Prečo si za vyšetrenia u lekárov v ambulanciách priplácame, keď nám štát sľubuje zdravotnú starostlivosť zadarmo? Otázku si čoraz častejšie kladieme aj pri bežných vyšetreniach, za ktoré si lekári doposiaľ poplatky nepýtali.
Najčastejším dôvodom je objednanie na čas, administratívne úkony či komfort. Mnohí pacienti sa však v praxi stretli s tým, že bez zaplatenia poplatku si museli na termín u lekára počkať dlhšie. Sú tieto platby spravodlivé a opodstatnené?
Na problematiku sa pozrel tím autorov spolu s expertom na zdravotníctvo Petrom Pažitným v analýze s názvom Priame platby u špecialistov. Nie je novinkou, že systém poplatkov a spoluúčasť pacientov sú neprehľadné, nekoordinované a nedostatočne upravené zákonom. Pacienti sa stretávajú s rôznou výškou poplatkov u rôznych lekárov. Keďže štát si pred riešením problematiky zakrýva oči a poplatky nereguluje, lekári si môžu stanoviť poplatky podľa vlastného uváženia. Problém nastáva u sociálne slabších pacientov, ktorí návštevu lekára pre poplatky neraz prehodnotia, alebo u chronicky chorých, ktorých zdravotný stav núti navštíviť lekára častejšie.
Súčasný stav fungovania poplatkov podľa P. Pažitného negatívne ovplyvňuje dôveru pacientov v systém. Pacienti si totiž často neuvedomujú, že poplatky nemusia byť v súlade so zákonom, a často vopred ani nepoznajú cenník, ktorý si daný lekár stanovil. „Navyše pacient nevie rozoznať, čo sú poplatky a doplatky, čo prispieva k dezorientácii a nedôvere,“ píšu autori štúdie s tým, že lekári sa často domnievajú, že si pacienti vopred naštudovali ich cenník. Čo sa v praxi ukazuje ako nereálne. A informovanie pacienta o výške poplatkov pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je preto nedostačujúce.
Analýza poukazuje na to, že u lekárov v ambulanciách neustále pribúdajú nové položky v cenníkoch. A rastie aj výška vyberaných poplatkov. Peter Pažitný dokonca identifikoval tri typy vyberaných poplatkov. Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacienti najčastejšie platia poplatok za „manažment pacienta“. Najčastejšie ide o poplatok za termín na čas. Počas poskytovania zdravotnej starostlivosti platíme najčastejšie podľa cenníkov lekárov, za služby súvisiace s poskytnutou starostlivosťou, doplatky za použitý špeciálny zdravotnícky materiál. Alebo sú to platby v ambulanciách lekárov, ktorí nemajú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Poplatkom sa nevyhýbame ani po už poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Najmä ak má pacient záujem o takzvaný second opinion, respektíve druhý názor lekára na daný zdravotný problém.
Nemajú jasno v povinnostiach
Poplatky medzi ambulanciami sa líšia. Nie všetci lekári poplatky vyberajú. No pre nedostatočné platby zo strany zdravotných poisťovní lekári hľadajú cestu, ako situáciu ustáť a nezatvoriť ambulanciu.
Nejednoznačné informácie o právach a povinnostiach sú aj na strane lekárov. Autori analýzy uvádzajú, že mnohí lekári nevedia o tom, že sú povinní zverejniť cenník aj vtedy, ak poplatky od pacientov nevyberajú. Často si mýlia aj povinnosť oznámiť cenník vyššiemu územnému celku s jeho schválením. Pritom vyšší územný celok obsah cenníka iba berie na vedomie. Zákon totiž nie je pre nich úplne jasný. Legislatíva im totiž nariaďuje mať cenník vystavený vždy vrátane výkonov hradených z verejného zdravotného poistenia. Ak lekári poplatky vyberajú, podľa ich kolegov si dostatočne neoverujú, či sú v súlade so zákonom. A to dostáva lekárov do nevýhodnej pozície, keďže v takomto prípade je vyberanie poplatkov nelegálne.
V takomto prípade môže konať vyšší územný celok po prijatí sťažnosti zo strany pacienta. V praxi takto neexistuje preventívne opatrenie, ktoré by zabránilo zneužívaniu či netransparentnému vyberaniu poplatkov. Na druhej strane župy uvádzajú, že je sťažností zo strany pacientov málo. Napríklad v Prešovskom a Košickom kraji boli za rok 2024 celkovo dve. A pritom ide o ekonomicky slabšie regióny Slovenska.
„Lekári, ktorí nevyberajú poplatky, čelia tlaku preťaženia a krátkeho času na pacienta. Tí, ktorí poplatky vyberajú, čelili otázkam zákonnosti a dostupnosti starostlivosti,“ uvádzajú autori štúdie.
Prečo platíme poplatky?
Peter Pažitný sa so svojim tímom rozprával s lekármi vo viacerých odbornostiach a pýtali sa ich na dôvody, pre ktoré si žiadajú od pacientov poplatky. Lekári sa analytikom najčastejšie sťažovali na podhodnotenie úhrady zo strany zdravotných poisťovní. Tvrdia, že platby neodzrkadľujú reálne náklady ambulancií ani časovú a odbornú náročnosť výkonov.
„Zdravotné poisťovne určujú výšku úhrad na základe katalógu výkonov, ktorý v súčasnej forme podľa viacerých poskytovateľov nereflektuje reálnu ekonomickú situáciu v zdravotníctve. Súčasný systém úhrad zároveň nezohľadňuje adekvátnu kvalitu starostlivosti či personalizovaný prístup,“ píšu odborníci.
Odborná zástupkyňa Zväzu ambulantných poskytovateľov pre psychiatriu Tatiana Magová vypracovala výpočet finančných nákladov psychiatrickej ambulancie v roku 2025, ktorý zohľadňuje mesačné náklady na mzdu lekára a sestry a iné režijné náklady, ako nájom priestorov, internet, účtovníctvo či kancelárske potreby. Mesačné náklady podľa jej prepočtov na ambulanciu vychádzajú na 12 800 eur. No zdravotné poisťovne pokrývajú iba sedemtisíc až deväťtisíc eur.
„Tento deficit vedie k výraznému podhodnoteniu práce odborníkov, najmä lekára, lebo sestre sa lekár snaží plat dorovnať na úroveň nemocníc. Nízke príjmy sa snažia niektorí lekári kompenzovať inou činnosťou po práci v ambulancii (posudky, prednášky). Takúto zvýšenú záťaž však podľa mojich prieskumov zvláda len malá časť psychiatrov,“ hovorí psychiatrička T. Magová.
Prečo je peňazí málo
Podľa odborníkov prakticky všetci poskytovatelia upozorňujú na zastaranosť katalógu výkonov. Katalóg nereflektuje nielen technologický pokrok, ale ani súčasné trhové ceny používaných materiálov.
Zubár Tomáš Siebert napríklad upozorňuje na takzvané áčkové výkony (plne hradené) a béčkové výkony (čiastočne hradené). Problém vidí v tom, že zoznam hradených materiálov pri áčkových výkonoch zo strany zdravotných poisťovní je zastaraný a často sa už v praxi ani nepoužívajú. Práve preto zubní lekári pri týchto výkonoch často doplácajú zo svojich zdrojov alebo žiadajú od pacientov doplatky – čo však nie je v súlade v vyhláškou ministerstva zdravotníctva.
Preto dochádza v praxi k tomu, že aj keby mali mať pacienti nárok na daný výkon zadarmo, niektorí lekári sa rozhodnú účtovať si poplatok. Ako príklad uvádza zubár Peter Džupa hodinový výkon, za ktorý mu zdravotná poisťovňa platí 30 eur. Reálne celkové náklady na tento výkon sa však pohybujú na úrovni až 180 eur.
Pre nízke úhrady od zdravotných poisťovní sa preto ambulantní lekári uchyľujú k stratégiám, ktoré sú podľa odborníkov v praxi síce bežné, no často eticky diskutabilné. Príkladom sú podľa Asociácie na ochranu práv pacientov časté návštevy chronických pacientov. „Takzvané točenie pacientov umožňuje ambulanciám zabezpečiť aspoň základné financovanie prevádzky, no vytvára tlak na časovú kapacitu, znemožňuje prijímanie nových pacientov a znižuje efektivitu systému ako celku,“ píšu analytici v štúdii.
Za čo môžu lekári pýtať poplatky
Zákon jasne definuje to, za čo lekári môžu a nemôžu vyberať od pacientov poplatky. Úhradu nemôžu vyžadovať za objednanie pacienta na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas, vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu, za vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, za potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, za výmenný lístok k špecialistovi či za prednostné vyšetrenie. Pacienti neplatia ani za klimatizáciu v čakárni či za hygienické návleky.
Naopak, poplatky môžu lekári vyberať za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný pas.
Výšku poplatkov stanovuje lekár, pričom cenník musí byť umiestnený na viditeľnom mieste v čakárni. Po zaplatení poplatku lekár musí vydať pacientovi doklad o zaplatení poplatku, na ktorom musí byť presná špecifikácia poplatku z cenníka. Tieto cenníky kontrolujú vyššie územné celky. Ak poskytovateľovi vystavia pokutu, peniaze smerujú samosprávnym krajom ako príjem.
Koľko reálne platíme
Slováci zaplatia na poplatkoch u lekárov ročne stovky milióny eur. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý si dalo urobiť ministerstvo zdravotníctva a ktorý má redakcia Medicíny v dispozícii, zaplatia pacienti ročne 360 až 410 miliónov eur mimo povinne odvádzaných zdravotných odvodov. Najväčšiu sumu platia práve dôchodcovia, ktorí z vlastnej peňaženky zaplatia ročne u lekárov 114 eur. Poplatky sa nevyhýbajú ani detským pacientom. Rodičia za nich zaplatia priemerne až 62 eur ročne. A priemerní poistenci, ktorí si pravidelne odvádzajú zdravotné odvody, nechávajú u lekárov aj 78 eur za rok.
Šaško o audite neinformoval
Ministerstvo zdravotníctva získalo výsledky auditu poplatkov a doplatkov v zdravotníctve v júni tohto roka, no verejne ich nekomunikovalo. Redakcia Medicíny má v dispozícii jeho výsledky a projekt s názvom Konečne poriadok v poplatkoch v zdravotníctve alebo Audit poplatkov a doplatkov. Prieskum pre rezort vykonala agentúra 2muse.
Audit poplatkov, ktoré platia pacienti z vlastného vrecka u lekárov, podľa ministerstva zdravotníctva nadväzuje na programové vyhlásenie vlády. V projekte rezort uvádza, že sa zaviazalo spoločne so samosprávnymi krajmi zrealizovať audit poplatkov a doplatkov, čím stransparentní pravidlá úhrad, zlepší dostupnosť starostlivosti a pripraví mechanizmus podpory na zriadenie ambulancií v nedostatkových oblastiach.
Audit doplatkov a poplatkov v zdravotníctve plánovala urobiť ešte bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Na jeseň 2024 informovala o tom, že pripravuje správu z auditu, ktorú chcela predložiť na rokovaní vlády. Práve za neriešenie situácie v ambulanciách exministerku v tom čase kritizovali opoziční poslanci a vyzývali na jej koniec vo funkcii.
Výška poplatkov na vyžiadanie
Na financovanie a udržanie ambulancie podľa výkonnej riaditeľky Zväzu ambulantných poskytovateľov Nade Trenčanskej Bedušovej si lekári najčastejšie účtujú rôzne kompenzačné, dobrovoľné poplatky alebo platby za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Potvrdzuje to aj ukážka cenníka jednej z kardiologických ambulancií v Prešove, ktorý rezort zdravotníctva uvádza vo svojom projekte.
Kardiológ vo svojom cenníku uvádza napríklad dva kompenzačné poplatky. Jeden vo výške 10 eur, druhý vo výške 20 eur. Dobrovoľný poplatok za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť si účtuje vo výške 10, 20 a 30 eur. Pacienti si v ambulancii zaplatia aj za jednorazové pomôcky, a to v rozsahu od 5 do 20 eur.
Svojim pacientom ponúka aj telefonickú konzultáciu mimo pracovného času, kde za každých začatých 20 minút si účtuje 35 eur. Ďalšie poplatky si účtuje aj za nadštandardný program preventívnej zdravotnej starostlivosti a nadštandardný komplexný program celoročnej starostlivosti na žiadosť pacienta. Pri týchto dvoch službách však kardiológ cenu nezverejnil a má ju nastavenú individuálne na vyžiadanie, v závislosti od rozsahu.
Pýtali sa 700 pacientov
Ministerstvo vykonalo online prieskum v roku 2024 na reprezentatívnej vzorke 701 pacientov nad 18 rokov, ktorí v uplynulých troch mesiacoch navštívili ambulanciu všeobecného lekára, všeobecného lekára pre deti a dorast alebo ambulanciu špecialistu s výnimkou zubára a dentálnej hygieny.
Zloženie respondentov z hľadiska pohlavia bolo takmer vyrovnané. Najviac oslovených respondentov bolo vo veku 60 a viac rokov (39 percent), nasledovali respondenti vo veku 40 až 59 rokov (31 percent) a vo veku 18 až 39 rokov (30 percent). Najväčšie zastúpenie mali opýtaní z Košického kraja, najmenšie zo Žilinského. Najväčší podiel opýtaných pacientov pochádzal z miest, ktoré majú viac než 20-tisíc obyvateľov (32 percent).
Agentúra sa pacientov pýtala, či platili pred návštevou lekára alebo počas nej akýkoľvek poplatok (za ošetrenie, nadštandardné služby, poplatky za objednanie na termín, potvrdenie platby cez objednávací portál a podobne) v priebehu posledných troch mesiacov.
Najviac platíme u špecialistov
Prieskum ukázal, že pacienti platia najmä pri návšteve ambulancie špecialistov. Až 42 percent pacientov uviedlo, že pri návšteve špecialistu zaplatili poplatok. Priemerná výška poplatku za jednu návštevu odborného lekára sa pohybuje na úrovni 20 eur. Podľa ministerstva zdravotníctva sa tento priemerný poplatok zvýšil od roku 2023 o 17 percent.
U všeobecných lekárov poplatky podľa výsledkov nie sú natoľko rozšírené, z opýtaných ich zaplatilo 22 percent. Ak pacienti u všeobecného lekára platia poplatok, väčšinou sa pohybuje na úrovni 10 eur.
Priemerne najvyššie poplatky u všeobecných lekárov platia pacienti v Trnavskom kraji (14 eur), najnižšie zasa v Žilinskom kraji (5 eur). Väčšina z nich sa však pohybuje na úrovni okolo 10 eur.
S iným trendom sa stretávajú pacienti pri návšteve špecialistov. Priemerne najvyššie poplatky platia u odborných lekárov pacienti v Bratislavskom kraji, až 26 eur pri jednej návšteve. Nasleduje Trnavský kraj (24 eur), Prešovský kraj (21 eur), Nitriansky kraj (21 eur), Trenčiansky kraj (17 eur), Žilinský kraj (16 eur), Košický kraj (15 eur) a Banskobystrický kraj (15 eur).
Platia ich aj chudobní
Najvyššie priemerné poplatky pritom platia pacienti, ktorých mesačný príjem presahuje 1 500 eur. U všeobecných lekárov 13 eur a špecialistov až 28 eur za jednu návštevu.
Poplatky však platia aj tí pacienti, ktorí majú nízke príjmy. Napríklad 23 percent pacientov s mesačným príjmom nižším ako 400 eur platí u všeobecných lekárov priemerne šesť eur. A až 36 percent z nich platí u špecialistov pri jednej návšteve deväť eur.
Ministerstvo zdravotníctva zisťovalo aj to, či pacienti sú ochotní platiť si ročný poplatok za starostlivosť u lekára alebo v zariadení, v ktorom následne využívajú služby viacerých lekárov. Výsledky prieskumu ukázali, že v porovnaní s rokom 2023 platia pacienti o 56 percent vyššie ročné poplatky. Kým pred dvomi rokmi sa suma pohybovala na úrovni 50 eur, aktuálne platia pacienti priemerne 78 eur.
Vyšší ako priemerný ročný poplatok pritom platia obyvatelia Bratislavského kraja – 159 eur, a ľudia vo veku nad 60 rokov – až 125 eur. Najčastejšie si ročný poplatok za zdravotnú starostlivosť platia pacienti z Bratislavského kraja (30 percent), ľudia vo veku 18 až 39 rokov (16 percent) a obyvatelia s osobným príjmom vyšším než 1 500 eur (20 percent).
S čím sa priznali lekári
Ministerstvo zdravotníctva zaujímal aj pohľad samotných lekárov. Agentúra oslovila celkovo 500 ambulantných lekárov. Najväčšie zastúpenie mali špecialisti (53 percent), všeobecní lekári pre dospelých (27 percent) a všeobecní lekári pre deti a dorast (20 percent). Až 46 percent lekárov bolo vo veku viac ako 60 rokov a iba päť percent do 40 rokov.
Agentúra sa lekárov pýtala, či vyberajú nejaké poplatky vo svojej ambulancii. Najviac poplatkov (57 percent) vyberajú lekári za administratívne úkony, napríklad za potvrdenie. Najčastejšie (vo viac než 80 percentách) ich vyberajú všeobecní lekári a pediatri. Za administratívne úkony vyberá poplatky zhruba 34 percent špecialistov.
Iné ako administratívne poplatky vyberá 18 percent lekárov pre dospelých, 15 percent pediatrov a až 38 percent špecialistov, pričom tento trend naďalej stúpa.
Odpoveď „nevyberám žiadne poplatky“ v prieskume zvolilo iba 12 percent všeobecných lekárov pre dospelých, osem percent pediatrov a 40 percent špecialistov.
Ako chce riešiť problém minister
Ministerstvo pre riešenie problému poplatkov a doplatkov uzavrelo Memorandum so Zväzom ambulantných poskytovateľov. V ňom sa zaviazalo zriadiť spoločnú implementačnú skupinu s jasným mandátom a harmonogramom.
Napríklad do šiestich mesiacov by mala byť dostupná možnosť zmeny ordinačných hodín a konkrétny návrh alternatív spoluúčasti pacienta. V rámci strednodobých priorít (do 18 mesiacov) má rezort zdravotníctva vykonať analýzu dosahov a prípadné zavedenie spoluúčasti pacienta, ako aj zjednodušenie odpisových mechanizmov. Medzi dlhodobými prioritami uvádza rezort zdravotníctva prípravu návrhu nového rozpočtového modelu pre ambulantný sektor, návrhy a realizáciu systémových opatrení na viaczložkové financovanie zdravotníctva či zavedenie reformy do legislatívy a rozpočtového rámca zdravotníctva.
Všetky výstupy chce pritom Šaškov rezort pravidelne vyhodnocovať každých šesť mesiacov a zabezpečiť transparentnosť. Čo znamená, že všetky spoločné výstupy bude verejne komunikovať.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
