Nemocnica v Poprade za posledných desať rokov vytvorila zisk dva milióny eur. Východoslovenský onkologický ústav tvorí zisk ročne vo výške jedného až 1,5 milióna eur
Hospodárenie štátnych nemocníc je dlhoročný problém. Štát oddlžil svoje nemocnice od roku 2000 celkovo päťkrát. Aby štátne nemocnice dokázali prežiť, zo štátneho rozpočtu pre ne musel vyčleniť extra financie. Za posledných 25 rokov dostali 2,4 miliardy eur, píšu analytici Útvaru hodnoty za peniaze z ministerstva financií, ktorí sa pozreli na fungovanie 13 najväčších štátnych nemocníc na Slovensku.
„Systémové zmeny, ktoré by zastavili vznik ďalších dlhov, však neboli prijaté. Takýto postup vytvára morálny hazard. Manažmenty nemocníc nenesú zodpovednosť za zadlžovanie a nemusia mať dostatočnú motiváciu správať sa rozpočtovo zodpovedne či už pri vyjednávaní o výnosoch od poisťovní alebo pri strážení svojich nákladov,“ uviedli odborníci v analýze.
Odborníci riziko nevidia
Podľa odborníkov z ministerstva financií by štátne nemocnice mali byť transformované na akciové spoločnosti s tvrdými rozpočtovými pravidlami. V súčasnosti sú najväčšie štátne nemocnice príspevkovými organizáciami s výnimkou špecializovaných kardioústavov, Východoslovenského onkologického ústavu, a Nemocnice Poprad, ktoré sú akciovými spoločnosťami od roku 2006.
Napríklad nemocnica v Poprade za posledných desať rokov vytvorila zisk dva milióny eur. Východoslovenský onkologický ústav tvorí zisk ročne vo výške jedného až 1,5 milióna eur. Žiadna nemocnica, ktorá je akciovou spoločnosťou nezanikla pre právnu formu, práve naopak, ozdravila svoje hospodárenie.
Za lepšími finančnými výsledkami nemocníc s právnou formou a.s. sa môže ukrývať aj to, že ide o formálne mladšie organizácie. V čase, kedy vznikali, si od zdravotných poisťovní vyjednali lepšie podmienky, ako mali iné štátne nemocnice – príspevkové organizácie, a v nasledujúcich rokoch si tieto podmienky udržali.
Fakultné a univerzitné nemocnice majú právnu formu príspevkovej organizácie. Ministerstvu zdravotníctva síce nič nebráni centrálne riadiť svoje príspevkové organizácie, no zavádzanie systému riadenia nemocníc by mohlo byť podľa odborníkov jednoduchšie, ak by išlo o akciové spoločnosti.
Lekárski odborári transformáciu zamietli
Návrh na tranformáciu štátnych nemocníc predložila vláda Roberta Fica na jeseň 2024. Tranformácia nemocníc mala byť súčasťou konsolidácie verejných financií. Vláda sa zaviazala, že zákonom zakáže privatizáciu nemocníc po ich transformácii. Vláda chcela zároveň zaviesť aj zodpovednosť manažmentu, štandardné postupy v oblasti manažmentu, aj účtovníctva. „Ak to dokáže súkromný sektor, musí to dokázať aj štát. Vidíme, že aj súkromný sektor dokáže poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosti, a musíme tu začať robiť poriadok,“ uviedol v tom čase minister školstva Tomáš Drucker.
Po ohlásení plánov štátu sa voči transformácii nemocníc dvihla kritika zo strany Lekárskeho odborového združenia, ktoré sa obávalo následnej privatizácie štátnych nemocníc. Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský tvrdil, že lekári zámer vlády odmietajú. V období hromadných výpovedí lekárov koncom roka 2024 bola transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti pre lekárskych odborárov pomyselnou červenou čiarou, aj napriek prísľubom vláde o legislatívnom zákaze privatizácie nemocníc.
Rezort financií v súvislosti s tým uviedlo, že netrvá na samotnej transformácií štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, ale na tom, aby boli riadené efektívne a zodpovedne vo vzťahu k verejným financiám.
V najnovšej analýze pritom ministerstvo financií apeluje na rezort zdravotníctva, aby predsa len zvážilo transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Legislatíva totiž vytvára tlak na zodpovednú prípravu obchodno-finančných plánov a dôsledný mesačný reporting, ktorý umožňuje urobiť včasné opatrenia v prípade, ak dochádza k pochybnostiam v hospodárení. Podmienky správy majetku dovoľujú akciovým spoločnostiam väčšiu voľnosť. Napríklad môžu prenajímať priestory aj za podiel na obrate nájomcu. Povinné zverejňovanie účtovných závierok a ďalších dokumentov by výrazne zvýšilo transparentnosť hospodárenia a zjednodušilo by vzájomné porovnávanie výkonnosti nemocníc.
„Akciové spoločnosti by umožnili delené vlastníctvo medzi viaceré inštitúcie, ako ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva a vyššie územné celky, prípadne konkrétne lekárske fakulty, čo by prispelo k aktívnejšej spolupráci kľúčových aktérov, väčšiemu dohľadu, ale aj k väčšej stabilite vo vedení a vízií týchto nemocníc,“ píšu odborníci z ministerstva financií.
Alternatívou je holding
Dobrou praxou zo zahraničia je podľa analytikov koncentrácia vlastníctva ministerstva zdravotníctva do holdingu. Koncept holdingového vlastníctva a riadenia verejných nemocníc je rozšírený napríklad v Českej republike, kde sú podľa analýzy bežne zaužívané krajské nemocničné holdingy združujúce verejné nemocnice v danom kraji. Napríklad spoločnosť Krajská zdravotní, a.s. združuje sedem nemocníc Ústeckého kraja. Alebo spoločnosť Jihočeské nemocnice, a.s. združuje osem nemocníc v Juhočeského kraja, vrátane Nemocnice České Budějovice, a.s., ktorá je jednou z najväčších nemocníc v Čechách.
Samotná zmena štátnych nemocníc na akciové spoločnosti nie je podľa analytikov univerzálnym riešením problémov slovenských nemocníc. Je iba čiastkovou súčasťou zmien, ktoré by smerovali k lepšiemu a efektívnejšiemu riadeniu štátnych nemocníc.
