľúca, patrí cukrovka a vysoký krvný tlak. Svetový deň obličiek, ktorý si pripomíname práve dnes, preto upriamuje pozornosť na dôležitosť skorej diagnostiky a prevencie.
Pri chronickom ochorení obličiek dochádza k ich trvalému poškodeniu. „Žiaľ, toto ochorenie býva nezriedka diagnostikované až v pokročilom štádiu, pretože v začiatočných fázach nebolí. Z dát Národného centra zdravotníckych informácií pritom vyplýva, že v roku 2022 bolo v nefrologických ambulanciách sledovaných presne 152 437 pacientov“, uviedla hovorkyňa NCZI Alena Krčová. Oproti roku predtým ide pokles o 4,6 percenta.
Najčastejšie diagnostikovaným ochorením vo vekovej skupine 19- a viacročných je podľa nej poškodenie obličiek, spôsobené cukrovkou (diabetes mellitus). „Konkrétne, glomerulovou chorobou pri diabetes mellitus – diabetickou nefropatiou trpelo 29 563 pacientov. Druhou najpočetnejšou skupinou sú pacienti sledovaní v nefrologických ambulanciách pre hypertenznú a vaskulárnu nefrosklerózu. Za rok 2022 ich bolo s touto diagnózou sledovaných 19 348,“ dodala.
Desiatky dialyzačných stacionárov
Z dát NCZI ďalej vyplýva, že v roku 2022 vykázalo činnosť 76 dialyzačných stacionárov, ktoré zabezpečovali spolu 994 lôžok pre pacientov vo veku 19 a viac rokov. Podľa územia stacionára ich bolo najviac v Banskobystrickom (12), Košickom (11) a v Nitrianskom kraji (10).
Pravidelnú dialyzačnú liečbu (PDL) v roku 2022 potrebovalo 4300 pacientov. Oproti roku 2021 klesla miera pacientov o 3,4 percenta, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje pokles o 158 osôb. Najväčšiu skupinu dialyzovaných pacientov tvorili tí, ktorým obličky poškodila cukrovka – až 1 463. Ako upozornila A. Krčová, potreba dialyzačnej terapie rastie s vekom pacienta. „Najviac liečených dialyzovaných osôb bolo vo veku 70 a viac rokov (1751). Nasledovali pacienti vo veku 60 až 69 rokov (1194), 50 až 59 rokov (637) a 40 až 49 rokov (406),“ dodala.
U pacientov s nezvratným zlyhaním obličiek, ktorí pravidelne podstupujú dialyzačnú liečbu, sa vykonáva transplantácia obličky. „Ku koncu roku 2022 bolo na transplantačnej čakacej listine zaradených 355 osôb. V danom roku bola oblička transplantovaná 129 pacientom, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2021 o 24 transplantácií viac,“ dodala A. Krčová. Počet osôb na čakacej listine sa medziročne zvýšil o 12 pacientov vhodných na transplantáciu obličky (2021 – 343 pacientov).
Obličkové kamene
Medzi časté typy ochorenia obličiek patria najmä infekcie močových ciest, obličkové kamene a chronické ochorenie obličiek. Obličkové kamene trápia štatisticky viac mužov ako ženy, najčastejšie postihuje ľudí v rozmedzí od 30 do 50 rokov, nezriedka aj v nižších vekových kategóriách, napríklad aj u detí. Tendencia je u všetkých vekových skupín stúpajúca, čo súvisí aj so zmenou životného štýlu – z aktívneho na sedavý, vplyvom nevhodnej stravy, zníženého pitného režimu a ostatných faktorov, ktoré vedú v konečnom dôsledku k vzniku urolithiázy.
V počiatočnom štádiu sa v obličkách a močovom mechúre tvorí piesok, z ktorého môžu neskôr vzniknúť močové kamene rôznej veľkosti, nie zriedka dosahujúce aj niekoľko centimetrov.
,,V našej nemocnici sa liečbou močových konkrementov venujeme už niekoľko desiatok rokov. Ako jediná nemocnica v prešovskom kraji, poskytujeme komplexnú liečbu, od diagnostiky cez samotnú operačnú liečbu, ktorej výsledkom je „stone-free“ stav močových ciest,“ hovorí námestník riaditeľa pre chirurgické odbory FNsP J. A. Reimana MUDr. Rudolf Ilčin.
Ako dodal, postupom času sa liečba čím ďalej, tým viac odkláňa od otvorených, k miniinvazívnym operačným postupom. „Na oddelení urológie disponujeme komplexným moderným vybavením k liečbe močových konkrementov všetkých veľkostí. Za najčastejšiu operáciu je považovaná URS (ureterorenoskopia) a RIRS (retrográdna intrarenálna chirurgia), menej časté je ESWL (šetrná metóda, ktorou sa dajú rozbiť močové kamene zvonka pomocou rázových vĺn) , alebo metódou PCNL,“ dodal.
Život na dialýze
Závažnými stavmi bývajú zväčša chronické ochorenia obličiek. V počiatočnom štádiu častokrát nemávajú žiadne príznaky. Svoje o tom vie aj Tina, najdlhšie dialyzovaná pacientka v Prešove, ktorej problémy s obličkami začali v štrnástich rokoch veľmi nenápadne – miernymi opuchmi očí, neskôr aj nôh. Vysoký odpad bielkovín v moči a ďalšie vyšetrenia potvrdili verdikt – autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobilo, že jej vlastné telo obličky odvrhlo. Po troch rokoch od stanovania diagnózy bola dialýza pre Tinu nevyhnutnosťou, stávalo sa, že jej telo zadržalo naraz aj 20 litrov vody.
„Život človeka s chronickým zlyhaním obličiek prináša veľa komplikácií, odopierania a sebadisciplíny. Dialýza trikrát do týždňa, stráženie si draslíka, ktorého nízke alebo vysoké hodnoty sú pre nás, dialyzovaných pacientov nebezpečné, obmedzený pitný režim, neustály boj s hraničnými hodnotami železa či vápnika, vysoký krvný tlak a častá únava,“ vysvetľuje dnes 45-ročná Tina s čím všetkým sa musí pacient trpiaci na zlyhanie obličiek vysporiadať.
Nádejou pre ľudí s podobnou diagnózou je transplantácia obličky. Tina sa tej svojej dočkala prvýkrát v 21 rokoch, žiaľ, jej telo ju neprijalo. „Druhú obličku mi transplantovali o dva roky neskôr. Po siedmich mesiacoch však operatéri museli vybrať aj tú, výsledky v moči ukazovali vysoké odpady bielkovín a hrozili ďalšie komplikácie,“ dodala.
