Ministerstvo chce po novom nastaviť pravidlá tak, aby peniaze zo záchrannej služby smerovali späť do jej rozvoja. V hre je aj väčšia úloha nemocníc a silnejšia kontrola štátu
Minister zdravotníctva Kamil Šaško opäť otvára tému záchraniek. Okrem toho, že zmenil zloženie komisie pre urgentnú medicínu, ktorá má rozhodujúce slovo v oblasti záchrannej zdravotnej služby, navrhuje je nový spôsob fungovania systému záchraniek.
Návrh prichádza po viac než ročnom provizóriu, v ktorom záchranky fungujú. A ide v poradí už o druhý návrh Kamila Šaška za posledný rok. Minister v januári 2026 predstavil model, podľa ktorého mali záchranky prejsť pod nemocnice s urgentnými príjmami, no návrh narazil na odpor časti záchranárov. Následne začal pripravovať nové riešenie. Kamil Šaško v priebehu augusta uviedol, že má pripravený návrh, ako vyriešiť prideľovanie staníc záchraniek, ktorý chce najskôr prerokovať na odbornej úrovni a následne predložiť Komisii pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Komisia o návrhoch rokovala prvý krát v stredu 9. septembra v novom zložení. Redakcii Medicína sa podarilo dostať sa k materiálom, o ktorých členovia komisie rokovali.
Prečo dochádza k zmene
Ministerstvo zdravotníctva pripravuje nový model po tom, ako Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) spochybnil spôsob, akým bol systém doposiaľ nastavený. ÚVO skonštatoval, že nebolo preukázané splnenie podmienok na využitie výnimky z verejného obstarávania. Zároveň upozornil, že záchrannú zdravotnú službu zabezpečovali aj ziskové subjekty.
Ministerstvo preto nechce iba upraviť doterajšie pravidlá. Navrhuje zmeniť samotné fungovanie systému. Jedným z najdôležitejších princípov má byť neziskovosť. Znamená to, že hospodársky výsledok prevádzkovateľa by sa mal vracať späť do rozvoja záchrannej služby, a nie smerovať do súkromného zisku.
Návrh ministerstva sa opiera o európske právo, ktoré pozná výnimku z pravidiel verejného obstarávania pre služby civilnej ochrany, civilnej obrany a prevencie nebezpečenstva poskytované neziskovými organizáciami alebo združeniami.
Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach zároveň potvrdil, že záchranná zdravotná služba môže do tohto režimu spadať. Podmienkou však je, aby poskytovateľ bol skutočne neziskový, nesledoval obchodný cieľ a neposkytoval svojim členom ani nepriamy prospech.
Štát chce transparentnosť a kvalitu zabezpečiť jasnými pravidlami v zákone, objektívnym plánovaním siete a kontrolou toho, či poskytovatelia svoje povinnosti plnia.
Výberové konanie s prísnymi pravidlami
Ministerstvo pripravilo dve alternatívy. Obe podľa neho rešpektujú slovenskú aj európsku legislatívu. Rozdiel je najmä v tom, kto bude mať v systéme väčšiu zodpovednosť za výber a fungovanie záchraniek.
Prvá alternatíva zachováva výberové konanie. Po novom by sa však doň mohli zapojiť iba neziskové subjekty. Patriť medzi ne môžu rozpočtové a príspevkové organizácie, akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným založené na iný než ziskový účel, neziskové organizácie, občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy či účelové zariadenia cirkví. Neziskový charakter by museli preukázať najmä zakladacou listinou a stanovami.
Zmeniť sa má aj výberová komisia. Jej členovia by už nemali byť vyberaní individuálne podľa jednotlivých kritérií. Členstvo by sa automaticky viazalo na konkrétnu verejnú alebo spoločenskú funkciu.
Cieľom je, aby bolo vopred jasné, kto v komisii sedí, aby sa jej zloženie dalo predvídať a aby bol menší priestor na subjektívne ovplyvňovanie výberu členov.
Inak má vyzerať aj samotné hodnotenie uchádzačov. To by sa rozdelilo na tri časti. Prvou budú zákonné kritériá, ktoré budú slúžiť na posúdenie kvalifikácie a nebudú sa bodovať. Druhou budú kritériá nad rámec zákona, ktoré už budú mať pridelené body. Treťou bude projekt rozvoja ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
Ten sa síce nebude bodovať, no jeho plnenie sa bude preverovať pred začiatkom aj po začatí prevádzky. Ak ho prevádzkovateľ nesplní, bude možné jeho plnenie spätne vymáhať a hrozí mu sankcia.
Práve pri hodnotení chce ministerstvo odstrániť doterajší priestor na subjektívne prideľovanie bodov. Podľa prezentácie Centra pre klasifikačný systém DRG ho má nahradiť matica objektívnych kritérií založených na konkrétnych dátach.
Pri tejto alternatíve sa zároveň počíta s obmedzením koncentrácie trhu. Jeden subjekt by v rámci jedného výberového konania nemohol získať viac ako 25 percent z celkového počtu vydaných povolení.
Zákon by zároveň presnejšie určoval, čo má výberová komisia hodnotiť. Medzi kritériá patrí personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie, výška vinkulovaných peňažných prostriedkov a projekt stratégie a rozvoja záchrannej zdravotnej služby.
Zodpovednosť môžu dostať nemocnice
Druhou alternatívou je, aby zodpovednosť za záchranky vo väčšej miere prevzali nemocnice s urgentnými príjmami. Aj tu by museli byť samotní prevádzkovatelia ambulancií samostatnými, neziskovými subjektmi založenými výlučne na poskytovanie záchrannej zdravotnej služby.
Nemocnice s urgentným príjmom II. typu by mali povinnosť zabezpečiť prevádzku záchraniek vo svojom spádovom území. Urobiť by to museli prostredníctvom právnickej osoby, ktorá má rovnakého zriaďovateľa alebo konečného užívateľa výhod.
Pri nemocniciach s urgentným príjmom I. typu, vrátane súkromných nemocníc a nemocníc v pôsobnosti vyšších územných celkov, by bol postup odlišný. Nemocnica by vybrala nezávislú tretiu osobu. Tá by však musela samostatne prejsť zákonným povoľovacím procesom ministerstva.
Nemocnica by teda prevádzkovateľa navrhla, sama by však záchranku prevádzkovať nemohla. Ministerstvo sa tým chce vyhnúť riziku, kedy by financie určené na záchrannú službu využívali nemocnice na sanovanie vlastných dlhov.
Štát si chce zároveň ponechať vlastnú poistku. Prevádzkovatelia ambulancií ZZS v pôsobnosti ministerstva by boli automaticky poverení prevádzkou staníc v spádových územiach nemocníc s urgentným príjmom II. typu. Vznikol by tak stabilný štátny pilier systému.
A ak by systém zlyhal, nastúpil by záložný mechanizmus. Ak by prevádzkovateľ urgentného príjmu v stanovenej lehote nezabezpečil prevádzku, neodstránil nedostatky alebo navrhnutý subjekt nezískal potrebné povolenie, ministerstvo by mohlo zabezpečiť záchranky prostredníctvom štátneho poskytovateľa.
Išlo by o dočasné poverenie najviac na 12 mesiacov s možnosťou predĺženia. Odvolanie proti takémuto rozhodnutiu by pritom nemalo odkladný účinok.
Ako sa rozdelia záchranky nemocniciam
Veľkou témou je rozdelenie staníc záchrannej zdravotnej služby medzi nemocnice s urgentnými príjmami. Inými slovami, určovanie takzvaných spádových území.
Metodika pritom zdôrazňuje, že nemá určovať, kam má záchranka konkrétneho pacienta odviezť. O tom má naďalej rozhodovať jeho zdravotný stav a bezpečnosť. Vychádza pritom z platnej legislatívy o kategorizácii nemocníc.
Spádové územie je časť územia Slovenska s pevným bodom. Teda mestom alebo obcou, kde sa nachádza nemocnica. Tvoria ho obce, pre ktoré je táto nemocnica najbližšou nemocnicou príslušnej úrovne. Pri určovaní dostupnosti sa počíta s časom dojazdu. Ten má byť nastavený tak, aby bola efektívna dostupnosť zabezpečená minimálne pre 90 percent obyvateľov spádového územia.
Do výpočtu vstupuje 344 ambulancií ZZS s presnými GPS súradnicami a ďalších sedem ambulancií vrtuľníkovej záchrannej služby. Tie sa majú priraďovať k 13 urgentným príjmom II. typu a 33 urgentným príjmom I. typu.
Priraďovanie má dva kroky. Urgentným príjmom II. typu sa najskôr priradia najbližšie stanice ZZS, ku ktorým je dojazd maximálne 40 minút. Tento limit vychádza z priemerného času dojazdu k nemocniciam III. úrovne. Potom sa k urgentným príjmom I. typu priradia zostávajúce stanice podľa najkratšieho času dojazdu.
Priradenie záchraniek nemocniciam počíta aj s prechodným obdobím. Doterajšie poverenia firiem by zostali v platnosti až do momentu, keď nadobudne účinnosť nové povolenie. Ministerstvo by následne zverejnilo prvú výzvu pre prevádzkovateľov urgentných príjmov. Pri prvom vydaní povolenia by sa začiatok prevádzky stanovil na prvý deň kalendárneho mesiaca a prevádzkovateľ by dostal na prípravu tri až šesť mesiacov.
Hodnotenie podľa dát
Jedným z kľúčových prvkov reformy má byť aj presnejšie meranie kvality. Ministerstvo chce zákonné podmienky doplniť o ukazovatele, ktoré sa dajú reálne zmerať a porovnať. Metodika vychádza z opatrenia rezortu, ktoré už bolo zverejnené vo vestníku v roku 2025.
Indikátory kvality a ich cieľové hodnoty sú rozdelené na tri časti, a to ukazovatele operačného strediska, ukazovatele samotnej záchrannej služby a všeobecné ukazovatele dostupnosti, efektívnosti a kvality.
V súčasnosti sa dá na úrovni jednotlivých výjazdov reálne merať jedenásť indikátorov. Patrí medzi ne napríklad reakčný čas ambulancie, dojazd k pacientovi, čas ošetrenia a transportu či podiel technických prestávok. Pri reakčnom čase je cieľová hodnota 90. percentilu 120 sekúnd.
Ďalších päť merateľných parametrov sa týka všeobecnejších ukazovateľov. Sleduje sa napríklad počet výjazdov na 100-tisíc obyvateľov, počet ambulancií Advanced Life Support na 100-tisíc obyvateľov či dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre 90 percent populácie
Centrum pre klasifikačný systém DRG zároveň označilo dva ukazovatele, ktoré by bolo možné priamo použiť na hodnotenie medicínskej kvality prevádzkovateľov a ktoré prešli testom nediskriminácie. Prvým je priemerný vek sanitiek. Cieľom je hodnota najviac päť rokov a 364 dní. Vypočítavať sa má ako priemerný vek všetkých sanitných vozidiel evidovaných v centrálnom registri, pričom vek sa počíta od dátumu prvej evidencie.
Druhým je podiel opodstatnených nálezov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Cieľová hodnota je najviac 0,1 percenta z celkového počtu dohľadov. Nižšie číslo má znamenať vyššiu kvalitu a lepší súlad s právnymi predpismi.
Meranie sa má ďalej rozširovať. Ministerstvo pracuje napríklad s intervalom reakcie záchrannej služby, dĺžkou zásahu, personálnym obsadením ambulancií či počtom indikovaných výjazdov vrtuľníkovej záchrannej služby. Do budúcnosti sa počíta aj s ukazovateľom 30-dňovej mortality.
Pri samotnom výbere prevádzkovateľov bude podľa rezortu zdravotníctva dôležité vyriešiť tri veci: zabezpečiť objektívne a nespochybniteľné zloženie výberovej komisie, nahradiť klasické bodovanie objektívnou dátovou maticou a zabezpečiť, aby bol projekt rozvoja záchranky skutočne záväzný a jeho nesplnenie spätne vymáhateľné.
Štát chce mať záchranky pod kontrolou
Obe alternatívy majú spoločný základ, ktorým je odklon od otvorenej trhovej súťaže smerom k regulovanejšiemu systému. Po novom by zákon určoval, kto môže záchranky prevádzkovať, aké podmienky musí splniť, ako má byť sieť rozmiestnená a čo sa stane, ak poskytovateľ nebude svoje povinnosti plniť.
Ministerstvo svoj zámer zhrňuje tromi slovami – silný štát, zodpovedné nemocnice a nezisková záchranná zdravotná služba. O tom, ktorá z dvoch ciest napokon zvíťazí, sa ešte bude diskutovať. Na stole je buď centralizované výberové konanie s limitom 25 percent trhu pre jedného prevádzkovateľa, alebo väčšia zodpovednosť nemocníc doplnená o štátny záložný mechanizmus.
Zmenili zloženie komisie
Zásadnou zmenou, o ktorej minister K. Šaško rozhodol, je aj zmena zloženia Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť na ministerstve zdravotníctva. Členovia komisie sú odborníci v oblasti záchrannej služby, ktorí by mali mať rozhodujúc slovo pri zmenách v tejto oblasti. Kým komisia doteraz mala 14 členov, po novom ich bude až 22.
V komisii budú traja zástupcovia ministerstva zdravotníctva – poradca ministra zdravotníctva Matej Bobovník, štátny tajomník Michal Štofko a Beáta Pastoreková.
Tomáš Mydlo zo Združenia záchranných a dopravných zdravotných služieb, Lukáš Brož z komory zdravotníckych záchranárov, šéf operačného strediska Gaston Ivanov, Ján Černák z Asociácie nemocníc Slovenska a Ján Mikler Asociácie štátnych nemocníc.
V komisii bude aj šéf bratislavskej záchranky Slavomír Gruška a riaditeľ košickej štátnej záchranky Vladimír Hosa. Miesto budú mať aj zástupcovia firiem, ktoré aktuálne prevádzkujú minimálne 20 staníc. Právo hlasovať tak bude mať Matej Polák z firmy ZaMED, Žaneta Micskiová zo spoločnosti LSE a Michal Bahelka z firmy RZP.
V komisii bude aj hlavný odborník pre urgentnú medicínu Marcel Brenner, hlavný odborník pre zdravotnícke záchranárstvo Marián Hudák a Ivan Majling zo Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof či asociácie zamestnávateľských zväzov.
Miesto v komisii získali zdravotné poisťovne. Marian Faktor zo zdravotnej poisťovne Dôvera, Peter Sloboda zo zdravotnej poisťovne Union a členka predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne Denisa Slivková. Zasadnutí sa zúčastní aj predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič a Michal Gedaj zo Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.
Komisia je uznášaniaschopná za prítomnosti aspoň 16 členov. Pre schválenie rozhodnutia je potrebný súhlas 11 členov komisie. Pri schvaľovaní zásadných rozhodnutí môže minister zdravotníctva vyžadovať schválenie rozhodnutia aspoň trojpätinovou väčšinou členov komisie.
Odborníci majú aktuálne dva týždne na prerokovanie ministerstvom navrhnutých riešení. Minister K. Šaško odborníkom prisľúbil, že pokiaľ sa komisia zhodne na jednej z dvoch predložených alternatív do konca septembra, návrh novely zákona predloží do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité rozhovory a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
